Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume 18 / No. 1 / 1999
MÁRIA VARŠAVOVÁ, PETER BARANČOK
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.
Box 254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Varšavová M., Barančok P.: Vulnerability of the selected high-mountain territory in the Belianske Tatry Mts under influence of an increasing anthropogenic impact. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 3-20, 1999.
Vulnerability represents the way and extent of ecosystem respond to anthropogenic influence. It is a special environmental property of different components of nature. Vulnerability is one of interpreted features, it expresses the assumed reaction of the landscape. Our paper is concentrated on assessment of vulnerability of high-mountain territory in the Belianske Tatry Mts (Northern slope of Zadné Meďodoly Valley - from the Trough Predný žľab up to the Kopské sedlo Saddle). In our evaluation of total vulnerability of the study area we set out from the estimation of vulnerability of abiocomplexes and biocomplexes of natural environment on the basis of the set of destructive processes and landscape load by anthropogenic influences.
Varšavová M., Barančok P.: Zraniteľnosť vybratého vysokohorského prostredia v Balianskych Tatrách pod vplyvom zvyšujúceho sa antropogénneho tlaku.
Zraniteľnosť predstavuje spôsob a mieru ekosystému odpovedať na antropogénny vplyv. Ide o špeciálnu environmentálnu vlastnosť rôznych zložiek prírody. Zraniteľnosť je zaraďovaná medzi interpretované vlastnosti krajiny, vyjadruje predpokladanú reakciu na krajinu. Náš príspevok sme zamerali na hodnotenie zraniteľnosti vysokohorského prostredia v Belianskych Tatrách (severný svah Zadných Meďodolov – od Predného žľabu po Kopské sedlo). Pri hodnotení celkovej zraniteľnosti sledovaného územia sme vychádzali z určenia zraniteľnosti abiokomplexu a biokomplexu prírodného prostredia na základe súboru deštrukčných procesov a zaťažiteľnosti krajiny antropogénnym pôsobením.
Zdenka RÓZOVÁ
Slovak Agricultural University, Faculty of Gardening and Landscape Engineering, Department
of Garden and Landscape Design, Mariánska 10, 949 01 Nitra, The Slovak Republic
Rózová Z.: The functionality of vegetation in the areas with different conditions in the town Nitra. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 21–30,1999.
Authors study the settlement vegetation from different aspects. These are a function of vegetation, quantity of settlement vegetation biomass, effects of the polluted environment on growth, vegetation state of health, structure of a settlement and of vegetation, impact of socio-economic factors and so on. After making the synthesis, all particular and partial research results become the basis for a more complex assessment of the settlement vegetation. Based on the minute field survey (structural properties, state of health, species composition and performing the functions required have been examined), a model territory of the town Nitra has been used to assess the total qualitative condition of the settlement vegetation. This investigation has shown that there are many green areas which are both suitable and unsuitable from the functionality aspect. A proposal part of the paper gives a number of the areas classified with vegetation categories as well as different measures proposed, because after the estimation, 30-60% of them don´t ful fil required functions.
Rózová Z.: Funkčnosť vegetácie na plochách s rôznym využitím v meste Nitra.
Sídelnou vegetáciou sa zaoberajú autori z rôznych hľadísk. Je to funkcia vegetácie, množstvo biomasy sídelnej vegetácie, pôsobenie znečisteného prostredia na rast, zdravotný stav vegetácie, štruktúra sídla a vegetácie, vplyv socio-ekonomických javov a pod. Všetky konkrétne a čiastkové vedecké výsledky sa po syntéze stávajú podkladom pre komplexnejšie hodnotenie sídelnej vegetácie. Na modelovom území Nitra sa na základe podrobného terénneho prieskumu (sledovali sa štrukturálne vlastnosti, zdravotný stav, druhové zloženie, plnenie funkcií) vyhodnotil celkový kvalitatívny stav sídelnej vegetácie, ktorý poukázal na množstvo vhodných a nevhodných plôch z hľadiska funkčnosti. V návrhovej časti sa uvádza počet plôch v rámci vegetačných kategórií s rôznymi opatreniami, pretože po vyhodnotení 30-60% plôch neplní požadované funkcie.
Zdeněk Lipský, Miroslav Kopecký, Daniel Kvapil
Czech University of Agriculture Prague, Faculty of Forestry, Institute of Applied Ecology,
281 63 Kostelec nad Černými lesy, The Czech Republic
Charles University Prague, Faculty of Sciences, Department of Physical Geography and
Geoecology, Albertov 6, 128 00 Praha 2, The Czech Republic
Lipský Z., Kopecký M., Kvapil D.: Present land use changes in the Czech cultural landscape. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 31–38, 1999.
Cultural landscape as a mirror of a state of a society reflects all
political, social, economic and technological changes and developments of the society. At
the present time, Czech landscape is changing according to the recent and present deep
changes in political and economic system of the country. Because of great regional
differences in landscape developments, land use changes are investigated in several
different landscape types delineated during previous research of the authors team:
1. Suburban landscape of the Prague outskirts
2. High-intensive agricultural landscape in lowlands of Central Bohemia
3. Middle-intensive agricultural and recreational landscape in hilly-lands of
Central Bohemia
4. Low-intensive agricultural, forestry and recreational landscape in Czech highlands and
mountains.
The emphasis is given to abandoning agricultural lands, extension permanent greenery like
shrubs, trees and linear structures and to grassing and afforestation. The attention
is also paid to specific features of land use, abandoning and landscape developments in
alluvial floodplains and walleys of small water streams. First results of the
research support the trend of important land use changes and their remarkable
regional differences.
Lipský Z.: Súčasné zmeny vo využití pôdy v českej kultúrnej krajine.
V Českej republike v 90. rokoch nastávajú významné zmeny vo využívaní krajiny. Zrýchlil sa predovšetkým úbytok ornej pôdy, naopak, po prvýkrát za posledných 200 rokov sa po roku 1990 začala zvyšovať výmera trvalých trávnych porastov. Vo vývoji krajiny sledujeme významné regionálne rozdiely, ktoré podmieňuje fyzickogeografická, ale aj ekonomickogeografická diferenciácia územia. Minimálne zmeny vo využívaní krajiny pozorujeme v intenzívne využívaných poľnohospodárskych oblastiach v nížinách Čiech a Moravy, kým masívne zmeny v smere zatrávňovania a zalesňovania nastávajú predovšetkým v horských a podhorských oblastiach. Príčinou jestvovania značných plôch nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá nie je dostatočne štatisticky podchytená, je popri nepriaznivých prírodných podmienkach aj zmena vlastníckych pomerov, rozpad štátnych majetkov a roľníckych družstiev. Súčasné zmeny vo využití pôdy sme detailne sledovali v 6 katastrálnych územiach, ktoré reprezentujú rôzne typy kultúrnej krajiny Českej republiky.
JAN TĚŠITEL, DRAHOMÍRA KUŠOVÁ, MICHAEL BARTOŠ
Institute of Landscape Ecology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Na sádkách 7,
370 05 České Budějovice, The Czech Republic
Těšitel J., Kušová D., Bartoš M.: Non-marginal parameters of marginal areas. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 39–46, 1999.
Marginality is viewed as a complex phenomenon resulting from specific natural, economic as well as socio-cultural features of individual territories. Diverting marginality into comparative advantage by utilizing ”non-marginal” features of marginal territories seems to be one of promising ways how to overcome it. Šumava Mts, territory highly attractive for tourists and holiday makers, was chosen as a model area for our research. The main issue addressed in this paper is twofold. The first one is a question whether or not, or to what extent there is a potential niche of services development related to leisure time activities in the model territory. The other one is then the assessment of circumstances under which it is likely to expect that the potential niche can be realised.
Těšitel J., Kušová D., Bartoš M.: Nemarginálne parametre marginálnych území.
Marginalita ako komplexný fenomén je výsledkom špecifických prírodných, ekonomických a sociálno-kultúrnych podmienok jednotlivých území. Využitie “Vnemarginálnych parametrov” marginálnych území sa zdá byť jednou z perspektívnych ciest, ako môžu jednotlivé územia prekonať svoju marginalitu. Ako modelové územie sme vybrali územie Šumavy – marginálne územie, ktoré je z hľadiska turistiky a rekreácie veľmi atraktívne. V tomto príspevku sme si položili dva ciele. Po prvé hľadať odpoveď na otázku, či a do akej miery existuje v modelovom území rozvojová nika založená na využití rekreačného potenciálu územia. Druhým cieľom je odhadnúť podmienky, pri ktorých by sa táto potenciálna nika mohla realizovať.
MICHAEL BARTOŠ, DRAHOMÍRA KUŠOVÁ, JAN TĚŠITEL
Institute of Landscape Ecology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Na sádkách 7,
37005 České Budějovice, The Czech Republic
Bartoš M., Kušová D., Těšitel J.: ”Boundary effect” and development on marginal areas. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No.1, 47–52, 1999.
Territories may become marginal because of many reasons. These driving forces of change pushing individual areas out of main development trends may ”operate” in isolation, but mostly occur in clusters. Marginality should be thus treated as a complex phenomenon rather than viewed from one sector or side perspective. Two marginal territories - Šumava Mts and Broumovsko - have become model areas for our comparative study. Historical causes of marginality, description of present situation there and chances estimation of their future socio-economic development have become the main issues addressed in this paper.
Bartoš M., Kušová D., Těšitel J.: “Hraničný efekt” a rozvoj marginálnych území.
V porovnávacej štúdii dvoch marginálnych území – Šumavy a Broumovska sme urobili historickú analýzu príčin sociálno-ekonomického fenoménu, akým marginalizácia územia nesporne je a poukázali sme na pôsobenie tzv. ”hraničného efektu” pri rozvoji týchto území. Vplyv ekonomicky rozdielne silného suseda (tzv. medzera blahobytu) a vplyv otvorenej hranice (ekotonálny efekt) sa výrazne prejavili v hospodárskom a sociálno-ekonomickom vývoji včítane krajinno-ekologických dopadov na územie.
Jacek Kozak, Mateusz Troll, Wojciech Widacki
GIS Laboratory, Institute of Geography, Jagiellonian University, Grodzka 64, 31-044
Kraków, Poland
Kozak J., Troll M., Widacki W.: Semi-natural landscapes of the Western Beskidy Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 53-62, 1999.
The landscape of summit plains of the Beskidy Mts, North-Western part of the Polish Carpathians, has been shaped for several centuries by processes of deforestation and reforestation. In the past, deforestation occurred in relation to the shepherding activities carried on the summit plains; at present it is a consequence of environmental degradation caused by industrial pollution. As a result, pastures, meadows, and post-degradation deforested patches appeared in a relatively homogeneous mountain forest. These landscapes have not been observed before in the Polish Karpaty Mts. Old alpine meadows covered with lushy vegetation form in the conscious of people an important seminatural element of summit landscapes. Man attempts to preserve them in spite of natural succession. In the same time, post-degradation patches are reforested. However, both forest-free landscapes share similar values. Present-day post-degradation patches resemble to some extent alpine meadows from before several hundred years. They increase local biodiversity and landscape aesthetic value.
Kozak J., Troll M., Widacki W.: Poloprírodná krajina Západných Beskýd.
Krajina vrcholovej planiny Beskýd v severo-západnej časti Poľských Karpát sa formovala niekoľko storočí procesmi odlesnenia a zalesnenia. V minulosti sa odlesnenie objavilo vo vzťahu k pastierskym aktivitám na vrcholovej planine, v súčasnosti je to dôsledok environmentálnej degradácie zapríčinenej priemyselným znečistením. Ako výsledok alpínske lúky a post-degradácia odlesnených plôch sa objavila v relatívne homogénnom horskom lese. Takéto miesta predtým v Poľských Karpatoch neboli zistené. Vo vedomí človeka staré alpské lúky pokryté bujnou vegetáciou sú dôležitým poloprírodným prvkom vrcholovej krajiny. Človek sa snaží ich zachovať napriek prírodným sukcesiám. Zároveň, post-degradačné plochy sú opätovne zalesnené. Avšak, obe územia bez lesov majú rovnakú hodnotu. Súčasné post-degradačné plochy sa podobajú niektorým rozsiahlym alpínskym lúkam spred niekoľko storočí. Zvyšujú miestnu biodiverzitu a estetickú hodnotu krajiny.
JÁN OŤAHEĽ
Institute of Geography, Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 49, 814 73 Bratislava,
The Slovak Republic
Oťaheľ J.: Visual landscape perception: landscape pattern and aesthetic assessment. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 63-74, 1999.
Visual landscape perception is objectivised by photography, and the aerial photography.
Its adequate presentation is land cover identification as integration of the scenic and
”content” qualities of the landscape .The aim of the paper is an assessment of land
cover pattern by aesthetic qualities on case study of the flood-plain of Morava river.
In the assessment the author used a regular network of squares with a 100
m long side and the following criteria: landscape diversity, landscape complexity,
length of edges of the forest and tree lines, length of the edges of water areas and water
streams, attractiveness, colourfulness and vertical diversity of the land cover types.
Terrestrial photographs contributed to the assessment of the qualities of the vista and
scenery of the study area.
Oťaheľ J.: Vizuálne vnímanie krajiny: usporiadanie krajiny a estetické hodnotenie.
Vizuálne vnímanie krajiny objektivizujú fotografie a letecké fotografie.
Vhodnou prezentáciou vizuálneho vnímania krajiny je identifikácia krajinnej pokrývky
(land cover) ako integrácie vzhľadových a ”obsahových” kvalít krajiny.
Cieľom príspevku je hodnotenie usporiadania krajinnej pokrývky (štruktúry krajiny)
podľa estetických kvalít na príklade nivy rieky Morava.
Pre hodnotenie autor použil pravidelnú sieť štvorcov o strane 100 m a
7 kritérií: diverzitu krajiny, komplexitu krajiny, dĺžku okrajov lesa
a stromových línií, dĺžku okrajov vodných plôch a vodných tokov,
atraktivitu, farebnosť a vertikálnu diverzitu typov krajinnej pokrývky.
K hodnoteniu kvalít výhľadov a scenérie študovaného územia využil
fotografie z pozorovacích bodov.
MACIEJ PIETRZAK
Chair of Geography of Tourism, University School of Physical Education, 61-884 Poznań,
ul. Rybaki 19, Poland
Pietrzak M.: Knowledge about landscape perception as a tool for tourism management. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 75-81, 1999.
The aim of this study was to evaluate selected types of landscape based on the gradual evaluation of a set of nine photographs, showing different forms of landscape which evoke specific feelings and may be utilised in a variety of different forms. The findings have been used to draw relevant landscape valuation map. The maps traced based on such data, may provide a basis for the formulation of ”an offer” of physical planning conceptions concerning tourism management within the studied area.
Pietrzak M.: Vedomosti o vnímaní krajiny ako nástroja pre manažment turistiky.
Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť vybraté typy krajiny na základe postupného hodnotenia súboru deviatich fotografií poukazujúc na rôzne formy krajiny, ktoré vyvolávajú špecifické pocity a môžu sa využívať rôznymi formami. Zistenia sme použili pri vytvorení príslušných hodnôt máp krajiny. Takéto mapy môžu slúžiť ako východisko pri formulovaní ”ponuky” koncepcií fyzického plánovania týkajúceho manažmentu turistiky na sledovanom území.
ANNA STREĎANSKÁ
University of Agriculture Nitra, Hospodárska 7, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Streďanská A.: Energy inputs during an increase of the organic matter content in soil. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 82-95, 1999.
For the non-deficit almost optimum regime in the theoretical balance model of the organic matter input into soil, a soil treatment by stubble-field intercrops growing for the green manuring whit a subsequent ploughing-out of the entire produced biomass was developed. Two agricultural systems (i.e. the integrated and the organic system) were compared in two variants of fertilization as well in two variants of soil cultivation. By accepting the above measures, the organic matter input into soil was increased by 1.61 t.ha–1 in the integrated system and by 2.18 t.ha–1 in the organic system. By developing the energy analysis of the above measures, it was found out that it was necessary to add in excess of 0.86 GJ.ha–1 of supplementary energy per hectare in the integrated system and 0.76 GJ.ha–1 of supplementary energy per hectare in the organic system. In the case proposed, the overall dry matter production is almost the same, the energy efficiency being by 23.37 % higher and the energy consumption for a production of 1 t of dry matter being by 22.62 % lower in the organic system than in the integrated one.
Streďanská A.: Energetické vklady pri zvyšovaní organickej hmoty v pôde.
Výsledky porovnávania produkčnej schopnosti dvoch sústav hospodárenia (integrovanej a organickej), teoretické stanovenia prísunu organickej hmoty do pôdy, návrhy na zvýšenie zdrojov organickej hmoty do pôdy a ich energetické hodnotenia poukazujú na možnosti využitia energeticky, ekonomicky a ekologicky prínosových postupov pri zvyšovaní biologickej produktivity pôdy. Alternatívne spracovanie pôdy je reálne len vtedy, ak poľnohospodárska sústava je biologicky vyvážená, zjednodušené postupy nie sú prekážkou na dosahovanie uspokojivých výnosov, a je systémom ochrany pôdy, čo je základným predpokladom pre trvalo udržateľnú úrodnosť pôdy.
Jozef Streďanský
University of Agriculture Nitra, Hospodárska 7, 949 76 Nitra, The Slovak Republic
Streďanský J.: Reduction of wind erosion intensity by vegetation cover. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 96-99, 1999.
According to the results, the grown agriculture crops significantly protect
agricultural land against wind erosion. Basicaly they soften erosion impact within 40–75
% (except of fodders on arable land) with comparison of black fallow. It means, that
effective softenning of wind erosion intensity is possible by proper selection and crop
rotation with the respect of potential soil erosion. This effect may be improved by
suitable planning of intercrops.
The limit of allowed soil erosion transport should not be exceeded during the whole crops
rotation. If it is not possible to reach, it is necessary to take another antierosion
approach.
Streďanský J.: Zníženie intenzity veternej erózie vegetačným krytom.
Výskum veternej erózie sa uskutočnil na experimentálnej báze Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity Dolná Malanta stacionárnymi metódami, a to
využitím deflametrov a lapačov pôdnych častíc.
Z výsledkov vyplýva, že pôdu najlepšie ochraňujú krmoviny pestované na ornej
pôde, ďalej v poradí sú to oziminy, nasledujú jariny a najhoršie pôdu
voči odnosu vetrom chránia okopaniny.
MIROSLAV KULFAN, PETER DEGMA
Department of Zoology, Comenius University, Mlynská dolina B-1, 842 15 Bratislava, The
Slovak Republic
Kulfan M., Degma P.: Seasonal dynamics of lepidopteran larvae communities diversity and equitability on oaks in the Borská nížina Lowland. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 1, 100-105, 1999.
Seasonal dynamics of lepidopteran larvae communities diversity and equitability of three oak species (Quercus robur, Q. petraea, and Q. rubra) were studied at 4 localities in the North-Western part of the Borská nížina Lowland (Slovakia), during the vegetation period in 1993-1994. During both seasons, the diversity of species in the majority of cases showed declining tendency, with a slight increase during summer and autumn. The highest diversity was recorded in localities with Quercus robur, of which the lepidopteran larvae communities belonged to the most balanced.The larvae communities reached their minimal diversity in the locality with Q. rubra.
Kulfan M., Degma P.: Sezónna dynamika diverzity a vyrovnanosti spoločenstiev lariev motýľov na duboch Borskej nížiny.
Na troch druhoch dubov (Quercus robur, Q. petraea a Q. rubra) sme počas vegetačného obdobia 1993-1994 na štyroch lokalitách v severozápadnej časti Borskej nížiny (Slovensko) študovali sezónnu dynamiku diverzity a vyrovnanosti spoločenstiev lariev motýľov. V priebehu oboch sezón sme vo väčšine prípadov zaznamenali klesajúcu tendenciu druhovej diverzity s miernym vzrastom počas leta a jesene. Najvyššiu diverzitu sme zaznamenali na lokalitách s Quercus robur, ktorého spoločenstvá lariev patria k najvyrovnanejším. Larválne spoločenstvá dosiahli najnižšiu diverzitu na lokalite s introdukovaným dubom Q. rubra.
DANIELA KELLEROVÁ
The Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53
Zvolen, The Slovak Republic
Kellerová D.: Integral method of proton load determination in forest ecosystems. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No.1, 106-112, 1999.
The input of a proton load from the contaminated air has been followed in the area of the beech Ecological Experimental Stationary (EES) of Kremnické vrchy Mts, on the Research Monitoring Plots (RMP) K zimnej vode in the Beskydy Mts and Čertova svadba in Low Tatras Mts throughtout a period of three years. It offers a picture of a different contamination degree of the atmosphere on the given plots (Table 1). Mean values in the area of the beech EES Kremnické vrchy Mts were only 8.9 mmol H+.day-1.m-2 in the RMP K zimnej vode 29.0 mmol H+.day-1.m-2 and in the RMP Čertova svadba 25.5 mmol H+.day-1.m-2. The comparison of values of the proton load on the bare spot and in the stand as well as the comparison of summer and winter seasons is given in Table 1 and Fig. 1. The proton load dependence of altitude presents Table 3. The achieved results suggest that forest positively influences reduction of the proton load on the given plots.
Kellerová D.: Integrálna metóda stanovenia protónovej záťaže lesných ekosystémov.
Input protónovej záťaže zo znečisteného ovzdušia sme sledovali v bukovej oblasti Ekologického experimentálneho stacionára (EES) v Kremnických vrchoch, na výskumnej monitorovacej ploche (VMP) K zimnej vode v Beskydách a VMP Čertova svadba v Nízkych Tatrách v období troch rokov. Podáva obraz o rozdielnom stupni znečistenia ovzdušia na daných plochách (tab. 1). Priemerné údaje v oblasti bukového EES Kremnické vrchy dosiahli hodnotu 8,9 mmol H+.deň-1.m-2, na VMP K zimnej vode 29,0 mmol H+.deň-1.m-2 a na VMP Čertova svadba 25,5 mmol H+.deň-1.m-2. Porovnanie hodnôt protónovej záťaže na holine a v poraste, ako aj porovnanie letného a zimného obdobia uvádzame v tab. 1 a na obr. 1. Závislosť protónovej záťaže od nadmorskej výšky uvádzame v tab. 3. Z poznatkov možno konštatovať, že les pozitívne vplýva na zníženie protónovej záťaže na daných lokalitách.