Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 21 / No. 3 / 2002

• CATENA OF ARENIC SOILS AND VEGETATION OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE
• AUTOMATED TREE TOP IDENTIFICATION USING COLOUR INFRARED AERIAL PHOTOGRAPHS OF HIGH SPATIAL RESOLUTION
• VALUE PRODUCTION OF DAMAGED SPRUCE STANDS
• TECHNICAL PINE FOLIAGE AS POTENTIAL STABILITY FACTOR OF BLACK PINE FOREST ECOSYSTEMS
• PRODUCTION AND GROWTH PROCESSES OF THE SPECIES FRAGARIA VESCA (L.) (ROSACEAE) IN SUBMOUNTAIN BEECH FOREST
• THRIPS (THYSANOPTERA) IN NESTS OF BIRDS AND MAMMALS IN SLOVAKIA
• OUTPUT/INPUT RATIOS OF PH, NITRATES AND SULFATES IN SOIL SOLUTION UNDER DIFFERENT VEGETATION TYPES IN A REGION WITH ACID PRECIPITATION: A DYNAMICS ASSESSMENT BY TIME SERIES ANALYSIS
• TRICHODERMA VIRIDE PERS. EX GRAY AS BIOSORBENT OF HEAVY METALS (PB, HG AND CD)
• GEOBIOCOENOSES OF THE JELŠOVÝ LES (ALDER FOREST) LOCALITY IN THE NATIONAL NATURE RESERVE ŠÚR
• MINE WASTES AND QUALITY OF SEDIMENT DEPOSITS IN WATERWORK RESERVOIR RUŽÍN I
• SOME MODERN APPROACHES TO ENVIRONMENTAL URBAN EVALUATIONS

CATENA OF ARENIC SOILS AND VEGETATION OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE

Bedrna Z., Paračková A., Račko J., Šimonovič V.: Catena of arenic soils and vegetation of the Protected Landscape Area Záhorie. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 221-228, 2002.

The Protected Landscape Area Záhorie is spread on an area of 27,522 ha on the Borská nížina lowland. It consists of the localities Horný Les and Dolný Les on the alluvium of the Morava river left bank and Kobyliarka elevation between the villages Borský Sväty Jur and Lakšárska Nová Ves Sandy (arenic) soils are spread on the area of 9052 ha (33% of the whole area). They are developed on eolian and alluvial sediments. They are without carbonates, what is the reason of their acidity. Soil acidity is increased from Mollic Fluvisols, Eutric Fluvisols, Dystric Regosols to Haplic Podzols in the catena of natural arenic soils without significant anthropic influences as cultivation, fertilization and liming are a result of pedogenetical processes. The lowest content of humus in very shallow humic horizon (0.2 m) was determined in Dystric Regosols. It corresponds to the composition of vegetation type Thymo angustifolii-Corynephoretum canescentis Krippel 1954 with low biomass production of the herb layer, which was determined in the area ”Vo Vŕškoch” near the village Lakšárska Nová Ves. Eutric Fluvisols in the locality ”Čierny les” in the distric of the village Gajary has a deeper humic horizon (0.5 m), with higher content of humus. It was developed in the process of humification of plant residues of vegetation. The highest biomass production of the plant community type Pleurozio schreberi-Pinetum, Šomšáková 1988, with higher biomass production of the herb layer. Higher biomass production of phytocoenoses Fraxino-pannonicae-Ulmetum Soó in Aszód 1936 corr. Soó in deep humus horizon creation (0.9 m) of soil type Mollic Fluvisols. This soil has the highest content of humic substances of high quality from arenic soils on the locality ”Široké” near by the village Vysoká pri Morave.

Bedrna Z., Paračková A., Račko J., Šimonovič V.: Rad arenických pôd a vegetácia v CHKO Záhorie.

Chránená krajinná oblasť Záhorie na Borskej nížine má celkovú rozlohu 27 522 ha. Pozostáva z Horného a Dolného lesa na nive ľavého brehu dolného toku rieky Moravy a vyvýšeniny Kobyliarka medzi Borským Svätým Jurom a Lakšárskou Novou Vsou. Piesočnaté pôdy sú na 9052 ha (33% z celkovej plochy). Ich pôvod je eolický (viate piesky) a aluviálny (nivné sedimenty). Vyznačujú sa absenciou uhličitanov a preto majú kyslú reakciu. V dôsledku pedogenetických procesov pozorujeme v rade prirodzených, antropický výraznejšie neovplyvnených (neobrábaných, nehnojených, nevápnených) arenických pôd nárast pôdnej kyslosti od pôdneho typu čiernica, cez fluvizem a regozem až k podzolu. V pôde typu regozem sme stanovili vo veľmi plytkom humusovom horizonte (0,2 m) najnižší obsah humusu. Odpovedá to zloženiu rastlinného spoločenstva typu Thymo angustifolii-Corynephoretum canescentis Krippel 1954 s nízkou produkciou biomasy, ktorú sme určili na lokalite s názvom “Vo vŕškoch” pri obci Lakšárska Nová Ves. Fluvizem v Čiernom lese v katastri obce Gajary má hlbší humusový horizont (0,5 m) s vyšším obsahom kvalitného humusu. Tento vznikol humifikáciou zvyškov rastlinného spoločenstva typu Pleurozio schreberi-Pinetum, Šomšáková 1988 s pomerne dobrou ročnou produkciou biomasy rastlín. Najvyššia produkcia biomasy rastlinného spoločenstva Fraxino–pannonicae-Ulmetum Soó in Aszód 1936 corr. Soó 1963 sa prejavila v tvorbe hlbokého humusového horizontu (0,9 m) pôdy typu čiernica. Na lokalite Široké v katastri obce Vysoká pri Morave mala táto pôda z celého radu arenických pôd najvyšší obsah kvalitných humusových látok.

AUTOMATED TREE TOP IDENTIFICATION USING COLOUR INFRARED AERIAL PHOTOGRAPHS OF HIGH SPATIAL RESOLUTION

Šumbera S., Židek V.: Automated tree top identification using colour infrared aerial photographs of high spatial resolution. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 229-238, 2002.

Automated processing of aerial photographs for forest management aims not only to tree species detection and registration, but also to deriving their measurational characteristics. It is possible, with a certain precision, to compute these characteristics from the crown dimension and tree type. The most reliable tree top identification, however, is a primary prerequisite for these purposes. This paper presents one method of automated tree tops identification as the first step of solving indicated problems. Automated image processing enables to create special forest maps as complement or simplification of alternative forest management plans, especially at large area protected territories.
Key words: CIR aerial photographs, tree top detection, remote sensing, image processing, smoothing techniques

Šumbera S., Židek V.: Automatizovaná identifikace vrcholů korun stromů na základě zpracování leteckých spektrozonálních snímků s vysokým prostorovým rozlišením.

Cílem automatizovaného zpracování leteckých snímků pro lesnický management je nejen detekce a registrace druhového složení dřevin, ale také zjišťování jejich taxačních veličin. Tyto taxační veličiny lze s určitou přesností vypočítat podle velikostí korun a typu dřeviny. Základním předpokladem je však co nejspolehlivější identifikace korun stromů, především jejich vrcholů. Tato identifikace je prvním krokem k řešení dalších otázek. Jeden z možných způsobů automatizované identifikace vrcholů korun stromů je popsán v této studii. Automatizované zpracování snímků umožňuje vytvářet speciální lesnické mapy jakožto doplněk, případně zjednodušení alternativních lesních hospodářských plánů, zejména ve velkoplošných chráněných územích.

VALUE PRODUCTION OF DAMAGED SPRUCE STANDS

Petráš R.: Value production of damaged spruce stands. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 239-250, 2002.

The work presents the methodology and procedures for the derivation of total wood production and its increments in value units, it means in net financial yield for spruce stands damaged by crown defoliation. Value production was derived by means of value growth models of undamaged stands and models for the correction of volume and qualitative production of damaged stands. Changes of increments of damaged stands compared with undamaged stands are illustrated in tables and graphs. The changes are expressed by means of the indexes of total mean increment and total current increment. These ones depend, particularly, on the degree of stand damage, being expressed by crown defoliation, age and yield class of stand, and for total mean increment also on the age of stand when the damage started as well as on damage duration. For total mean increment relative increment reduction is greater for value production than for volume production.

Petráš R.: Hodnotová produkcia poškodených smrekových porastov.

Práca prezentuje metodiku a postup odvodenia celkovej produkcie dreva a jej prírastkov v hodnotových jednotkách, t.j. čistom finančnom výnose pre smrekové porasty poškodené defoliáciou korún. Hodnotovú produkciu sme odvodili pomocou hodnotových rastových modelov nepoškodených porastov a modelov na korekciu objemovej a kvalitatívnej produkcie poškodených porastov. V tabuľkách a na grafoch sú prezentované prírastkové zmeny poškodených porastov voči nepoškodeným. Zmeny sú vyjadrené prostredníctvom indexov celkového priemerného prírastku a celkového bežného prírastku. Tie závisia hlavne od stupňa poškodenia porastu vyjadreného defoliáciou korún, veku a bonity porastu a pri celkovom priemernom prírastku aj od veku porastu, v ktorom poškodenie začalo a od doby jeho trvania. Pri celkovom priemernom prírastku sú relatívne prírastkové straty z hodnotovej produkcie väčšie ako z objemovej produkcie.

TECHNICAL PINE FOLIAGE AS POTENTIAL STABILITY FACTOR OF BLACK PINE FOREST ECOSYSTEMS

Pavlović P., Mitrović M., Janežić T., Vilotić D., Bujanović B., Dajić Z.: Technical pine foliage as potential stability factor of black pine forest ecosystems. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 251-263, 2002.

The paper discussed the possibility of returning organic matter (technical foliage) of black pine to forest ecosystems upon extraction of essential oils. Bearing in mind the fact that this production process is carried out in the immediate vicinity of black pine forests (mobile distilleries) from which technical foliage is taken and the possibility of a relatively easy return of extracted organic matter into the ecosystem, it became necessary to examine the influence of extracted material on metabolisms of black pine forests. It was found that during a one-year period non-extracted material was more readily decomposed than the extracted one (43.59% : 29.13%). This was established by the C:N ratio and anatomical analysis of organic matter, which presented the state of the organic source in every phase of experiment. The conclusion reached during the one-year experiment indicated the possibility and importance of returning organic matter to the ecosystem on completion of the production process. The results of this analysis proved the central role of lignin for humus structuring.

Pavlović P., Mitrović M., Janežić T., Vilotić D., Bujanović B., Dajić Z.: Technické olistenie borovice ako potenciálny faktor stability ekosystému lesov borovice čiernej.

V práci diskutujeme o možnosti vrátiť organický materiál (technické olistenie) borovice čiernej do lesného ekosystému pod extrakciou základných olejov. Ak berieme do úvahy, že tento produkčný proces sa uskutočnil v bezprostrednej blízkosti lesov borovice čiernej (mobilné destilátory), odkiaľ sa čerpá technické olistenie a je možné extrahovaný organický materiál relatívne jednoducho vrátiť do ekosystému, je potrebné skúmať vplyv extrahovaného materiálu na metabolizmus borovicových lesov. Zistili sme, že počas ročného obdobia neextrahovaný materiál sa rýchlejšie rozkladal ako extrahovaný (43.59:29.13%). Zistili sme to pomerom C:N a anatomickou analýzou organického materiálu, ktorý prezentoval stav organického zdroja v každej fáze experimentu. Zistenia dosiahnuté počas jednoročného experimentu indikovali možnosť a dôležitosť vrátenia sa organickej hmoty do ekosystému. Výsledky tejto analýzy potvrdili centrálnu úlohu ligninu v zložení humusu.

PRODUCTION AND GROWTH PROCESSES OF THE SPECIES FRAGARIA VESCA (L.) (ROSACEAE) IN SUBMOUNTAIN BEECH FOREST

Schieber B., Kováčová M.: Production and growth processes of the species Fragaria vesca (L.) (Rosaceae) in submountain beech forest. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 264-274, 2002.

The research was aimed to analyse production and morphometric parameters of the species Fragaria vesca in natural and managed beech forest stands in the Kremnické vrchy Mts in connection with the climatic factors during the years 1994-1995. The obtained results represent a view on the biomass dynamics, on the population size structure and on the phenology of the observed species. Analytical models that represent weight and length increments creation depending on the time have been designed based on a non-linear trend function. Determination coefficients of the given time series confirmed the fact that on the individual monitoring plots 80-93% amounts of the individual plants weight and length variability were due to the time variable. The results show that the number of individual plants in the managed beech stand increased in average 3.5 times compared with the non managed (control) plot. During the years under study the average weight as well as shoot length of individual plants were higher on the control monitoring plot. The remarkably highest primary production (13.02 g.m^-2.y^-1) has been found in the managed stand. Phenological observation confirmed full vitality of species (in relation to vegetative and generative cycle) on the plot with anthropic factor.

Schieber B., Kováčová M.: Produkčné a rastové procesy druhu Fragaria vesca (L.) (Rosaceae) v podhorských bučinách.

Výskum sme orientovali na analýzu produkčných a morfometrických parametrov druhu Fragaria vesca v prirodzenej a hospodársky ovplyvnenej bučine v Kremnických vrchoch v rokoch 1994-995. Výsledky prezentujú pohľad na dynamiku biomasy, veľkostnú štruktúru populácie a fenológiu skúmaného druhu. Analytické modely prírastkov hmotnosti a dĺžky jedinca v závislosti od času sme vyjadrili nelineárnou trendovou funkciou. Koeficienty determinácie daných časových radov na jednotlivých monitorovacích plochách potvrdili, že variabilitu hmotnosti a dĺžky jedinca 80-93 % ovplyvňuje časová premenná. Výsledky dokazujú, že v hospodársky ovplyvnenej bučine stúpol počet jedincov v priemere 3,5 násobne v porovnaní s kontrolnou plochou. Na kontrolnej monitorovacej ploche sme zaznamenali vyššiu priemernú hmotnosť jedinca a dĺžku výhonkov v sledovaných rokoch. Výrazne najvyššiu primárnu produkciu (13.02 g.m^-2.rok^-1) sme zistili v hospodársky ovplyvnenej bučine. Fenologické pozorovania potvrdili plnú vitalitu druhu vo vzťahu k vegetatívnemu a generatívnemu cyklu na ploche s antropickým zásahom.

THRIPS (THYSANOPTERA) IN NESTS OF BIRDS AND MAMMALS IN SLOVAKIA

Pelikán J., Fedor P.J., Krumpál M., Cyprich D., 2001: Thrips (Thysanoptera) in nests of birds and mammals in Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 275-282, 2002.

Nests of birds and mammals provide ecological conditions for a rich and diverse invertebrate nidofauna. Although there are a lot of acarological and entomological studies dealing with nests, thrips have not been intensively observed yet. Therefore our research on 252 vertebrate nests according to 38 bird and 5 mammal species in Slovakia, positive in thrips, has brought original and interesting information into an untraditional field of the thysanopterology. 1,135 thrips of 38 species and Thripidae and Phlaeothripidae families were recorded in the study material. Limothrips denticornis (Haliday, 1836) (35.96 %), Chirothrips manicatus (Haliday, 1836) (14.09 %) and Thrips viminalis (Uzel, 1895) (9.60 %) were the most dominant thrips. We also determined 2 new species for the fauna of Slovakia here: Cryptaplothrips famelicus (Priesner, 1926) and Limothrips angulicornis (Jablonowski, 1894). The highest value of an occurrence frequency (41.7 %) was recorded in nests around water or even right on a water level (Acrocephalus arundinaceus, Acrocephalus palustris, Anas platyrhynchos). Because thrips don’t form a typical nidicole fauna, respectively they are not nest parasites, their occurrence in the nest material probably and mainly corresponds with a passive transport on straws of various plants representing a material to build a nest. However, an active transport of mobile species can not be excluded.
Key words: Thysanoptera, nests, birds, mammals, Slovakia

Pelikán J., Fedor P.J., Krumpál M., Cyprich D.: Strapky (Thysanoptera) v hniezdach vtákov a cicavcov na Slovensku.

Hniezda vtákov a cicavcov poskytujú vhodné ekologické podmienky pre bohatú a rozmanitú hniezdnu faunu bezstavovcov. Hoci existuje množstvo akarologických a entomologických štúdií, zaoberajúcich sa hniezdami, strapky ešte stále nie sú dostatočne preskúmané. Preto tento výskum 252 hniezd stavovocov 38 vtáčích a 5 cicavčích druhov, pozitívnych na výskyt strapiek, priniesol originálne a zaujímavé údaje v netradičnom poli thysanopterológie. Zaznamenaných bolo 1135 strapiek 38 druhov patriacich do čeľadí Thripidae a Phlaeothripidae. Dominantnými druhmi boli Limothrips denticornis (Haliday, 1836) (35,96 %), Chirothrips manicatus (Haliday, 1836) (14,09 %) a Thrips viminalis (Uzel, 1895) (9,60 %). V entomologickom materiáli sme zaznamenali 2 nové druhy pre faunu Slovenska: Cryptaplothrips famelicus (Priesner, 1926) a Limothrips angulicornis (Jablonowski, 1894). Najvyššie hodnoty frekvencie výskytu strapiek (41,7 %) sme pozorovali v hniezdach situovaných pri vode alebo priamo na vodnej hladine (Acrocephalus arundinaceus, Acrocephalus palustris, Anas platyrhynchos). Keďže strapky netvoria typickú nidikolnú faunu, resp. nie sú hniezdne parazity, ich výskyt v hniezdnom materiáli pravdepodobne súvisí s pasívnym transportom na steblách rôznych tráv, ktoré slúžia ako material na stavbu hniezd. Aktívny transport mobilných druhov však nemôžeme vylúčiť.

OUTPUT/INPUT RATIOS OF PH, NITRATES AND SULFATES IN SOIL SOLUTION UNDER DIFFERENT VEGETATION TYPES IN A REGION WITH ACID PRECIPITATION: A DYNAMICS ASSESSMENT BY TIME SERIES ANALYSIS

Fikova R., Ignatova N.: Output/input ratios of pH, nitrates and sulfates in soil solution under different vegetation types in a region with acid precipitation: a dynamics assessment by Time Series Analysis. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 283-297, 2002.

Bulk precipitation and lysimetric waters were monitored during 1996-1999 in two forested (Fagus sylvatica and Picea abies) and one grassland plots situated at altitude of 1500 m in the Western Balkan Range, Bulgaria. Dynamics of pH, nitrates and sulfates in bulk precipitation and dynamics of output/input ratios (values in lysimetric waters to values in bulk precipitation) were assessed using Time Series Analysis. In bulk precipitation, pH ranged 4.45-5.75, nitrates 1.13-3.13 mg/l, and sulfates 2.4-16.6 mg/l. These results suggest that acid precipitation is a common environmental event in the Balkans in the period studied. In most cases, the beech forest increases pH while the spruce forest rather induces additional acidification of the soil solution. The main trends of the pH output/input ratios in the beech (decrease) and the spruce (increase) stands have opposite directions. The grass ecosystem has a pH-increasing effect, which is more similar to this of the beech forest. Nitrates exhibit a trend for increase in soil solution in the beech forest. Such an increase is also observed in the spruce forest and in the grass association, however, with smaller rate. Sulfate leaching from soil under spruce is almost twice as large as compared with that under beech. The grass association exhibits intermediate values compared with the two forests.

Fikova R., Ignatova N.: Pomery vstupu a výstupy pH, nitrátov a sulfátov v pôdnom roztoku pod rôznymi vegetačnými typmi v oblasti kyslých zrážok: hodnotenie dynamiky pomocou analýzy časového radu.

Objem zrážok a lyzimetrické vody sme v Západobalkánskom pohorí v Bulharsku rokoch 1996-1999 monitorovali v dvoch zalesnených porastoch (Fagus sylvatica a Picea abies) a v jednom lúčnom vo výške 1500 m. Dynamiku pH, nitrátov a sulfátov v zrážkach a dynamiku vstupných a výstupných pomerov (hodnoty lyzimetrickej vody k hodnotám v objeme zrážok) sme hodnotili pomocou analýzy časového radu. V objeme zrážok sa pH pohybovalo medzi 4.45-5.75, nitráty medzi 1.13-3.13 mg/l a sulfáty medzi hodnotami 2.4-16.6 mg/l. Tieto výsledky svedčia o tom, že na Balkáne sú kyslé zrážky v skúmanom období bežným environmentálnym javom. Vo väčšine prípadov bukové lesy zvyšujú pH, kým smrekový les spôsobuje skôr plus acidifikáciu v pôdnom roztoku. Hlavné trendy pomeru vstupu a výstupu pH v bukových (znižovanie) a smrekových (zvyšovanie) porastov sú opačné. Trávne ekosystémy majú zvyšujúce sa pH, čo sa viac podobá tomu, čo sa odohráva v bukovom lese. Nitráty v pôdnom roztoku v bukovom lese majú zvyšujúci sa trend. Takýto rast sme zaznamenali aj v smrekovom lese a v trávnych spoločenstvách, avšak v menšej miere. Porovnávajúc je vymývanie sulfátov z pôdy takmer dvakrát väčšie pod bukmi ako pod smrekmi. Trávne asociácie vykazujú v týchto lesoch stredné hodnoty.

TRICHODERMA VIRIDE PERS. EX GRAY AS BIOSORBENT OF HEAVY METALS (PB, HG AND CD)

Šimonovičová A., Ševc J., Iró S.: Trichoderma viride Pers. ex Gray as biosorbent of heavy metals (Pb, Hg and Cd). Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 298-306, 2002.

We observed the biosorption of metals (Pb, Hg a Cd) by the mycelium of a microscopic fungi Trichoderma viride. The metals were added to the medium in soluble form (PbCl₂, HgCl₂, CdSO₄) with concentrations of Pb₁, Hg₁, Cd₁ = 200 ppm; Pb₂, Hg₂, Cd₂ = 100 ppm; Pb₃, Hg₃, Cd₃ = 50 ppm. They were added to Sabouraud medium, with the starting value of pH = 4.5 ± 0.05. The pH values of the medium increased by 3.7 to 4.29. The sorption of Pb varied between 50-60%. The smallest was the sorption of Hg from 1.4 to 7.22%. There is an unambigous correlation between the content of metal applied to the medium and its content in the mycelium which is visible only with Cd, where the sorption varied between 64.56-100%. The results from the accumulation of tested metals by the species Trichoderma viride from the medium suggests the possibility to use them as natural biosorbents of metals in various natural systems.
Key words: micromycetes, Trichoderma viride, heavy metal biosorption, lead, mercury, cadmium

Šimonovičová A., Ševc J., Iró S.: Trichoderma viride Pers. ex Gray ako biosorbent ťažkých kovov (Pb, Hg a Cd).

V dvoch systémoch porovnávame biosorbciu kovov (Pb, Hg a Cd) mycéliom mikroskopickej huby Trichoderma viride. Kovy sme pridávali do média v rozpustnej forme (PbCl₂, HgCl₂, CdSO₄) a v nasledujúcich koncentráciách (Pb₁, Hg₁, Cd₁ = 200 ppm; Pb₂, Hg₂, Cd₂ = 100 ppm; Pb₃, Hg₃, Cd₃ = 50 ppm) do tekutého živného média podľa Sabourauda s východiskovou hodnotou pH = 4,5 ± 0,05 (prvý systém). Druhý systém sme obohatili humínovými látkami. V obidvoch systémoch sme zaznamenali výraznú úpravu pH k neutrálnej až slabo alkalickej oblasti. Sorbcia Pb kolísala medzi 50-60 %, Hg medzi 1.4-7.22 %. Jednoznačná korelácia medzi obsahom aplikovaného kovu do živného média a jeho obsahom v mycéliu sa potvrdila v prípade Cd (64.56-100 %). Výsledky akumulácie testovaných kovov za uvedených podmienok naznačujú možnosť využitia mikroskopických húb ako prirodzených biosorbentov v rôznych prírodných systémoch.

GEOBIOCOENOSES OF THE JELŠOVÝ LES (ALDER FOREST) LOCALITY IN THE NATIONAL NATURE RESERVE ŠÚR

Kukla J.: Geobiocoenoses of the Jelšový les (alder forest) locality in the National Nature Reserve Šúr. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 307-323, 2002.

The paper summarises results of a geobiocoenological research carried out at the Jelšový les locality where the wettest plant communities of the National Nature Reserve Šúr have been preserved. Relatively drier edges of the area are formed by segments of the groups of types of geobiocoens (gtg) Ulmi-fraxineta populi superiora pannonica. The greatest part of the locality is covered by gtg Fraxini-alneta inferiora pannonica, at the most inundated sites transgressing to the gtg Salici fragilis-alneta inferiora pannonica. In Carbonate Modal Chiernitsa (Calcaric Mollic Fluvisol) of this wettest gtg the carbonate content increases from the lower layers (Equiv. CaCO₃ = 0.10%, pH_H2O = 6.46) to the upper layers (Equiv. CaCO₃ = 4.75%, pH_H2O = 7.06). However, the maximum value of the actual soil reaction was detected at a depth of 10-20 cm (Equiv. CaCO₃ = 1.30%, pH_H2O = 7.35). This phenomenon can be connected with presence of aragonite shells accumulated owing to dying of little organisms in the topsoil. The solubility of these shells is relatively low compared with the solubility of chemically and biochemically coagulated carbonates dominating the lower parts of the soil profile.
Key words: NNR Šúr, alder forest, plant communities, soil properties

Kukla J.: Geobiocenózy Jelšového lesa Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

V práci uvádzame výsledky geobiocenologického výskumu Jelšového lesa, ktorý reprezentuje najvlhšie spoločenstvá Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Relatívne suchšie okraje Jelšového lesa tvoria segmenty skupiny lesných typov (slt) Ulmi-fraxineta populi superiora pannonica. Plošne prevláda slt Fraxini-alneta inferiora pannonica, ktorá na najdlhšie zaplavovaných lokalitách prechádza do slt Salici-fragilis alneta inferiora pannonica. V karbonátovom modálnom gleji tejto najvlhšej slt vzrastá obsah karbonátov od spodných vrstiev (Ekv. CaCO₃ 0,10 %, pH_H2O = 6,46) k vrchným (Ekv. CaCO₃ 4,75 %, pH_H2O = 7,06), avšak maximálna hodnota aktuálnej reakcie sa zistila v hĺbke 10-20 cm (Ekv. CaCO₃ 1,30 %, pH_H2O = 7,35). Uvedený jav môže súvisieť s prímesou aragonitových schránok hromadiacich sa v dôsledku odumierania drobných mäkkýšov na povrchu pôdy, rozpustnosť ktorých je relatívne malá v porovnaní s chemicky a biochemicky vyzrážanými karbonátmi, dominujúcimi v nižšej časti pôdneho profilu.

MINE WASTES AND QUALITY OF SEDIMENT DEPOSITS IN WATERWORK RESERVOIR RUŽÍN I

Bobro M., Brehuv J., Hančuľák J.: Mine wastes and quality of sediment deposits in Waterwork Reservoir Ružín I. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 324-330, 2002.

This article presents the results of research concentrated on the content of heavy metals in the sediment deposits (bed sediments) in Waterwork Reservoir Ružín I, which is situated on the confluence of the Hnilec and Hornád rivers. The major part of the catchment area of these two rivers is located on the territory called central Spiš, which is well-known from the historic times until these days by its intensive mining, raw material processing and metallurgic activities. The wastes generated during such activities are sources of heavy metals, which penetrate into the surface water and consequently into the sediment deposits. From the point of view of transfer and transformation of metal elements, the monitoring of this issue deserves a continuous attention.

Bobro M., Brehuv J., Hančuľák J.: Banské odpady a kvalita nánosov v nádrži Vodného diela Ružín I.

V príspevku sa venujeme výsledkom výskumu obsahu ťažkých kovov v nánosoch, resp. dnových sedimentoch nádrže Vodného diela Ružín I, ktoré je situované na sútoku riek Hnilec a Hornád. Tieto dve rieky majú podstatnú časť povodí na území nazývanom stredný Spiš, ktoré je od historických dôb do súčasnosti známe intenzívnou banskou, upravárenskou a hutníckou činnosťou. Odpady po týchto činnostiach predstavujú zdroje ťažkých kovov, ktoré sa dostávajú do povrchových vôd a následne do nánosov. Z hľadiska prechodu a transformácie kovových prvkov si sledovanie tejto problematiky zasluhuje stálu pozornosť.

SOME MODERN APPROACHES TO ENVIRONMENTAL URBAN EVALUATIONS

Divinský B., Pauditšová E.: Some modern approaches to environmental urban evaluations. Ekológia (Bratislava), Vol. 21, No. 3, 331-340, 2002.

Environmental urban evaluations represent an important instrument to study the cities and their environment. These evaluations help in the examination of city-creating mechanisms, factors and phenomena having serious impacts on urban ecology. One of the most significant steps in this process is the high-quality analysis of current landscape structure (land-use), which forms a good basis for the assessment of next characteristics – e.g. stress factors in the cities, carrying capacity of urban landscape, its ecological stability, suitability of the territory for intended socio-economic activities, etc. In our article, we have tried to carry out an environmental urban evaluation with the help of modern approaches, such as computer cartography, land-use urban mapping and geographic information systems. These up-to-date methods and techniques allow to detect more quickly, complexly and precisely regularities, relations and dependences among various components of the urban organism in order to improve its environmental quality.

Divinský, B., Pauditšová, E.: Niektoré moderné prístupy používané pri environmentálno-urbánnych hodnoteniach.

Primárnym cieľom tohto príspevku bolo analyzovať a otestovať niektoré moderné prístupy a techniky používané pri environmentálno-urbánnych hodnoteniach. Tieto predstavujú signifikantný nástroj pre štúdium urbánnych entít, pretože v nich umožňujú rýchlejšie, komplexnejšie a presnejšie odhaľovať zákonitosti a vzťahy medzi rozličnými komponentmi životného prostredia. Týmto spôsobom napomáhajú vytvárať platformu pre vyhodnocovanie a prognózovanie ďalších environmentálno-urbánnych charakteristík, napr. stresových faktorov v mestách, únosnosti urbánnej krajiny, vhodnosti mestského územia pre plánované socio-ekonomické aktivity, rozvojového potenciálu urbánnych celkov atď.
V prezentovanom článku sme uskutočnili environmentálne hodnotenie urbánneho prostredia na príklade Bratislavy, a to pomocou vybratých postupov, ako napr. počítačová kartografia, nová koncepcia mapovania využitia zeme mesta a geografické informačné systémy. Uplatnením týchto špeciálnych techník sme dospeli k niektorým zaujímavým zisteniam o povahe a vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými kategóriami využitia zeme v meste, identifikovali sme strety záujmov, ktoré sú zdrojmi environmentálnych problémov na teritóriu Bratislavy, a potvrdili sme význam tvorby GIS v hodnotení urbánnych štruktúr. Získané informácie predstavujú minimálne východiskovú bázu pre formulovanie návrhov riešení súčasných problémov a pre korektnejšie prognózovanie budúceho možného vývoja v tejto oblasti.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press