Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 20 / No. 2 / 2001

• DISCUSSION ON THE SUBALLIANCE CARICI PILOSAE-CARPINENION J. ET M. MICHALKO 1985 IN SLOVAKIA (OAK-HORNBEAM FORESTS WITH CAREX PILOSA) I.
• THE IMPACT OF SHELTERWOOD CUTTING ON TWIG GROWTH IN UNDERSTORIED BEECH TREES (FAGUS SYLVATICA L.)
• BIOINDICATION OF THE BEECH (FAGUS SYLVATICA L.) PHOTOSYNTHETIC APPARATUS FUNCTION CONDITIONS UNDER STRESS CIRCUMSTANCES
• GIS ASSESSMENT OF THE DECLINE OF GRAY PARTRIDGE (PERDIX PERDIX) NESTING HABITAT IN THE ELBE RIVER LOWLANDS, THE CZECH REPUBLIC, 1949­1996
• ENVIRONMENTAL COMPATIBILITY AND THE AESTHETIC VALUE OF LANDSCAPES
• UP-TO-DATE MONITORING OF SEDIMENT DEPOSITS OF WATERWORK RESERVOIR RUŽÍN I
• HEAVY METAL UPTAKE FROM NATURALLY CONTAMINED SOIL AND ITS ADJUSTMENT THROUGH LIMING
• SOIL MICROFUNGI IN TOXIC AND HEAVY METAL ENVIRONMENT
• THE IMPACT OF STREAM REGULATIONS UPON THE FISH FAUNA AND MEASURES TO PREVENT IT

DISCUSSION ON THE SUBALLIANCE CARICI PILOSAE-CARPINENION J. ET M. MICHALKO 1985 IN SLOVAKIA (OAK-HORNBEAM FORESTS WITH CAREX PILOSA) I.

Balkovič J., .Kollár J.: Discussion on the suballiance Carici pilosae-Carpinenion J. et M. Michalko 1985 in Slovakia (oak-hornbeam forests with Carex pilosa) I. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 173-190, 2001.

The study contains some remarks to the oak-hornbeam forest syntaxonomy of suballiance Carici pilosae-Carpinenion J. et M. Michalko 1985. We focused on associations Querco petraeae-Carpinetum, Coronillo latifoliae-Carpinetum and Waldsteinio-Carpinetum of vertical level with Carex pilosa. We suggested establishment of following subassociations: Coronillo latifoliae-Carpinetum caricetosum pilosae, Waldsteinio-Carpinetum caricetosum pilosae, Querco petraeae-Carpinetum caricetosum pilosae. For last named syntaxon are selected these variants: with Galium sylvaticum, Luzula pilosa, Symphytum cordatum and Festuca drymeia. Our suggestion is supported by synoptic table and mathematical statistical analysis. Also ecological analysis was elaborated, which seems to confirm our opinion. There were followed ecological parameters such as temperature, light, content of nitrates in soils, moisture, soil reaction, continentality.

Balkovič J., Kollár J.: Diskusia k podzväzu Carici pilosae-Carpinenion J. et M. Michalko 1985 na Slovensku (Ostricové dubohrabiny) I.

Práca sa zameriava na ekológiu a syntaxonómiu niektorých dubohrabových lesov Slovenska podzväzu Carici pilosae-Carpinenion J. et M. Michalko 1985. Zamerali sme sa na asociácie Querco petraeae-Carpinetum, Coronillo latifoliae-Carpinetum a Waldsteinio-Carpinetum v ramci vertikálneho členenia s Carex pilosa. Navrhujeme zriadiť tieto subasociácie: Coronillo latifoliae-Carpinetum caricetosum pilosae, Waldsteinio-Carpinetum caricetosum pilosae, Querco petraeae-Carpinetum caricetosum pilosae. V poslednom menovanom vyčleňujeme nasledujúce varianty: s Galium sylvaticum, Luzula pilosa, Symphytum cordatum a Festuca drymeia. Návrh je podložený synoptickou tabuľkou a matematicko-štatistickými analýzami. Pre každý vyčlenený syntaxón boli vypracované ekologické analýzy. Sledovali sme tieto ekologické parametre: teplotu, svetlo, obsah pôdnych nitrátov, vlhkosť, pôdnu reakciu, kontinentalitu.

THE IMPACT OF SHELTERWOOD CUTTING ON TWIG GROWTH IN UNDERSTORIED BEECH TREES (FAGUS SYLVATICA L.)

Barna M.: The impact of shelterwood cutting on twig growth in understoried beech trees (Fagus sylvatica L.). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 191-199, 2001.

The work deals with impact of cutting on annual length increment in understoried trees. Partial plots (PPs) in a beech ecosystem with varying stand density (0.3, 0.5, 0.7, 0.9) were generated by shelterwood cutting. Crowns of trees responded to cutting through variation in the length increment of twigs. Dynamics of variance in growth increment response to cutting was observed and analyzed on 1282 annual length increments from 4 understoried trees. After the evaluation of annual length increments from 1980 to 1997 using multiple comparison of mean values (LSD test), this interval was divided into two growth periods (primary period and period of accelerated growth). Twigs in each third of the crown responded to cutting by means of enhanced length increment always in the 2nd vegetation period after cutting. After the cutting intervention, the greatest twig increments in the upper third of the crown and middle third of the crown were observed on the sample tree from the PP with stand density 0.3, and in the lower third of the crown, were the increments from the PP with stand density: 0.5. The most sensitive response to the various intensity of cutting was observed in the upper third of the crown and the least sensitive response in the lower third of the crown. This means that on all PPs the impact of cutting on twig growth decreased with the position of the twig within the crown (i. e. the upper third of the crown – greatest impact, the lower third of the crown – smallest impact). Impact of precipitation on the twig growth was highly significant in all thirds of the crown. On the contrary, the impact of temperature was not significant.

Barna M.: Vplyv clonného rubu na dĺžkový rast konárov buka (Fagus sylvatica L.) podúrovňových stromov.

Práca rieši vplyv ťažbových zásahov na veľkosť ročných dĺžkových prírastkov konárov podúrovňových stromov. Po vykonaní clonného rubu vznikli čiastkové plochy s rôznym zakmenením (0,3, 0,5, 0,7, 0,9). Stromy reagovali na tento zásah zmenou dĺžkového rastu konárov. Pri skúmaní dynamiky zmien dĺžkového prírastku vrcholových výhonkov konárov korún buka vyvolanej ťažbovým zásahom sme spracovali a vyhodnotili 1282 ročných prírastkov hlavných konárov 4 podúrovňových stromov. Po vyhodnotení ročných dĺžkových prírastkov od roku 1980 do 1997 mnohonásobným porovnávaním stredných hodnôt LSD-testom sme tento časový interval rozdelili na dve obdobia (základné a zrýchleného rastu). Vo všetkých tretinách koruny zareagovali konáre na ťažbový zásah zvýšenými prírastkami až v druhom vegetačnom období po jeho realizácii. Najväčšie prírastky po ťažbovom zásahu, v hornej a strednej tretine koruny, sme zaznamenali na vzorníku z čiastkovej plochy so zakmenením 0,3, a v dolnej tretine o niečo väčšie boli na ploche so zakmenením 0,5. Na rôznu silu ťažbových zásahov najviac zareagovali konáre v hornej tretine korún, najmenej v dolnej. To znamená, že medzi jednotlivými čiastkovými plochami s tretinou koruny klesal aj vplyv ťažbových zásahov na rast konárov. Vplyv zrážok na dĺžkový rast konárov bol vysoko významný vo všetkých tretinách korún. Naopak, vplyv teploty nebol významný.

BIOINDICATION OF THE BEECH (FAGUS SYLVATICA L.) PHOTOSYNTHETIC APPARATUS FUNCTION CONDITIONS UNDER STRESS CIRCUMSTANCES

Kmeť J., Ditmarová Ľ.: Bioindication of the beech (Fagus sylvatica L.) photosynthetic apparatus function conditions under stress circumstances. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 200-208, 2001.

The health state of beech (Fagus sylvatica L.) in Slovakia has not developed positively in the past ten years. The health state is especially deteriorated in young beech stands originated from the natural regeneration, whereby the beechforests of the Central Slovakia are mostly affected. We measured the parameters of the fast chlorophyll a fluorescence kinetics – F₀, F_m, F_v, F_v/F_m, T_m, Area, F_m/F₀ on selected sample trees at two localities with a different level of pollution load during the vegetation seasons 1996 and 1997. Simultaneously, assimilatory organs were collected and the concentrations of chlorophylls a and b were spectrophotometrically determined. On the base of the selected physiological-biochemical parameters (especially chlorophyll fluorescence parameters), we can observe a deteriorated physiological state of the young beech trees at the more polluted locality even at the stage of a latent (hidden) damage.

Kmeť J., Ditmarová Ľ.: Bioindikácia funkčného stavu fotosyntetického aparátu buka (Fagus sylvatica L.) v stresových podmienkach.

Zdravotný stav buka (Fagus sylvatica L.) sa na Slovensku za obdobie posledných desať rokov nevyvíja priaznivo. Veľmi nepriaznivý je zdravotný stav mladých bukových porastov z prirodzeného zmladenia, pričom najviac postihnuté sú bučiny stredného Slovenska. V priebehu vegetačného obdobia 1996 a 1997 sme merali na vybraných vzorníkoch buka na dvoch lokalitách s rozdielnym imisným zaťažením parametre rýchlej kinetiky fluorescencie chlorofylu a – F₀, F_m, F_v, F_v/F_m, T_m, Area, F_m/F₀. Súčasne boli odoberané asimilačné orgány a spektrofotometricky určené koncentrácie chlorofylu a, b. Na základe vybraných fyziologicko-biochemických markérov (predovšetkým parametrov fluorescencie chlorofylu) môžeme konštatovať zhoršený fyziologický stav mladých jedincov buka na lokalite s väčším imisným zaťažením už v štádiu latentného (skrytého) poškodenia.

GIS ASSESSMENT OF THE DECLINE OF GRAY PARTRIDGE (PERDIX PERDIX) NESTING HABITAT IN THE ELBE RIVER LOWLANDS, THE CZECH REPUBLIC, 1949­1996

Figala J., Prchalová J., Tester J.R.: GIS Assessment of the decline of gray partridge (Perdix perdix) nesting habitat in the Elbe River Lowlands, the Czech Republic, 1949-1996. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 209-218, 2001.

The change in nesting habitat for the gray partridge between 1949 and 1996 in an agricultural landscape of the Elbe River Lowlands in the Czech Republic was analyzed using area maps, aerial photos, and landscape surveys. A vector – based geographic information system (GIS) was employed to digitize and categorize landscape elements into agriculture, residential, shrub/grass, forest, stream, railroad, and road. Using the GIS, we calculated the changes in area of the land use categories, field numbers, and size of fields. We studied the associated changes in linear habitat which represents preferred nesting habitat for the gray partridge. The number of agricultural units (fields, meadows, pastures) decreased from 542 to 38 and the average unit size increased from 1.0 ha to 13.7 ha. We analyzed the linear habitat along the borders of field units and found that in terms of percent of total lenght of edge, the importance shifted from field – field borders in 1949 to field – roadside borders in 1996. In 1949 the private strip farming management of fields allowed for the potential of 16.7 km edge/km² or 66.9% of the total field edge lenght. Road – field borders in 1949 supplied 4.9 km edge/km² and represented 19.5% of the total field edge length. Coversely, in 1996 the increase in field size and decrease in number of units due to collectivization policies of the former communist government caused the decrease in field – field border length (1.4 km edge/km²; 18.0% of total field edge length) and road – field border increased in importance (39.7%) even with the decrease in road field length (3.03 km edge/km²). We also present gray partridge abundance for 1949 and 1996 which shows the drastic decrease from 40-50 birds/km². In light of the nesting habitat analyses performed in this work we discuss implications for the gray partridge.

Figala J., Prchalová J., Tester J.R.: Aplikace GIS pro stanovení změn hnízdního habitatu koroptve polní (Perdix perdix) v Polabské nížině, Česká republika, 1949-1996.

Změny v agroekosystémech byly studovány na příkladu rovinaté krajiny středního Polabí (obec Zlonín). Mapové podklady z roku 1946 a 1996 byly naskenovány. Pomocí programu TopoL byly vektorizovány a analyzovány. Analýza se týkala 4 typů prostorových prvků a sedmi typů liniových prvků.
Pro stanovení biocentrických změn byly použity údaje o vývoji populací eudominantního druhu kulturní stepi, tj. koroptve polní (Perdix perdix) z pohledu senzitivní bioindikace. Podle statistické evidence počtu ulovených ptáků na dané lokalitě ve srovnání s údaji z ČR nastal začátek trvalého poklesu populace okolo roku 1960. Následné ukončení lovu v letech 1970-1975 reflektuje setrvalý trend populační dynamiky. Tento druh je řazen do kategorie K₂ v Eltonových pyramidách a jeho pokles reflektuje změny v populacích druhů nižších trofických úrovní daného ekosystému.
Během analyzovaného období se změnily velikosti ploch jednotlivých prvků. Došlo ke zvětšení intravilánu a ploch křovin a dále k úbytku zvětšení jednotlivých zemědělských honů z původních 1,04 ha na 13,65 ha (v majetkoprávních mezí a to z původní délky 16,7 km/1 km² na 1,37 km/km²). Tento údaj spolu s ostatními daty dokumentuje změny v agroekosystémech za posledních 50 let, které vedly ke snížení jeho biodiverzity se závažnými ekologickými důsledky.

ENVIRONMENTAL COMPATIBILITY AND THE AESTHETIC VALUE OF LANDSCAPES

Zsilincsar W.: Environmental compatibility and the aesthetic value of landscapes. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 219-226, 2001.

The aesthetic value of the term ”landscape” can be studied from the history of landscape painting. Apart from this several other approaches towards an aesthetic evaluation of landscapes are being discussed. They do not only depend on the quality of human perception and its storage in the brains but also on the way landscapes are looked at i.e. either from a ground-bound position or from an air-bound one. Another difficulty in the qualitative evaluation of landscapes seems to result from the fact that man is not only an observer of the environment but also actively shapes it. Furthermore the difficulties of a systematic typological classification and qualitative rating are being discussed which leads to some final conclusions concerning the role that the ”image of the landscape” could play during the examination of the environmental compatibility of human interferences into the environment.

Zsilincsar W.: Environmentálna kompatibilita a estetická hodnota krajiny.

Estetickú hodnotu termínu “krajina” môžeme študovať napr. z dejín maľovania krajiniek. Okrem toho v práci diskutujeme o niekoľkých ďalších prístupoch k estetickému hodnoteniu krajiny. Nezávisia iba od kvality ľudského vnímania, ale aj od spôsobu, ako sa na krajinu dívame jednak zo zeme alebo z výšky. Pri kvalitatívnom hodnotení krajiny sťažuje aj fakt, že človek nie je iba pozorovateľom prostredia, ale ho aj aktívne formuje. Diskutujeme aj o ťažkostiach systematickej typologickej klasifikácie a kvalitatívneho hodnotenia, ktoré vedú ku konečným záverom týkajúcim sa úlohy, ktorú by “imidž krajiny” mohol hrať počas skúmania environmentálnej prepojiteľnosti ľudských zásahov do prostredia.

UP-TO-DATE MONITORING OF SEDIMENT DEPOSITS OF WATERWORK RESERVOIR RUŽÍN I

Bobro M., Brehuv J., Hančuľák J.: Up-to-date monitoring of sediment deposits of waterwork reservoir Ružín I. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 227-233, 2001.

Waterwork (WW) reservoir Ružín I is situated in the central part of the river Hornád. The Hornád basin and basins of its tributaries as far as this reservoir are formed by localities, where non-ferrous metals and iron ores were exploited, treated and processed from the ancient times until the present. The frequent and intensive rainfalls or snow-melting cause that the fine-dispersed material containing a lot of Hg, Cu and other heavy metals originated in these localities is transported to the reservoir, where it is accumulated forming sediment deposits (sediments). Because of a high content of heavy metals, the sediment deposits may endanger life in the reservoir and the environment itself in the near future. As the yearly increase in sediment deposits represents 224,000 m³, they can be considered as a potential source of the above-mentioned elements, or a source of material for compost production.

Bobro A., Brehuv J., Hančuľák J.: Aktuálnosť monitorovania nánosov nádrže Vodného diela Ružín I.

Nádrž Vodného diela (VD) Ružín I leží v strednom úseku rieky Hornád. Povodie Hornádu a jeho prítokov po túto nádrž tvoria lokality, kde od dávnych dôb do súčasnosti prebiehala ťažba, úprava a spracovanie farebných kovov a železných rúd. Počas častých a intenzívnych zrážok, resp. topenia sa snehu je jemne dispergovaný materiál s vysokým obsahom Hg, Cu a ďalších ťažkých kovov z týchto lokalít transportovaný do nádrže, kde sa usadzujú a tvoria nánosy (sedimenty). Pre vysoký obsah ťažkých kovov v nánosoch tieto môžu v budúcnosti predstavovať nebezpečenstvo pre život v nádrži, ako aj pre životné prostredie ako také. Pre ich ročný nárast o 224 000 m³ môžeme tieto nánosy považovať za potencionálny zdroj spomenutých prvkov ako aj zdroj suroviny pre komposty.

HEAVY METAL UPTAKE FROM NATURALLY CONTAMINED SOIL AND ITS ADJUSTMENT THROUGH LIMING

Bujnovský R.: Heavy metal uptake from naturally contamined soil and its adjustments through liming. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 234-241, 2001.

Within a pot experiment with naturally contaminated clay-loam and sandy-loam Fluvisol was examined the influence of liming at different available water capacity on accumulation of cadmium, zinc, and lead in over-ground biomass of maize and rape. Obtained results confirmed lower accumulation of heavy metal by monocotyledones (maize) than by dicotyledones (rape).
Concentration of Cd and Zn in over-ground mass of plants was practically unaffected by liming of clay-loam soil with initial pH_KCl 6.5. On the other hand liming of sandy-loam soil with initial pH_KCl 5.3 statistically significantly lowered concentration of Cd and Zn and increased the Pb concentration in both crops. Decrease of Cd and Zn concentration in dry matter of crops was noted at increasing of available water supply namely in limed treatments of clay-loam soil and in all ones of sandy-loam soil. In the case of lead was not observed unambiguous tendency.
Withdrawal of heavy metal by over-ground plant mass represents product of dry matter production and concentration of heavy metal in plant dry matter. Liming of clay-loam soil increased withdrawal of Cd and Zn by maize. In the case of lead was not observed statistically significant trend. On limed treatments of sandy-loam soil was observed a decrease of Cd and Zn withdrawal and significant increase of Pb one. In most cases increasing of available water supply led to increase of heavy metal withdrawal by maize and rape on both soils.
In given soil conditions liming was not always effective measure for reducing the concentration of cadmium and partly zinc and lead in plants under admissible limit. The change the sow structure oriented on industrial crops and crops for seed production may be considered as better preventive measure against undesirable transport of observed metals into food chain.
Key words: cadmium, zinc, lead, heavy metal concentration, heavy metal withdrawal

Bujnovský R.: Príjem ťažkých kovov z prirodzene kontaminovanej pôdy a jeho regulácia vápnením.

V nádobovom pokuse s prirodzene kontaminovanou ílovito-hlinitou a piesočnato-hlinitou pôdou sme overovali vplyv vápnenia pri rôznej využiteľnej vodnej kapacite na akumuláciu kadmia, zinku a olova v nadzemnej hmote kukurice a repky. Získané výsledky potvrdili menšiu akumuláciu ťažkých kovov jednoklíčnymi rastlinami (kukurica) v porovnaní s dvojklíčnolistými (repka olejná).
Vápnenie ílovito-hlinitej pôdy s východiskovým pH_KCl 6,5 prakticky neovplyvnilo koncentráciu kadmia a zinku v nadzemnej hmote rastlín. Na druhej strane vápnenie piesočnato-hlinitej pôdy s východiskovým pH_KCl 5,3 štatisticky preukazne znížilo koncentráciu kadmia a zinku a zvýšilo koncentráciu olova v nadzemnej hmote oboch plodín. Zvyšovanie množstva využiteľnej vody v pôde, predovšetkým na vápnených variantoch ílovito-hlinitej pôdy a na všetkých variantoch piesočnato-hlinitej pôdy, sprevádzal pokles koncentrácie Cd a Zn v sušine oboch plodín. V prípade olova sme nezaznamenali jednoznačný trend, čo možno dať do súvislosti s mechanizmom prísunu tohto prvku ku koreňovému systému.
Vápnenie ílovito-hlinitej pôdy zvyšovalo odber kadmia a zinku nadzemnou hmotou kukurice. Pri olove nebol tento trend štatisticky preukazný. Na vápnených variantoch piesočnato-hlinitej pôdy sme pozorovali pokles v odbere kadmia a zinku rastlinnou hmotou a preukazné zvýšenie odberu olova. Vo väčšine prípadov zvyšovanie množstva využiteľnej vody sprevádzal nárast odberu ťažkých kovov kukuricou a repkou na oboch pôdach.
V daných pôdnych podmienkach vápnenie nebolo vždy efektívne opatrenie pre zníženie koncentrácie kadmia a čiastočne zinku a olova v rastlinách pod prípustný limit. Zmenu štruktúry osevu, orientovanú na pestovanie priemyselných plodín a plodín na produkciu osiva, možno považovať za lepšie preventívne opatrenie voči nežiadúcemu transportu sledovaných kovov do potravinového reťazca.

SOIL MICROFUNGI IN TOXIC AND HEAVY METAL ENVIRONMENT

Šimonovičová A., Franková E.: Soil microfungi in toxic and heavy metal environment. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 2, 242-249, 2001.

The occurrence of soil microfungi under long-term influence of toxic elements and heavy metals (Cd, As, Hg, Pb, Cu, Zn) in soil samples and streem sediments from rivers in three regions of Slovakia were studied. Soil microfungi of 33 genera were identified by routine isolation methods. 6 of them belong to the Zygomycota genera (18.2 %), 26 to Deuteromycota genera (78.8 %) and 1 Ascomycota genus (3.0%). The lowest number were isolated from samples No. 6 – 8, that were taken from soil in the vinicity of Žiar nad Hronom, with the highest occurrence of water soluble florine (F) (from 35 to 100 mg.kg^-1 ) in Central Slovakia.

Šimonovičová A., Franková E.: Pôdne mikromycéty v prostredí toxických prvkov a ťažkých kovov.

V troch regiónoch Slovenska sme vo vzorkách pôdy a riečnych sedimentov sledovali výskyt pôdnych mikromycétov v prostredí dlhodobého vplyvu toxických prvkov a ťažkých kovov (Cd, As, Hg, Pb, Cu, Zn). Spolu sme identifikovali 33 rodov pôdnych mikromycétov. Z nich 6 rodov (t.j. 18,2%) systematicky patrí do pododdelenia Zygomycota, 26 rodov (t.j. 78,8%) do pododdelenia Deuteromycota a iba 1 rod (t.j. 3,0%) do pododdelenia Ascomycota. Najmenej rodov sme izolovali z pôdnych vzoriek z okolia Žiaru nad Hronom, na strednom Slovensku, kde sa vyskytuje aj najviac vodorozpustného F (od 35 do 100 mg.kg^-1).

THE IMPACT OF STREAM REGULATIONS UPON THE FISH FAUNA AND MEASURES TO PREVENT IT

Holčík J. The impact of stream regulations upon the fish fauna and measures to prevent it. Ekológia (Bratislava), Vol.20, No. 2, 250-262, 2001.

The main impact of stream regulations on the fish communities is the deterioration of both the abiotic and biotic environmental conditions required by specific fish species. Constructions built during stream regulations that induce changes in the current velocity, discharge, and morphology of the river bed and banks result in the decline of both the diversity and density of invertebrates and fish community species. The damming of streams is responsible for a series of constraints that include: the blockade of both upstream and downstream migrations of fish; the decline of the stock recruitment and the density of populations of species having the spawning grounds upstream of dams; the decline of the ecological fish production both upstream and downstream of the dams; the decline of the fish catch in both recreational and commercial fisheries; and the genetic erosion of the fish populations locked in the river section above the dam. Those species of fish which are commercially unimportant or are of a small size seem to suffer more, as their life history and especially migrations are for the most part unknown and thus not considered by hydraulic engineers. To prevent the negative consequences of stream regulations, a close co-operation between the technicians and biologists is vital since one must remember that the bodies of water are primarily the environment of all aquatic creatures and only then the technical raw material.

Holčík J.: Vplyv regulácie tokov na ichtyofaunu a opatrenia ako im predchádzať.

Najvýznamnejším dôsledkom regulácie tokov na spoločenstvo rýb v nich je zhoršenie abiotických, ako aj biotických podmienok prostredia, vyžadovaných jednotlivými druhmi rýb. Vodné stavby vyvolávajú zmeny rýchlosti prúdu, prietoku a morfológie koryta a brehov, čo následne zapríčiňuje pokles diverzity a hustoty vodných bezstavovcov a rýb. Prehradenie toku vyvoláva sériu nepriaznivých efektov: blokádu pozdĺžnych migrácií rýb; pokles prirodzeného doplnku a následne hustoty populácie druhov majúcich neresiská nad prehradeným úsekom; pokles ekologickej produkcie nad a pod priehradou; zníženie úlovkov rekreačného a priemyslového rybárstva; a genetickú eróziu populácií rýb v úseku toku nad priehradou. Zdá sa, že malé, ekonomicky bezvýznamné druhy rýb, sú reguláciami postihované viac. Ich biológia a osobitne migrácie vo väčšine prípadov sú neznáme, a preto sa pri technických projektoch nerešpektujú. Zabrániť negatívnym dôsledkom regulácií tokov sa dá iba úzkou spoluprácou technikov s limnológmi. Treba si uvedomiť, že voda je predovšetkým životným prostredím vodných živočíchov a až potom technickou surovinou.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press