Electronic Library of Scientific Literature



EKOLÓGIA



Volume 19 / No. 3 / 2000


 


A NOVEL MULTIPLE APPROACH TO THE BIODIVERSITY EVALUATION – EXAMPLE OF THE FRACTIONATED COMMUNITY OF BUGS (HETEROPTERA)

Josef Bryja, Emanuel Kula
Institute of Vertebrate Biology, Academy of Sciences of the Czech Republic, Květná 8, 603 65 Brno, The Czech Republic, e-mail: bryja@brno.cas.cz
Institute of Forest ecology, Faculty of Foresty and Wood Technology, Zemědělská 3, 613 00 Brno, The Czech Republic, e-mail: kula@mendelu.cz

Bryja J., Kula E.: A novel multiple approach to the biodiversity evaluation – example of the fractionated community of bugs (Heteroptera). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 225-244, 2000.

During 1986-1998, systematic investigations were carried out on arachnoentomocoenoses within birch stands in six localities of air-polluted region of Northern Bohemia (the Czech Republic). As a model group for biodiversity estimation, 8383 bug specimens belonging to 110 species were used. On the basis of identity indices and by cluster analysis, qualitative and quantitative differences of taxocoenoses were proven. Differences were also found in biodiversity measures (biodiversity indices, analysis of cumulative species-abundance curve, species-abundance models) between individual localities. The zoophagous part of community is noted for a higher evenness than the phytophagous species group; regarding biodiversity, both community components do not depend on each other. Biodiversity measures were divided on the basis of correlation analysis into three groups: species richness indices, species-abundance heterogeneity measures and dominance based indices. Advantages and limits of individual biodiversity measures are discussed.
Key-words: heteroptera, birch forests, biodiversity measures, Q-statistics, species-abundance models, community fractionation

Bryja J., Kula E.: Nový kombinovaný prístup k hodnoteniu biodiverzity – príklad frakcionovaného spoločenstva ploštíc (Heteroptera).

V rokoch 1986-1998 prebiehalo na šiestich lokalitách v emisiami postihnutých oblastiach severných Čiech systematické sledovanie arachnoentomocenóz brezových porastov. Ploštice (8383 jedincov patriacich do 110 druhov) sme vybrali ako modelovú skupinu na hodnotenie biodiverzity. Na základe indexov identity a celkovej analýzy sme stanovili kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely medzi sledovanými taxocenózami. Rozdiely medzi jednotlivými lokalitami sme tiež našli v hodnotách biodiverzity, ktorá bola stanovená kombináciou rôznych metód (indexy diverzity, analýza kumulatívnej “species-abundance” krivky, “species-abundance” modely). Zoofágna časť spoločenstiev vykazovala vyššie hodnoty ekvitability než fytofágna časť, z hľadiska biodiverzity obidve časti od seba nezáviseli. Ukazovatele biodiverzity boli na základe korelačnej analýzy rezdelené do troch skupín: indexy druhovej bohatosti, ukazovatele “species-abundance” heterogenity a indexy ovplyvňované dominanciou najpočetnejšieho druhu. V práci sa podrobne diskutuje o výhodách a obmedzení jednotlivých spôsobov stanovenia biodiverzity.

 


FIELD MEASUREMENTS OF CARBON DIOXIDE EFFLUX FROM SOIL AND WOODY TISSUES IN A NORWAY SPRUCE FOREST STAND

Jack Brossaud, Michal V. Marek
Institute of Landscape Ecology of Academy of Sciences of the Czech Republic, Laboratory of Ecological Physiology of Forest Trees, Poříčí 3b, 603 00 Brno, the Czech Republic

Brossaud J., Marek M. V.: Field measurements of carbon dioxide efflux from soil and woody tissues in a Norway spruce forest stand. Ekológia (Bratislava), Vol.19, No. 3, p. 245-250, 2000.

The method used for the field measurements of the carbon dioxide efflux from the soil or woody-tissues is described in this paper. According to the presented formula, some results are indicated about respiration measurements performed during one day in August 98, on the study site. The CO2 efflux from the soil was estimated to be 448 mmol CO2m-2d-1 while the stem respiration was of 56 mmol CO2 m-2d-1 and branch respiration of 70 mmol CO2m-2d-1.
Key words: CO2 efflux, field study, Infrared gas analyzer, woody respiration, soil respiration, Norway spruce

Brossaud J., Marek M.V.: Poľné meranie toku oxidu uhličitého v poraste smreka ztepilého.

V práci opisujeme využitie metódy pre poľné meranie výdaja CO2 z pôdy alebo z dreva. S využitím prezentovanej rovnice sme získali denný chod respirácie v auguste 1998. Stanovený výdaj CO2 z pôdy bol 448 mmol CO2m-2d-1, kým respirácia kmeňa bola 56 mmol CO2m-2d-1 a respirácia vetvy 70 mmol CO2m-2d-1.

 


BURST PHENOLOGY AND BIRCH BUD RESISTANCE TO FROST

Emanuel Kula
Faculty of Forestry and Wood Technology, Mendel University of Agriculture and Forestry, Zemědělská 3, 613 00 Brno, the Czech Republic, e-mail: Kula@Mendelu.cz

Kula E.: Burst phenology and birch bud resistance to frost. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 251-257, 2000.

In connection with mass burst failure of the birch Betula pendula (R o t h) 1997 in the Ore Mts (North Bohemia), the burst phenology, depending on the sum of effective temperatures, and effects of low temperatures on buds after atypical warming and subsequent frosts (-1.9 to -10.4°C) during the winter period (9.2.-4.3.1998) were investigated. The birch responded by growth activities in buds at the sum of effective temperatures of 31°C, subsequent cooling with the minimum temperature of -10°C only stopped the growth bud did not damage buds. If the birch is not exposed to other stress factors disturbing the bud physiology, it is a tree sort resisting well to temperature unusual fluctuations during the winter and late frosts.
Key words: Birch, Betula pendula, phenology, bud resistance to frost

Kula E.: Fenológia rašenia a odolnosť pupeňov proti mrazu.

V súvislosti s veľkoplošným nezačatím rašenia brezy Betula pendula R o t h. 1997 v Krušných horách (severné Čechy) sme sledovali fenológiu rašenia v závislosti od celkových efektívnych teplôt a vplyvu nízkych teplôt na pupene po atypickom oteplení v zimnom období (9.2. – 4.3. 1998) a následných mrazoch (-1,9 až –10,4°C). Breza reagovala rastovou aktivitou v pupeňoch pri celkových efektívnych teplotách 31°C, následné ochladenie s minimálnou teplotou -10°C zastavilo iba rast, pupene však nepoškodilo. Breza, ak nie je vystavená inému stresovému faktoru narušujúcemu fyziológiu pupeňa, je drevinou, ktorá dobre znáša teplotné výkyvy počas zimy i neskoré mrazy.

 


ABOVEGROUND HERB AND MOSS LAYER BIOMASS IN THE PINE FORESTS OF THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND

FERDINAND KUBÍČEK, LADISLAV ŠOMŠÁK
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.Box 254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Department of Soil Science, Comenius University, Faculty of Natural Science, Mlynská dolina II B, 842 15 Bratislava, The Slovak Republic

Kubíček F., Šomšák L.: Aboveground herb and moss layer biomass in the pine forests of the Borská nížina lowland. Ekológia (Bratislava), Vol. 19 , No. 3, 258-262, 2000.

The aim of this contribution is a synthesis and information about the production of the aboveground herb and moss layer biomass in the pine forests of the Borská nížina lowland. Results are dealing with original and secondary pine forests and they are compared with other our secondary pine forests and some pine forests of the temperate zone.

Kubíček F. Šomšák L.: Nadzemná biomasa bylinnej a machovej vrstvy v borovicových lesoch Borskej nížiny.

Cieľom práce je syntéza a informácie o produkcii nadzemnej biomasy bylinnej a machovej vrstvy v borovicových lesoch Borskej nížiny. Výsledky sa týkajú pôvodných a sekundárnych borovicových lesov a porovnávame ich s našimi sekundárnymi borovicovými lesmi a niektorými borovicovými lesmi mierneho pásma.

 


PRODUCTION-ECOLOGICAL STUDY OF Carex pilosa Scop. SPECIES DURING ITS LIFE CYCLE

Branislav Schieber, Margita Kováčová
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, The Slovak Republic

Schieber B., Kováčová M.: Production-ecological study of the Carex pilosa S c o p. species during its life cycle. Ekológia (Bratislava), Vol.19, No. 3, 263-270, 2000.

Production-ecological characteristics (biomass dynamics, population density, size structure) and phenology of Carex pilosa S c o p. population in Carici pilosae-Fagetum O b e r d.1957 community were estimated in submountain-sedge beech forest stand during its life cycle. Aboveground biomass of juvenile individuals culminated in September (60.03 g.m-2), offshoots density in May (240 shoots per m2). Juvenile individuals reached the height maximum in July (40.1 cm). The life cycle lasted 680 days, generative cycle didn´t represent more than 20% of the whole cycle during researched years from 1994-1996.

Schieber B., Kováčová M.: Produkčno-ekologické štúdium druhu Carex pilosa S c o p. v priebehu životného cyklu.

V podmienkach podhorskej ostricovej bučiny sme skúmali produkčno-ekologické charakteristiky (dynamiku biomasy, populačnú hustotu, veľkostnú štruktúru populácie, fenológiu) populácie Carex pilosa S c o p. v asociácii Carici pilosae-Fagetum v priebehu životného cyklu (od vyklíčenia ramet až po úhyn jedincov). Nadzemná biomasa juvenilných jedincov dosahovala maximum v septembri (60.03 g.m-2). Ich denzita vrcholila v máji (240 jedincov.m-2). Výška ramety v priebehu životného cyklu sa pohybovala od 1.35 až 40.09 cm. V pozorovanom období rokov 1994-1996 trval celý životný cyklus 680 dní. Obdobie generatívneho cyklu predstavovalo necelých 20% doby celého cyklu.

 


DYNAMICS OF TREE AND SHRUB SPECIES LEAF AREA INDEX IN FOUR FOREST ECOSYSTEMS DURING SIX YEAR PERIOD

JÚLIUS OSZLÁNYI
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.Box 254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic

Oszlányi J.: Dynamics of tree and shrub species leaf area index in four forest ecosystems during six year period. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 271-279, 2000.

Existing monitoring system in the area of floodplain forests influenced by the Gabčíkovo hydropower plant consists also from 48 monitoring plots situated in natural, seminatural or man-made floodplain ecosystems of different species composition, in-side architecture and structure. Apart from numerous production-ecological criteria, quantifying tree, shrub and plant production and productivity, leaf area index (LAI) was studied during the six years period 1994-1999. Even this study started in the 2nd vegetation period after the damming of the Danube river, the results show relatively high values of LAI in all vegetation periods ranging from 2.89 ha.ha-1 to 6.20 ha.ha-1. We can state, that the damming of the Danube river and the following changes in the ground water level have influenced the changes of the vitality of trees and shrubs within the period very specifically, what should be taken into consideration, when situation in the four monitoring plots is going to be presented.

Oszlányi J.: Dynamika listovej plochy stromov a krov v štyroch lesných ekosystémoch za 6 ročné obdobie.

Existujúci monitorovací systém v alúviu Dunaja ovplyvneného Gabčíkovskou hydroelektrárňou pozostáva zo 48 monitorovacích plôch situovaných v prirodzených a poloprirodzených ako i človekom zriadených lesných ekosystémoch s rozličným drevinovým zložením, vnútornou architektúrou porastu a štruktúrou. Popri početných produkčno-ekologických kritériách, kvantifikujúcich stromy, krovitú etáž a byliny, ich produkciu a produktivitu, skúmali sme aj index listovej plochy (leaf area index– LAI), a to v šesťročnej perióde 1994-1999. Aj keď táto štúdia začala v druhej vegetačnej perióde po prehradení Dunaja, výsledky dokazujú relatívne vysokú výpovednú hodnotu LAI vo všetkých nasledovných vegetačných periódach. Index listovej plochy sa pohybuje od 2,89 ha.ha-1 do 6,20 ha.ha-1. Možno konštatovať, že prehradenie Dunaja a sprevádzkovanie vodného diela, po ktorom nasledovali zmeny vo výške hladiny podzemnej vody, veľmi špecificky ovplyvnilo zmeny vo vitalite stromov a krovitej etáže počas nasledovnej periódy. Toto treba brať do úvahy, keď je posudzovaná situácia na štyroch monitorovacích plochách.

 


STRUCTURE OF CROWN AS WELL AS POLLEN AND SEED VIABILITY OF FIR (Abies sibirica Ledeb.) IN DISTURBED FOREST ECOSYSTEMS OF THE KHAMAR-DABAN MTS NEAR BAIKAL LAKE

IRAIDA N. TRETYAKOVA, ELENA V. BAZHINA
V.N. Sukachev Institute of Forest SB RAS, 660036, Akademgorodok, Krasnoyarsk, Russia

Tretyakova I.N., Bazhina E.V.: Structure of crown as well as pollen and seed viability of fir (Abies sibirica L e d e b.) in disturbed forest ecosystems of the Khamar-Daban Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 280-294, 2000.

Structure of crown and viability of generative organs of Siberian fir were studied in disturbed forest ecosystems near Baikal Lake. The crown structure changes in damaged trees: a zone of subapical drying appears and apical dominance is lost. Needle chlorosis and necrosis appear and proceed in sprouts of male sexualization. The tree top including the female generative organs does not show degradation symptoms during about 30 years and produces seed cones. Processes of degradation in male generative zone greatly influence on fir tree pollen. Pollen viability of fir trees varied from year to year in different trees but always pollen quality of trees growing in the Khamar-Daban Mts in the air pollution zone was more poor in comparison with the pollen of trees at the Baikal Lake shore. Tree pollen growing in the Khamar-Daban Mts germinates in vitro but pollen tubes are formed short and not viable. Seed quality of fir trees is very low. A lot of seeds are sterile. Empty seeds prevail. The formation of empty seeds was caused by the low pollen germination in ovules and as a whole absence of pollen in ovules. The high sterility of generative organs and especially of Abies sibirica pollen can limit gametic selection and decrease fir diversity in forest ecosystems near Baikal Lake.

Tretyakova I.N., Bazhina E.V.: Štruktúra koruny ako aj životaschopnosť peľu a semien jedle (Abies sibirica Ledeb.) v narušenom lesnom ekosystéme pohoria Khamar-Daban v blízkosti jazera Bajkal.

Skúmali sme štruktúru koruny a životaschopnosť pohlavných orgánov jedle sibírskej v narušených lesných ekosystémoch blízko jazera Bajkal. Štruktúra koruny u zničených stromov sa mení: objavuje sa zóna subapikálneho vysýchania a stráca sa apikálna dominancia. Procesy degradácie v značnej miere ovplyvňujú pohlavné orgány jedle a hlavne peľ. Kvalita semien jedlí je veľmi nízka. Vysoká sterilita pohlavných orgánov a hlavne peľu u Abies sibirica môže znížiť diverzitu jedle v lesných ekosystémoch v blízkosti jazera Bajkal.

 


APPLICATION OF SOME BIOGEOGRAPHICAL ZONING METHODS IN A LANDSCAPE-ECOLOGICAL CLASSIFICATION OF THE BRATISLAVA REGION (MODEL GROUPS AMPHIBIANS AND REPTILES)

MILAN KMINIAK
Chair of Landscape Ecology, NScF, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, The Slovak Republic

Kminiak M.: Application of some biogeographical zoning methods in a landscape-ecological classification of the Bratislava region (model groups Amphibians and Reptiles). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 295-306, 2000.

Amphibians and reptiles have unevenly settled natural and artificially adapted habitats and ecosystems and our study of their diversity also bears on the biogeographical distribution and development of their populations in rural and urban ecosystems on the territory of greater Bratislava. Data are here presented regarding the distribution of these model groups, with notes on the zoogeographical classification of the species under study in natural and urbanized habitats in the metropolitan precincts of the city of Bratislava.

Kminiak M.: Aplikácia vybraných bioregionalizačných metód pri krajinno-ekologickom hodnotení regiónu Bratislavy (modelová skupina obojživelníky a plazy).

Obojživelníky a plazy osídľujú prírodné aj umelé biotopy a ekosystémy. Výskum sa orientoval na poznanie diverzity a biogeografickej klasifikácie populácií týchto modelových skupin stavovcov v prírodných aj urbánnych ekosystémoch. Výsledky prezentujú pohľad na výskyt a na zoogeografickú klasifikáciu druhov v sosiregiónoch metropolitného územia Bratislavy. Podrobne sa hodnotí ich distribúcia v chórických jednotkách definovaných v území a ich ekosystémová príslušnosť.

 


HABITAT SELECTION OF BREEDING SEED-EATING PASSERINES ON FARMLAND IN WESTERN POLAND

ZIEMOWIT KOSIŃSKI, PIOTR TRYJANOWSKI
Institute of Environmental Biology, Department of Avian Biology and Ecology, Adam Mickiewicz University, Fredry 10, 61-701 Poznań, Poland, e-mail: zkosinsk@main.amu.edu.pl, ptasiek@main.amu.edu.pl

Kosiński Z., Tryjanowski P. Habitat selection of breeding seed-eating passerines on farmland in Western Poland. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 307-316, 2000.

The aim of the study was to detect patterns of habitat use of seed-eating birds (Tree Sparrow, Chaffinch, Hawfinch, Serin, Greenfinch, Goldfinch, Linnet , Corn Bunting, Yellowhammer, Ortolan Bunting and Reed Bunting) in Polish farmland and to provide recommendations to halt and reverse the present decline in breeding populations of seed-eating passerines. The study was carried out in Wielkopolska region (Western Poland) during 1994. Birds were counted by using the combined mapping technique. Seven vegetation and habitat variables were used in more detailed analyses (Principal Components Analysis). On the study plots eleven granivorous species account total density 28.1 pairs/km2. The results show that differences in the whole bird communities as well as in selected species in agricultural landscape may be explained by 1-2 of variables (components) characterising the spatial structure of the landscape. Margin habitats play a decisive role in the shaping of bird communities in agricultural landscape.
Key words: agriculture, bird-habitat relationships, Carduelidae, Fringillidae, PCA

Kosiński Z., Tryjanovski P.: Výber stanovíšť hniezdiacich zrnožravých spevavcov v poľnohospodárskej krajine Západného Poľska.

Cieľom príspevku je zistiť vzory využitia stanovíšť zrnožravých vtákov (Passer montanus, Fringilla coelebs, Coccothraustes coccothraustes, Serinus serinus, Carduelis chloris, Carduelis carduelis, Carduelis cannabina, Emberiza calandra, Emberiza cirlus, Emberiza hortulana, Emberiza schoeniclus) na poľskom vidieku a navrhnúť opatrenia na zastavenie a zvrátenie súčasného úpadku hniezdnej populácie zrnožravých spevavcov. Výskum bol uskutočnený v regióne Wielkopolska (Zpadné Poľsko). Vtáky boli spočítané pomocou kombinovanej mapovacej techniky. Sedem vegetačných a stanovištných premenných bolo použitých v podrobnejších analýzach (Principal Components Analysis). Na štúdijných plochách jedenásť zrnožravých druhov vykazuje totálnu hustotu 28,1 pár/km2. Vásledky dokazujú, že rozdiely v celom vtáčom spoločenstve ako aj u vybraných druhov v poľnohospodárskej krajine sa môžu vyjadriť 1-2 premennými (zložkami) charakterizujúcimi priestorovú štruktúru krajiny. Okrajové stanovištia hrajú rozhodnú úlohu pri formovaní sa vtáčích spoločenstiev v poľnohospodárskej krajine.

 


TOWARDS THE SOIL QUALITY EVALUATION

Radoslav Bujnovský
Soil Science and Conservation Research Institute, Gagarinova 10, 827 13 Bratislava, The Slovak Republic

Bujnovský R.: Towards the soil quality evaluation. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 317-323, 2000.

The creation of favourable conditions beneficial for biomass production is only one of several functions that soil fulfils. Polyfunctional approach to the soil assessment is unified in a term soil quality or soil health. In our opinion soil quality is expressing soil capability to secure soil ecological functions at its concrete utilization manner. Decisive soil functions, from the view of formation environmental stability and subsequently life quality are following soil functions: biomass production, filtering and accumulation function, transforming function, sanitation function, buffering function, biological habitat and gene reserve. When evaluating soil quality, two main goals are distinguished: mutual comparison of soil quality at different soil representatives for potential soil price derivation, and soil quality changes monitoring or its parameters, namely in direction of soil degradation.
Individual ecological function on the level of soil types is orientationally evaluated in range 0 to 100 points. Soil quality is subsequently expressed as an average of the values obtained for the soil functions, whereby each of the functions has equal position. Soil value and subsequently price practical application, based on ecological soil function evaluation, is primarily visible in the case of permanent seizure of soil first of all for infrastructure development, building of refuse dumps and mining of raw-materials.

Bujnovský R.: K hodnoteniu kvality pôdy.

Vytváranie podmienok pre produkciu biomasy je len jednou z funkcií pôdy, ktoré pôda zabezpečuje. Polyfunkčný prístup k hodnoteniu pôdy sa zjednocuje v pojme “kvalita pôdy” prípadne “zdravie pôdy”. Podľa nášho názoru kvalita pôdy vyjadruje schopnosť pôdy zabezpečovať ekologické funkcie pôdy pri jej konkrétnom spôsobe využitia. Za rozhodujúce funkcie pôdy z hľadiska formovania stability prostredia a následne kvality ľudského života považujeme tieto ekologické funkcie pôdy: produkcia biomasy, filtračná a akumulačná funkcia, transformačná funkcia, asanačná funkcia, pufračná funkcia, prostredie pre organizmy a génová rezerva. Pri hodnotení kvality pôdy rozlišujeme dva základné ciele: Vzájomné porovnanie kvality pôdy rozdielnych pôdnych predstaviteľov pre potenciálne odvodenie ceny pôdy a monitorovanie zmien kvality pôdy, resp. jej parametrov, predovšetkým v smere degradácie. Zabezpečovanie jednotlivých ekologických funkcií na úrovni pôdnych typov hodnotíme v rozpätí od 0 do 100 bodov. Kvalita pôdy je následne vyjadrená priemerom hodnôt získaných za jednotlivé funkcie pôdy, pričom každá z funkcií má rovnocenné postavenie a význam žiadnej z nich nezvýhodňujeme. Hodnotu pôdy je potrebné odvíjať od hodnotenia ekologických funkcií. Praktické uplatnenie ceny pôdy, vychádzajúcej z komplexného hodnotenia ekologických funkcií pôdy, vidíme predovšetkým pri trvalom zábere pôdy najmä pre rozvoj infraštruktúry, budovanie skládok odpadov a ťažbu surovín.

 


ACCUMULATION OF HEAVY METALS BY SOME FOREST TREE SPECIES (Tilia cordata Mill., Acer pseudoplatanus L.)

Ladislav Šomšák, Beata Šimurdová, Ján Lipták, Miroslav Kromka, Jozef Antoni
Department of Soil Sciences, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Mlynská dolina IIB, 842 15 Bratislava, The Slovak Republic
Forest Research Institute, T.G. Masaryka 23, 960 53 Zvolen, The Slovak Republic
Forests of the village Nálepkovo, Cintorínska 5, 053 33 Nálepkovo, The Slovak Republic

Šomšák L., Šimurdová B., Lipták J., Kromka M., Antoni J.: Accumulation of heavy metals by some forest tree species (Tilia cordata Mill., Acer pseudoplatanus L.). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 324-330, 2000.

This contribution is devoted to judging of Tilia cordata Mill. and Acer pseudoplatanus L. accumulation qualities. Especially were observed amounts of accumulated heavy metals in branches and leaves. Results of analyses, obtained from seedlings of these tree species planted on calamity cleared areas after secondary spruce forests of private forests at the village Nálepkovo (Slovenské rudohorie Mts), confirmed the most suitable qualities of Tilia cordata before Acer pseudoplatanus. The highest amounts of heavy metals are laid in woody parts at this tree species. Leaf litter does not cause repeated accumulation of pollutants in soil.

Šomšák L., Šimurdová B., Lipták M., Kromka M., Antoni J.: Akumulácia ťažkých kovov niektorými lesnými drevinami (Tilia cordata M i l l., Acer pseudoplatanus L.).

Autori udávajú hodnoty akumulovaných prvkov ťažkých kovov drevinami Tilia cordata M i l l. a Acer pseudoplatanus L. Vzorky vegetatívnych častí (konáre, listy) sú zo sadeníc, ktoré sú vysadené tri vegetačné obdobia. Možno ich preto považovať za dostatočne aklimatizované s daným stanovišťom. Obidve dreviny boli vysadené ako asanačno-melioračné druhy spolu s cieľovými drevinami (Fagus, Abies, Picea). Poloprevádzkové pokusné plochy sú ukážkami budúcej obnovy lesa na všetkých kalamitných plochách po sekundárnych smrečinách v katastri obce Nálepkovo (Slovenské rudohorie). Na hromadnom hynutí týchto sekundárnych smrečín sa okrem iných príčin podieľal aj vysoký podiel polutantov v pôde.
Cieľom analýz bolo zistiť, v ktorých vegetatívnych orgánoch drevín je ukladanie akumulovaných prvkov najvyššie. Prednosť pri biologickej asanácii postihnutých pôd majú také dreviny, ktoré do listov ukladajú len minimálnu časť akumulátov. Z takého pohľadu sa Tilia cordata dostala na popredné miesto biologickej asanácie. Väčšina akumulovaných ťažkých kovov sa ukladá do drevitých častí (konáre, kôra, drevo) tohto stromu. Sú to hodnoty dvoj- až trojnásobné v porovnaním s listami. Toto platí o vzorkách odobratých z vápnených plôch (snaha po znížení vysokej acidity kambizeme dystrickej), ale aj na nevápnených lesných pôdach študovanej oblasti.
Acer pseudoplatanus je prírodnou súčasťou sutinových lesov tejto oblasti. Diferencované hodnoty ukladania akumulovaných prvkov v konároch a v listoch neboli potvrdené.

 


STATISTICAL CONFORMITY OF THE ACCUMULATION OF HEAVY METALS IN DEPOSITIVE MEDIA AND THEIR USE FOR MONITORING OF AIR AND SURFACE WATER POLLUTION

YULIAN TYUTYUNNIK, VLADIMIR BELOKON, OLEG BLUM
National Botanical Garden of the National Academy of Science of the Ukraine, Tymiryazevska 1, 252014 Kyiv, Ukraine
Ministry for Environmental Protection and Nuclear Safety of Ukraine

Tyutyunnik Yu., Belokon V., Blum O.: Statistical conformity of the accumulation of heavy metals in depositive media and their use for monitoring of air and surface water pollution. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, No. 3, 331-340, 2000.

In regions of technogenic contamination, the statistical dependencies between average values of concentrations of heavy metals (Fe, Mn, Zn, Pb, Cd and Co) in air and water on the one hand, and bedrock and bottom sediments on the other, were investigated. The regression equations and correlation quotients of these dependencies were calculated. The geochemical significance of the dependencies identified are explained and their practical importance for the purpose of monitoring environmental heavy metals is justified.

Tyutyunnik Yu., Belokon V., Blum O.: Štatistický dôkaz akumulácie ťažkých kovov v nánosovom materiáli a ich použitie pre monitorovanie znečistenia vzduchu a povrchových vôd.

V oblasti technogénnej kontaminácie sme skúmali štatistické závislosti medzi priemernými hodnotami koncentrácie ťažkých kovov (Fe, Mn, Zn, Pb, Cd a Co) vo vzduchu a vo vode na jednej strane a na dne a v sedimente na druhej. Vypočítali sme regresné rovnice a korelačné kalkulácie týchto závislostí. Vysvetlili sme geochemický význam zistených závislostí a potvrdili sme ich význam v praxi pre monitorovanie ťažkých kovov v prostredí.