Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume 18 / No. 2 / 1999
Keith R. Edwards, Jan Květ, Michael S. Adams
Institute for Environmental Studies, University of Wisconsin, Madison, Wisconsin 53706,
USA
Hydrobotany Department, Institute of Botany, Academy of Sciences of the Czech Republic,
145 Dukelská, 37982, Třeboň, The Czech Republic
Faculty of Biological Sciences, University of South Bohemia, 31 Branišovská, 37005
České Budějovice, The Czech Republic
Department of Botany, 430 Lincoln Drive, University of Wisconsin, Madison, Wisconsin
53706, USA
Edwards K.R., Květ J., Adams M.S.: Comparison of Lythrum salicaria L. study sites in the midwest U.S. and central Europe. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 113-124, 1999.
Lythrum salicaria L. is a generalist species that can grow under a wide
range of habitat conditions, both in its native distribution (Eurasia) and in North
America, where it is a successful invader of temperate wetlands. Comparison of the
European and U.S. habitats was a preliminary part of a larger project studying
the life history traits of native and invasive populations of L. salicaria, when
growing under different environmental conditions. Multivariate statistical analyses, using
relativized Bray-Curtis ordinations, found that the sites separate along environmental
gradients. This allowed for the establishment of experiments under natural settings;
geographic effects were studied for populations growing under similar habitat conditions
but in different regions of the species distribution in North America.
The U.S. and European populations were measured during different growing periods. In order
for comparisons to be meaningful, they must be done when climatic conditions were similar.
Statistical analyses, using non-randomized nested designs for daily high and low
temperatures and bimonthly precipitation amounts, showed that the European sites had
similar temperature regimes as those in the U.S. Also, a more rainy growing season
followed a drier one on both continents.
Edwards K.R., Květ J., Adams M.S.: Lythrum salicaria L. – Porovnanie študijných lokalít stredozápadu USA a strednej Európy.
Lythrum salicaria L. je bežný druh, ktorý rastie v širokom rozpätí
podmienok a lokalít v oblastiach svojej domoviny (Euroázia), ako aj
v severnej Amerike, kde nastáva úspešná invázia tohto druhu na mokrinách
mierneho pásma. Porovnanie európskych a amerických lokalít bolo úvodnou časťou
obsiahleho projektu, ktorého cieľom bola štúdia prirodzených a invazívnych
porastov L. salicaria rastúcich v rozdielnych prírodných podmienkach.
Použitím multivariatívnych štatistických analýz a klasifikáciou pomocou
Bray-Curtisovej metódy sme zistili, že lokality sú pozdĺž gradientov prostredia
oddelené. Tento fakt ďalej podnietil začatie experimentov v prirodzenom
prostredí. Skúmali sme geografické vplyvy u populácií rastúcich
v podobných podmienkach, avšak v rôznych oblastiach severnej Ameriky.
Charakteristiky populácií v USA a v Európe sme zaznamenali počas rôznych
rastových období. Pre porovnanie záznamy museli byť urobené v podobných
klimatických podmienkach. Štatistické rozbory preukázali, že európske náleziská
preukazovali podobný teplotný režim ako americké. Analýzu sme urobili použitím
nenáhodných súborov schémat pre vysoké a nízke teploty a dvojmesačné
zrážkové množstvo. U lokalít obidvoch kontinentov striedalo mokré ročné
obdobie suchým.
IVAN MIHÁL
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Mihál I.: Production of fruiting bodies of ectomycorrhizal fungi in spruce monocultures planted on former arable land. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 125-133, 1999.
Results of mycorrhizal fungi production in spruce monocultures are presented. The study plots are situated in forest stands at the age of 7, 14 and 31 years, respectively. The highest fungi biomass production was found in the stand aged 14 years (1227.45 kg.ha-1 of fresh biomass). The lowest production was found in the 31-year-old stand (8.70 kg.ha-1) damaged by wind and snow. The production of ectomycorrhizal fungi was affected by the microclimate conditions. Damage to the stands by windthrow and snow disaster showed strong negative effects on the production of fungi.
Mihál I.: Produkcia biomasy plodníc ektomykoríznych húb v smrekových monokultúrach na bývalých nelesných pôdach.
V práci podávame výsledky výskumu produkcie biomasy plodníc ektomykoríznych húb v smrekových monokultúrach. Výskumné plochy sú situované v 7-, 14- a 31-ročných porastoch. Najvyššiu produkciu biomasy húb sme zistili v 14-ročnom poraste (788,3 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc) a najnižšiu biomasu v 31-ročnom poraste (0,54 kg.ha-1). Dynamiku produkcie biomasy na jednotlivých plochách ovplyvnili mikroklimatické podmienky a najmä charakter pôdno-humifikačných pomerov pôdy v náväznosti na hospodárske zásahy (kalamita a jej asanácia). Odstránenie stromov ako mykoríznych partnerov kalamitou sa na plochách A a B prejavilo zníženou produkciou biomasy ektomykoríznych druhov húb.
BOŽENA VALOCKÁ, MARTA SABOVÁ, PAVOL DUBINSKÝ
Parasitological Institute of the Slovak Academy of Sciences, Hlinkova 3, 040 01 Košice,
The Slovak Republic
Valocká B., Sabová M., Dubinský P.: Effect of anaerobically digested pig slurry on the structure of soil and plant nematode communities. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 134-142, 1999.
Effects of anaerobically digested pig slurry on the structure of soil and plant nematode communities of the cereals and permanent grass and lucerne stands were studied. The abundance of nematodes and the number of genera increased after treatment. Plant feeders were prevalent trophic group and a high proportion of omnivores and predators was found. The ecological and nematode community indices showed the stability of soil environment quality.
Valocká B., Sabová M., Dubinský P.: Vplyv anaeróbne fermentovanej hnojovice ošípaných na štruktúru spoločenstiev pôdnych a rastlinných nematódov.
V práci sme zisťovali vplyv anaeróbne fermentovanej hnojovice ošípaných na štruktúru spoločenstiev pôdnych a rastlinných nematódov v rizosfére obilnín, trvalých trávnych porastov a lucerny. Hnojenie zvýšilo abundanciu nematódov a počet rodov. Prevládali nematódy trofickej skupiny fytofágov a zistili sme aj vysoký podiel omnifágov a predátorov. Indexy ekologického hodnotenia ukázali, že kvalita pôdneho prostredia zostáva zachovaná.
ŠTEFAN ŠMELKO, ĽUBOMÍR SCHEER
Faculty of Forestry, Technical University, T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, The Slovak
Republic
Šmelko Š., Scheer Ľ.: Height growth and increment of the poplar clones in the region of the Gabčíkovo water dam. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 143-153, 1999.
The height growth process of two breeding poplar clones Populus robusta and I-214 is analysed in the paper in comparison with assumed model course. This analysis for the period 1989-1995 was carried out in the mentioned area. The following question is investigated, if this growth process was influenced by the damming-up of the Danube river in 1992. Height and annual increment data of 114 sample trees on 9 permanent monitoring plots were a basis for this research. These data are so methodologically processed, that nature variability is considered, age growth trend, site index and age differences between the monitoring plots are also eliminated. Negative influence of dammed-up Danube river was not confirmed. On the contrary, results indicate that height growth is steeper and height increments are the same or higher as model. The influence of groundwater level change was also not significant. All knowledge are with statistical tests on 5 % probability level suported.
Šmelko Š., Scheer Ľ.: Výškový rast a prírastok klonov topoľa v oblasti vodného diela Gabčíkovo.
Práca analyzuje rastový proces výšky stromov dvoch klonov šľachteného topoľa Populus robusta a I-214 v danej oblasti za obdobie rokov 1989 až 1995 v porovnaní s predpokladaným modelovým priebehom. Skúma sa otázka, do akej miery ovplyvnilo tento proces prehradenie Dunaja v r. 1992. Podkladom sú údaje o výškach a ročnom výškovom prírastku 114 vzorníkov za sledované obdobie na 9 trvalých monitorovacích plochách. Metodiky sú spracované tak, že sa zohľadňuje ich prirodzená variabilita a eliminuje sa jednak vekový rastový trend, jednak rozdiely v bonitách a vekoch medzi monitorovacími plochami. Negatívny vplyv prehradenia Dunaja sa nepotvrdil. Naopak, ukázalo sa, že rast výšky je strmší a výškové prírastky rovnaké alebo vyššie, ako predpokladá model. Vplyv zmeny hladiny podzemnej vody sa tiež nepreukázal. Odvodené poznatky sú podložené štatistickými testami na 5 %-nej hladine významnosti.
Bohdan Konôpka, Milan Zilinec
Forest Research Institute, T.G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen, The Slovak Republic
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Konôpka B., Zilinec M.: Aboveground and belowground biomass comparison between norway spruce (Picea abies (L.) K a r s t.) and silver fir (Abies alba M i l l.) in a mixed fir-spruce stand. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 154-161, 1999.
The aboveground and the belowground biomass of Norway spruce and silver fir in a 60-year-old mixed fir-spruce stand were examined. Only very small interspecies differences in the weight and the dimensions of biomass distribution were found. Total dry weight of the biomass was 224.87 kg for fir (n = 5 individuals) and 229.60 kg for spruce (n = 5 individuals). Stemwood was the greatest component of total aboveground biomass of both fir and spruce, 74.01% and 78.33%, respectively. The proportion of belowground biomass in the total biomass of fir was 15.97% and for spruce 15.48%. Fir had a greater proportion of vertical roots and deeper root penetration (approximately by 20 cm) than spruce.
Konôpka B., Zilinec M.: Porovnanie nadzemnej a podzemnej biomasy smreka obyčajného (Picea abies (L.) K a r s t.) a jedle bielej (Abies alba M i l l.) v zmiešanom jedľovo-smrekovom poraste.
Z hľadiska pochopenia ekologického a produkčného významu drevín je
nevyhnutné poznať ich rastové procesy. Výsledkom rastu drevín je tvorba nadzemnej
a podzemnej biomasy. Príspevok sa zaoberá kvantitatívnym zhodnotením nadzemnej
a podzemnej biomasy smreka obyčajného a jedle bielej, ako aj sledovaním jej
štruktúry. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť medzidruhové rozdiely
v parametroch jednotlivých zložiek biomasy uvedených drevín.
Výskum sme vykonali na piatich jedliach a piatich smrekoch rovnakého
biosociologického postavenia a veľmi blízkych hodnôt výšky a prsnej
hrúbky. Išlo o 60-ročný zmiešaný jedľovo-smrekový porast nachádzajúci sa
v oblasti Starých Hôr. Sledovali sme hmotnosť jednotlivých častí biomasy
a ich rozmery. Výsledky výskumu poukázali na veľmi malé medzidruhové rozdiely
v sledovaných parametroch. Celková hmotnosť biomasy vyjadrenej v sušine bola
pri jedli 224,87 kg a pri smreku 229,60 kg. Najvýznamnejšiu časť tvoril kmeň,
keď pri jedli predstavoval 74,01% a pri smreku 78,33% z hmotnosti nadzemnej
biomasy. Jedle mali v porovnaní so smrekmi mierne širšie a kratšie koruny
a väčšie množstvo odumretých vetiev. Podiel podzemnej biomasy na celkovej
biomase bol 15,97% (jedľa) a 15,48% (smrek). Zaznamenali sme určité medzidruhové
rozdiely v štruktúre a tvare koreňového systému. Jedle mali
v porovnaní so smrekmi väčší podiel vertikálne orientovaných koreňov
a aj hlbšie zakorenenie v pôde (približne o 20 cm). Smreky mali viac
horizontálnych koreňov, a to najmä v hrúbkovej triede 3,1 – 10,0 cm.
JURAJ GREGOR, JAROSLAV KONTRIŠ, OĽGA KONTRIŠOVÁ
Faculty of Forestry, Technical University in Zvolen, T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Faculty of Ecology and Environment, Technical University in Zvolen, T.G.Masaryka 24, 960
53 Zvolen, The Slovak Republic
Gregor J., Kontriš J., Kontrišová O.: Forest stands precipitation of spruce ecosystems. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 162-172,1999.
Forest stands precipitation on two monitoring plots (further MP) located in the spruce
stands in Vizovické vrchy Mts were investigated. We intended to show the distribution of
the undercrown precipitation caused by different parts of spruce crowns (near to the stem,
in the middle, and around the border area of the crown). We were motivated by the fact
that drips were higher than free plot precipitation in some cases. Therefore, we did not
determine the global quantification of drips.
The stemflow, one of the stand precipitation components that influences the soil chemism,
especially near to the tree stem was observed, as well. This influence becomes more
significant on the slopes known as ”aprons”. The stemflow was collected by special
collecting equipment made of the polyurethane foam.
Gregor J., Kontriš J., Kontrišová O.: Porastové zrážky v smrekových ekosystémoch.
Na dvoch monitorovacích plochách smrekového ekosystému (MP Bílý Kříž a MP
Komonec vo Vizovických vrchoch) sme sledovali porastové zrážky a zrážky na voľnej
ploche počas dvoch rokov.
Podkorunové zrážky v priemere dosiahli 94,0 % zo zrážok na voľnej ploche MP Bílý
Kříž a 79,9 % na MP Komonec. Zistili sme, že v niektorých prípadoch, najmä v
jesenných mesiacoch boli tieto zrážky vyššie až o 40,8 % ako zrážky na voľnej
ploche. Vyššie hodnoty nad 100 % sme však zistili aj v iných obdobiach roka.
Najnižšie podkorunové zrážky (priemer za všetky kolektory) sme zaznamenali v letnom
a jarnom období (59,1 %, resp. 61,3 %) na MP Komonec.
Stok po kmeni sa pohyboval od 0,1 do 1,3 % zo zrážok na voľnej ploche v nadmorskej
výške 350 m (MP Bílý Kříž) a od 0,2 do 6,5 % z voľnej plochy vo výške 640 m (MP
Komonec). Najvyššie priemerné hodnoty stoku po kmeni boli v jeseni na MP Bílý Kříž
a hodnota predstavovala 0,8 %. Na MP Komonec tieto hodnoty dosiahli až 4,0 %, tiež v
jesennom období.
Môžeme konštatovať, nie však generalizovať, že množstvo porastových zrážok
(podkorunové zrážky a stok po kmeni) závisí od mnohých faktorov, ako sú množstvo a
druh zrážok, veľkosť a kvalita asimilačných orgánov, tvar koruny, zakmenenie,
zápoj, nadmorská výška, ročné obdobie a pod. Chceme upozorniť na fakt, že sa
môžu vyskytnúť situácie, kedy sú podkorunové zrážky v smrekovom ekosystéme
vyššie, ako sú zrážky na voľnej ploche.
JÚLIUS OSZLÁNYI
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, P.O.Box 254,
Štefánikova 3, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Oszlányi J.: Leaf area index as the indicator of health state of forest within reach of the Gabčíkovo hydropower plant. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 173-178, 1999.
In the period 1988-1998, when the main layer (poplar clone ”Robusta”) was 27-38 years old, leaf area indices of both tree and shrub layers have been assessed. Total leaf area index varies between 7.38 and 7.61 ha.ha-1 with the negative tendency towards the year 1998. This decrease is caused mainly by the over-aged tree layer and die-off of some individuals with worse biosociological position. The health state of the stand has been good during the period and no abrupt decrease or drop of the leaf area index after 1992 (damming the Danube) could not be observed. The decreased groundwater level is still contacting the loamy layer, where the root systems of trees and shrubs are situated.
Oszlányi J.: Index listovej plochy ako ukazovateľ zdravotného stavu lesa v dosahu Vodného diela Gabčíkovo.
Topoľová monokultúra (klon Robusta) s bohatou krovinnou etážou v katastri obce Trstená na Ostrove slúžila ako modelový porast na stanovenie indexu listovej plochy v časovej perióde pred a po sprevádzkovaní vodného diela (1988-1998), a to v 27. až 38. roku veku hlavného porastu (topoľov). Za celé toto obdobie nastal v dôsledku úhynu niektorých jedincov topoľa (v dôsledku prestarnutia) mierny pokles veľkosti indexu listovej plochy, zatiaľ čo pri krovinnej etáži tento stúpal. Príčinou bol zvýšený prienik svetla cez uvoľnený zápoj hlavného porastu. Celkový index listovej plochy (stromy + krovinná etáž) klesal za sledované obdobie mierne, avšak sústavne, čo možno tiež pripísať prestarnutiu hlavného porastu. Napriek očakávaniam nenastala v dôsledku sprevádzkovania vodného diela a následného poklesu hladiny podzemnej vody výrazná negatívna zmena v indexe listovej plochy a teda nenastalo zhoršenie zdravotného stavu (po r. 1992). Znížená hladina podzemnej vody je stále v dosahu pôdnych vrstiev, v ktorých je situovaný koreňový systém stromovej a krovinnej etáže. Konštatovanie platí pre lokalitu Kráľovská lúka a blízke okolie.
HELENA RUŽIČKOVÁ, FERDINAND KUBÍČEK
Institute of Ladscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.Box
254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Ružičková H., Kubíček F.: Evaluation of vegetation vulnerability by selected stress factors. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 179-188, 1999.
In this contribution authors deal with vegetation vulnerability, methods of its measurements, evaluation and selected stress factors. The basic vegetation types of Slovakia used for evaluation of vegetation vulnerability are presented. Possibilities of utilization of such evaluations in landscape-ecological projects are discussed.
Ružičková H., Kubíček F.: Hodnotenie zraniteľnosti vegetácie vybratými rušivými faktormi.
V príspevku sa autori zaoberajú zraniteľnosťou vegetácie, metódami jej merania, hodnotenia a vybratými rušivými faktormi. Prezentujú základné vegetačné typy Slovenska, používané pre hodnotenie vegetácie. Diskutujú o možnostiach využitia takýchto hodnotení v krajinnoekologických projektoch.
Ferdinand Kubíček, Tatiana Hrnčiarová
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.
Box 254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Kubíček F., Hrnčiarová T.: Ecological carrying capacity of landscape on the selected territory of the Tatra National Park and its protective belt. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 189-199, 1999.
The term ecological carrying capacity of landscape is understood in this contribution as a synthetically comprehended special quality expressing the degree of tolerable (suitable) land-use. As bearably utilized can be described a territory on which the present utilization disturbs or destroys neither natural qualities, processes and relations among landscape elements (biotic, abiotic, socio-economical), nor the quality of vital environment. We applied this concept of ecological carrying capacity of a landscape to the evaluation of the ecological carrying capacity of the territory of the Tatra National Park and its protective belt. On the basis of a complex evaluation of ecological limits of the territory, we determined the set of variant unlimited activities forming the basis for the estimation of the degrees of ecological carrying capacity of the landscape. The three degrees singled out were characterized in more detail, with respect to the future landscape exploitation, and completed by measures intended to mitigate some negative processes in the landscape, to improve the functional land-use and the environment.
Kubíček F., Hrnčiarová T.: Ekologická únosnosť krajiny na vybratom území Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma.
V príspevku chápeme ekologickú únosnosť krajiny ako synteticky pojatú účelovú vlastnosť krajiny, ktorá vyjadruje mieru prípustného (vhodného) využívania krajiny antropickými aktivitami. Ekologicky únosne využívané je také územie, na ktorom sa ani pri súčasnom využívaní nenarušia alebo nezničia prirodzené vlastnosti, procesy a vzťahy medzi prvkami krajiny (abiotickými, biotickými a socio-ekonomickými), ako aj kvalita životného prostredia. Hodnotenie ekologickej únosnosti krajiny sme aplikovali na vybratom území Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Na základe komplexnej limitácie územia sme stanovili variantný ekologický výber aktivít, ktorý tvoril podklad pre stanovenie stupňov ekologickej únosnosti krajiny. Vyčlenené 3 stupne sme podrobnejšie charakterizovali z hľadiska budúceho využívania a doplnili opatreniami, ktoré sú zamerané na zmiernenie niektorých negatívnych procesov v krajine, na zlepšenie funkčného využívania krajiny, ako aj na zlepšenie životného prostredia.
Blanka Maňkovská, Kevin Percy, David Fitzerald Karnosky
Forest Research Institute, Zvolen, Slovakia
Canadian Forest Service, E3B Fredericton, Canada
Michigan Technological University, Houghton, Michigan, USA
Maňkovská B., Percy K., Karnosky D.F.: Impact of ambient trophospheric O3, CO2 and particulates on the epicuticular waxes of aspen clones differing in O3 tolerance. Ekológia (Bratislava), Vol.18, No.2, 200-210, 1999.
Epicuticular waxes of trembling aspen (Populus tremuloides M i c h x.) clones differing in O3 tolerance were examined for three growing seasons (1995-1997) at three localities (Rhinelander, Wisconsin -clean and control site; Kalamazoo, Michigan -moderate pollution loading and Kenosha, Wisconsin -high pollution loading) in the Lake States region of the USA. Statistical difference was found in the concentration of Al, As, Ca, Cd, Cu, Fe, Mn, N, Ni, P, Pb, S, and Zn in the aspen foliage. Particulates on the leaves surfaces and in the stomata at the three sites include Al, Ca, Fe, Si, Mg, Na, S, Th, Ti and Y. These elements are typical for particles from industrial sources. Fungi effect was observed on leaves from all localities. Differences in epicuticular wax structure, as determined by scanning electron microscopy were found between these sites with the most severe impact being found at the Kenosha site. These include severe erosion of waxes, and occlusion of stomata. The results suggest that O3 pollution of the Kenosha and Kalamazoo site show significant negative impact on epicuticular waxes of aspen and that these impacts are the most severe on the O3 sensitive clones.
Maňkovská B., Percy K., Karnosky D. F.: Vplyv troposférického O3, CO2 a tuhých častíc na epikutikulárne vosky na O3 rôzne citlivých klonov amerického topoľa.
Na troch lokalitách s rozdielnou koncentráciou ozónu (Rhinelander, štát Wisconsin – kontrolné miesto s požadovanou koncentráciou ozónu; Kalamazoo, štát Michigan – stredné znečistenie a Kenosha, štát Wisconsin – silné znečistenie) v regióne Lake States, USA sme počas troch vegetačných sezón (1995-1997) sledovali epikutikulárne vosky troch klonov amerického topoľa (Populus tremuloides M i c h x.) s rozdielnou toleranciou na O3. Medzi koncentráciami Al, As, Ca, Cd, Cu, Fe, Mn, N, Ni, P, Pb, S a Zn v topoľovom lístí sme našli štatisticky významný rozdiel. Častice, ktoré sa nachádzali na povrchu lístia a v prieduchoch lístia, na všetkých lokalitách obsahovali Al, Ca, Fe, Si, Mg, Na, S, Th, Ti a Y. Tieto prvky sú typické pre častice pochádzajúce z priemyselných zdrojov. Prítomnosť hubových mycélií a spór sme spozorovali na všetkých lokalitách. Rozdiely v štruktúre epikutikulárnych voskov, ktoré sme určili pomocou rastrovacieho mikroskopu, zistili sme na všetkých troch lokalitách – s najvyšším poškodením na lokalite Kenosha. V prieduchoch sme zaznamenali eróziu až zliatie voskov. Výsledky potvrdili, že znečistenie O3 v lokalitách Kenosha a Kalamazoo má významný negatívny účinok na stav epikutikulárnych voskov topoľa. Tento účinok je častejší u klonov, ktoré sú citlivé na O3.
ALOJZ CICÁK, IVAN MIHÁL, JÁN KULFAN, VOJTECH ŠUŠLÍK, PETER ZACH, ANTON KRIŠTÍN
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Cicák A., Mihál I., Kulfan J., Šušlík V., Zach P., Krištín A.: Health state of forest tree species and selected groups of fungi and animals in surroundings of a magnesium factory (central Slovakia). Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 211-222, 1999.
Health state of forest tree species and occurrence of selected groups of fungi and animals were investigated in surroundings of a magnesium factory in three zones of immissions load A, B, C and D (control). The average defoliation of oaks and hornbeams in the zone C confirms including these stands into the zone of the chronic damage. A significantly lower degree of damage was recorded in the zone D. The forest stands in the zones A, B and C suffer from lack of mycorrhitic symbionts. This is manifested by their unfavourable health state. The moth larvae occurred on oaks and hornbeams in all zones in the latent state. Their abundance in the zones A, B and C was higher than in the zone D. In all sampling dates, years of investigation and zones a higher reduction of the leaf area by phyllophagous insects was always recorded in hornbeams than in oaks. Higher abundance of beetles in the zones A and B than in C and D can be explicated by their higher concentration on the remnants of living branches in the basal part of the dying trees. Among the birds, the highest bioindicative value have the breeding species, in which the species number increases from the zone A to the zone D. In the zones A, B and C, the only bird species (Parus major) nested in the nest boxes.
Cicák A., Mihál I., Kulfan J., Šušlík V., Zach P., Krištín A.: Zdravotný stav lesných drevín a vybraté skupiny húb a živočíchov v okolí magnezitového závodu (stredné Slovensko).
Zdravotný stav lesných drevín a vybraté skupiny húb a živočíchov sme hodnotili v okolí magnezitového závodu v pásmach imisného ohrozenia A,B,C a D (kontrola). Vysoké hodnoty priemernej defoliácie duba a hraba v pásme C potvrdzujú zaradenie týchto porastov do pásma chronického poškodenia. Signifikantne nižšiu defoliáciu sme zistili v pásme D. Lesné porasty v pásmach A,B,C trpia nedostatkom mykorhíznych symbiontov, čo sa prejavuje aj na ich nepriaznivom zdravotnom stave. Počas doby výskumu sa húsenice na dube a hrabe vyskytovali vo všetkých pásmach v latencii. Vyššiu abundanciu húseníc sme zistili v pásmach A,B,C v porovnaní s pásmom D. Vo všetkých odberových termínoch, rokoch a pásmach sme zistili vždy vyššiu redukciu asimilačnej plochy fylofágnym hmyzom u duba v porovnaní s hrabom. Vyššie hodnoty abundancie chrobákov v pásmach A,B v porovnaní s pásmami C,D si vysvetľujeme väčšou koncentráciou jedincov na živých konároch v bazálnej časti odumierajúcich stromov. Z druhového spektra tu hniezdiacich vtákov majú najväčšiu bioindikačnú výpoveď hniezdiče, ktoré naznačujú vzostupný trend počtu druhov od pásma A po pásmo D. Vo vtáčich búdkach sme v pásmach A,B,C zistili hniezdenie jedného druhu (Parus major).
TADEUSZ PIOTR ŻARSKI, HENRYKA ŻARSKA, EWA ARKUSZEWSKA, JOZEF VÁĽKA, JOZEF SOKOL,
IMRICH BESEDA
Department of Animal Hygiene, Warsaw Agricultural University, Nowoursynowska 166, 02-766
Warsaw, Poland
Department of Animal Nutrition and Feed Management, Warsaw Agricultural University,
Rakowiecka 26/30, 02-528 Warsaw, Poland
Institute for Forest Ecology, Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, The
Slovak Republic
State Veterinary Administration of Slovakia, Botanická 17, 842 13 Bratislava, The Slovak
Republic
Faculty of Ecology, Technical University, Masarykova 24, 960 53 Zvolen, The Slovak
Republic
Żarski T. P., Żarska H., Arkuszewska E., Váľka J., Sokol J., Beseda I.: The bioindicative role of mushrooms in the evaluation of environmental contamination with mercury compounds. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 2, 223-229, 1999.
The aim of the investigation was establishing the degree of mercury contamination of various capped mushrooms collected in various regions of Poland varying as to the degree of environmental contamination resulting from the industrialisation of that region. The establishing of the species and habitat differences would allow the determination of the bioindicative value of mushrooms in case of contamination the environment with mercury. The investigating of mercury level in mushrooms may constitute an element of bioindication of environmental contamination with that heavy metal. Mushrooms selectively accumulating mercury obtained from contaminated regions may constitute an important source of that element for human beings.
Żarski T. P., Żarska H., Arkuszewska E., Váľka J., Sokol J., Beseda J.: Bioindikačná úloha húb v hodnotení environmentálnej kontaminácie ortuťovými zlúčeninami.
Cieľom sledovania bolo stanoviť stupeň kontaminácie ortuťou rôznych druhov vreckatých húb z rôznych priemyselných oblastí Poľska. Preukázalo sa, že huby sú vhodným bioindikátorom environmentálnej kontaminácie ťažkými kovmi, v tomto prípade ortuťou. Vo vybratých druhoch húb sa ortuť kumulovala z jednotlivých priemyselných zón Poľska v rôznych množstvách.