Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume 18 / No. 3 / 1999
MILAN BARNA
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Barna M.: Process of twig growth of beech (Fagus sylvatica L.) of dominant and codominant trees after regeneration-cutting. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 233–245, 1999.
Partial plots (PPs) of beech ecosystem with variants stocking (0.3, 0.5, 0.7, 0.9) were established by improvement cutting of different intensities. Crowns of adult trees responded to this measure by a change of twig length growth. Detailed research of the beech (Fagus sylvatica L.) crown reaction to different intensities of cutting operation was performed on 4 dominant and codominant sample trees. After the evaluation of annual length increments for 1980 to 1996 by multiple comparison of mean values (LSD test), this period was divided into three growth periods (basic period, period of accelerated growth and depression and normalisation). The results demonstrate that length increments increased with the intensity of cutting operation and with the depth of twigs in the crown. The most important factor for the upper third of the crown was the growth period and for the medium third the cutting intensity. Growth period, cutting intensity and their mutual interaction had approximately the same influence on twig growth for the lower third of the crown. Only temperature affected significantly the upper third and only precipitation the lower third of the crown.
Barna M.: Proces dĺžkového rastu konárov buka (Fagus sylvatica L.) úrovňových a čiastočne úrovňových stromov v rámci ťažbovo-obnovného zásahu.
Ťažbovo-obnovným zásahom rôznej sily do bukového ekosystému sa vytvorili čiastkové plochy s rôznym zakmenením (0.3, 0.5, 0.7, 0.9). Koruny dospelých jedincov reagovali na tento zásah zmenou dĺžkového rastu konárov. Podrobný výskum reakcie korún bukov (Fagus sylvatica L.) na rôznu silu hospodárskeho zásahu sme skúmali na 12 vzorníkoch. V článku prezentujeme vyhodnotenie vzorníkov reprezentujúcich úrovňové a čiastočne úrovňové stromy. Po vyhodnotení ročných dĺžkových prírastkov od roku 1980 do 1996 mnohonásobným porovnávaním stredných hodnôt (LSD testom) sme tento časový interval rozdelili na 3 rastové obdobia (obdobie základné, zrýchleného rastu a depresie a normalizácie). Z výsledkov vidieť že konáre reagujú väčším dĺžkovým prírastkom vtedy, keď je silnejší ťažbový zásah a konáre majú nižšie postavenie v rámci korunového priestoru (horná, stredná, dolná tretina). V hornej tretine koruny najviac vysvetľujúcim faktorom bolo obdobie rastu. V strednej tretine – sila ťažbového zásahu. V dolnej tretine koruny sila ťažbového zásahu, obdobie rastu a ich vzájomná interakcia mali približne rovnaký vplyv na rast konárov. Z ďalších dvoch klimatických kovariantných premenných zavedených do modelu platí, že v hornej tretine koruny mala významný vplyv iba teplota a v dolnej tretine iba zrážky.
Ferdinand Tokár
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Department for the Biology
of Woody Plants, Akademická 2, 949 01 Nitra, The Slovak Republic
Tokár F.: Leaf area index and dendromass production in red oak (Quercus rubra L.) and black walnut (Juglans nigra L.) stands. Ekológia (Bratislava). Vol. 18, No. 3. 246–254, 1999.
The work evaluates the leaf area index (LAI) and its relationship to the aboveground
dendromass production in different stand types of red oak (Quercus rubra L.)
and black walnut (Juglans nigra L.) in Slovakia at the age of 21 to 39 years tended
by moderate crown thinnings.
The greatest LAI values were found in the mixed stand of Juglans nigra L. and Tilia
cordata M i l l. both the beginning of the trial in 1978 at the age of 21
years (11.90 ha.ha-1) and in the end of the trial in 1993 at the age of 36
years (4.05 ha.ha-1). The LAI/age relationships were expressed by negative non
linear exponential functions (correlation index = -0.728 to -0.996).
Tokár F.: Index listovej plochy a produkcia dendromasy porastov duba červeného (Quercus rubra L.) a orecha čierneho (Juglans nigra L.)
V práci zhodnocujeme vývoj indexu listovej plochy (LAI) a jeho vzťah k tvorbe
nadzemnej dendromasy v rôznych porastových typoch duba červeného (Quercus rubra L.)
a orecha čierneho (Juglans nigra L.) na TVP Ivanka pri Nitre pri veku 24 až 39
rokov vychovávaných miernymi úrovňovými prebierkami.
Počas celého vývoja porastov sme najvyšší LAI zistili v zmiešanom poraste orecha
čierneho (Juglans nigra L.) s lipou malolistou (Tilia cordata M i l l.).
Vzťah medzi LAI a vekom vyjadruje záporná nelineárna exponenciálna funkcia y = e(a+bx)
(Iyx = -0,728 až -0,996). Najvyššiu zásobu ako aj celkovú produkciu nadzemnej
dendromasy počas celého vývoja dosahuje vychovávaný zmiešaný porast Quercus
rubra L. (zast. 80%) a Juglans nigra L. (zast. 20%).
JOZEF KODRÍK, MILAN KODRÍK
Faculty of Forestry of the Technical University, T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, The
Slovak Republic Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova
2, 960 53 Zvolen, The Slovak Republic
Kodrík J., Kodrík M.: Statical stability and production of the beech (Fagus sylvatica L.) root system. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 255–263, 1999.
The results of production and statical stability of the beech root system determined in 10 localities on an optimum area are presented. 170 root systems from windfall and 9 from standing trees were measured and evaluated. The length and width of a root system, rhizotaxis and diameter in different soil types, rooting, sanitation state, physical and mechanical soil qualities were investigated. The results document that the priority condition for growth and distribution of roots is the availability of groundwater. The root depth did not exceed 130 cm and the root system width reached 550 cm as a maximum. The roots with diameter above 10 cm were the factor which had influenced mostly the stability. The total beech root biomass in dry weight was 44,175 kg.ha-1 in soils rich in minerals and 47,590 kg.ha-1 in poor soils.
Kodrík J., Kodrík M.: Statická stabilita a produkcia koreňového systému buka (Fagus sylvatica L.).
V príspevku sú uvedené výsledky výskumu statickej stability a produkcie koreňovej sústavy buka zisťované na 10-tich lokalitách v oblasti jeho optima. Zmeralo a zhodnotilo sa 170 koreňových sústav vyvrátených vetrom a 9 koreňových sústav stojacich stromov. Posudzovala sa veľkosť koreňovej sústavy (dĺžka, šírka), rozloženie a hrúbka koreňov v rôznych typoch pôd, zakorenenie, zdravotný stav a fyzikálne i mechanické vlastnosti pôd. Pre rast koreňov a ich rozlohu má prioritu podzemná voda. Hĺbka koreňov nepresiahla 130 cm, šírka koreňových systémov dosahovala maximálne 550 cm. Pre statickú stabilitu majú najväčší význam korene hrubšie ako 10 cm. Celková podzemná biomasa buka v konštantnej hmotnosti predstavovala 44 175 kg.ha-1 na pôdach minerálne bohatých a 47 590 kg.ha-1 na pôdach minerálne chudobných.
JÚLIUS OSZLÁNYI
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 3, P.O.Box
254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Oszlányi J.: Study on incremental growth on spruce stems in response to site pollution. Example from the High Tatra Mts Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 264–270, 1999.
Trees react very abruptly to the changed growing conditions, caused by different factors.The site pollution is one of the most important stress factors which influences greatest part of the production-ecological characters of the forest ecosystem. A study on increment on stems, based on dendrochronology, documents, that the decrease of increment had been observed far before the other phenomena (especially loss of needles) became obvious. Three examples of increment studies on analyzed stems of trees with different biosociological positions represent situation in the mountaineous natural spruce forest ecosystem under the influence of pollution.
Oszlányi J.: Štúdia prírastku na kmeni smreka v znečistenom prostredí. Príklad z Vysokých Tatier, Slovensko.
Stromy veľmi výrazne reagujú na zmenené rastové pomery, vyvolané rozličnými faktormi. Znečistenie stanovišťa je jeden z najdôležitejších stresových faktorov, ktoré ovplyvňuje veľkú časť produkčno-ekologických charakteristík lesného ekosystému. Štúdium prírastku na kmeňoch, a to prostredníctvom dendrochronológie dokumentuje, že pokles prírastku sa objavil oveľa skôr, než sa iné negatívne javy (zvlášť strata ihličia) stali viditeľnými. Tri príklady štúdia prírastku na analyzovaných kmeňoch stromov s rozličným biosociologickým postavením reprezentujú situáciu v horskom prirodzenom smrekovom lesnom ekosystéme ovplyvnenom znečistením.
KATARÍNA KUNOVÁ
Department of Botany, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Révova 39, 811 02
Bratislava, The Slovak Republic
Kunová K.: Bioindication of phytotoxicity and genotoxicity through higher plants in the ore mine area. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 271–276, 1999.
We have performed bioindication of the phytotoxic and genotoxic environmental effect in the ore mine area near Pezinok city in the in situ conditions on wild plant species and influence after treatment with solutions, prepared from after– flotation sludge, mining water and water from Pezinok brook on Tradescantia paludosa and Vicia sativa in the conditions in vivo. Significant genotoxic effects were not found in the case of wild plant species, but in the case of using standardized indicators were ascertained significant results after treatment of maximum ratio of sludge solution.
Kunová K.: Bioindikácia fytotoxicity a genotoxicity prostredníctvom vyšších rastlín v banskej rudnej oblasti.
Indikovali sme fytotoxické a genotoxické prejavy environmentálnych vplyvov v rudnej oblasti v blízkosti mesta Pezinok v podmienkach in situ prostredníctvom divorastúcich druhov a v podmienkach in vivo po ošetrení Tradescantia paludosa a Vicia sativa roztokmi pripravenými z poflotačného kalu, banských vôd a vody z Pezinského potoka. Na hodnotených divorastúcich druhoch flóry sme nepozorovali preukazné genotoxické vplyvy, pri použití štandardizovaných indikačných druhov boli zistené preukazné výsledky po ošetrení roztokmi poflotačného kalu pri maximálnom použitom riedení.
Marta Illyová
Institute of Zoology of the Slovak Academy of Sciences, Dúbravská 9, 82406 Bratislava,
The Slovak Republic
Illyová M.: Impact of oxbow reconnection on littoral planktonic crustacean structure (Crustacea, Branchiopoda and Copepoda) in the Morava river flood plain. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 277–286, 1999.
In 1995-1997, changes in species composition, abundance and biomass of planktonic crustaceans in three artificially reconnected oxbows and a profile in the main stream of the River Morava were studied. Before reconnection, the Chydorids predominated in the community of phytophilous planktonic crustaceans, inhabiting the littoral of two oxbows of the plesiopotamon type. In these oxbows, Branchiopoda represented 73% and 96% respectively of the cumulative biomass of the microcrustaceans. The average biomass reached 18 g.m-3 and 43 g.m-3 respectively and abundance 745 ind.l-1 and 792 ind.l-1. After reconnection the typical cladocerans community disappeared and a number of limnetic species (Daphnia cucullata, D. galeata, Diaphanosoma orghidani) increased. The invasion species Bosmina coregoni and Pleuroxus denticulatus, appeared in the plankton. The amount of Branchiopoda in the cumulative biomass decreased to 40%. The average biomass of littoral planktonic crustaceans in both oxbows decreased by 0.3 g.m-3 and 0.6 g m-3 respectively while their average abundance decreased by 16 ind.l-1 and 29 ind.l-1 respectively. So, the quantitative characteristics of their community approximated values recorded in the main stream (31 ind.l-1, 1.7 g.m-3).
Illyová M.: Vplyv sprietočnenia ramien na zloženie litorálneho krustáceoplanktónu (Crustacea, Branchiopoda a Copepoda) v inundácii Moravy.
V rokoch 1995-1997 sme skúmali tri meandre a jeden profil hlavného toku rieky Moravy. Sledovali sme zmeny v druhovej štruktúre, abundancii a biomase krustáceoplanktónu po umelom sprietočnení dvoch meandrov a jedného bez umelého zásahu. Pôvodne sa v litorálnom planktóne dvoch, neskôr sprietočnených, ramien typu plesiopotamon, vyskytovalo spoločenstvo fytofilných druhov planktonických kôrovcov, s dominanciou čeľade Chydoridae. Z celkovej biomasy krustáceoplanktónu tvorili Branchiopoda 73%, resp. 96%. Priemerná biomasa krustáceoplanktónu v nich bola 18 g.m-3, resp. 43 g.m-3, a abundancia dosahovala 745 ind.l-1, resp. 792 ind.l-1. Po ich sprietočnení typické fytofilné spoločenstvo perloočiek zaniklo a nahradil ich zvýšený počet limnetických druhov (Daphnia cucullata, D. galeata, Diaphanosoma orghidani). V planktóne pribudli invázne druhy Bosmina coregoni a Pleuroxus denticulatus. Podiel branchiopód na celkovej biomase poklesol na 40%. Priemerná biomasa litorálneho krustáceoplanktónu v jednotlivých meandroch poklesla na 0,3 g.m-3, resp. 0,6 g.m-3, a analogicky sa znížila aj priemerná abundancia na 16 ind.l-1, resp. 29 ind.l-1. Kvantitatívne hodnoty sa priblížili priemerným kvantitatívnym hodnotám v hlavnom toku (31 ind.l-1, 1,7 g.m-3).
KUSUM ARUNACHALAM, A. ARUNACHALAM
Restoration Ecology Laboratory, Department of Forestry, North Eastern Regional Institute
of Science and Technology, Nirjuli-791109, Arunachal Pradesh, India
Arunachalam K., Arunachalam A.: Recovery of a felled subtropical humid forest: microclimate and soil properties. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 287–300, 1999.
Microenvironmental variability and soil nutrient dynamics was studied in three regrowing forest stands of different ages (7-, 13- and 16-year old) in the humid subtropics of Meghalaya, North-Eastern India. Light intensity and air temperature under the forest canopy were significantly higher (P<0.01) in the 7-year old stand than the 13– and 16-year old stands. Relative humidity was, however, significantly higher in the 16-year old stand where the soil temperature and soil moisture was lower and higher, respectively. The soil was sandy loam to clay loam and acidic. Soil organic carbon (SOC), total Kjeldhal nitrogen (TKN) and available-P content increased with stand age, while showed a decreasing trend with soil depth.
Arunachalam K., Arunachalam A.: Oživenie vyrúbaného vlhkého lesa: mikroklíma a pôdne vlastnosti.
Mikroenvironmentálnu variabilitu a dynamiku pôdnej výživy sme študovali na troch obnovených lesných porastoch rôzneho veku (7, 13, a 16 ročného) vo vlhkej subtropickej oblasti Meghalaya, v severovýchodnej Indii. Intenzita svetla a teplota vzduchu pod lesným zápojom bola významne vyššia (P<0.01) v 7 ročnom poraste ako v 13 a 16 ročných porastoch. Relatívna vlhkosť bola významne vyššia v 16 ročnom poraste, kde teplota pôdy a pôdna vlhkosť bola nižšia, resp. vyššia. Pôda bola piesčito-hlinitá až hlinitá a kyslá. Pôdny organický karbón (SOC), totálny Kjeldhal dusík (TKN) a obsah prístupného fosforu sa zvyšoval s vekom porastu, pokiaľ sa ukazoval vzostupujúci trend hĺbky pôdy.
FERDINAND KUBÍČEK
Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štefániková 3,
P.O.Box 254, 814 99 Bratislava, The Slovak Republic
Kubíček F.: Production of the herb layer in the Danubian Lowland floodplain forests. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 301–309, 1999.
The paper is focused upon detailed production-ecological analysis of the herb layer in several categories of floodplain forests (soft, transitional and hard) before and after damming the Danube river. Obtained results are compared and discussed (Tables 2-4) and the synthesis of the herb layer biomass studies in the Danubian floodplain forests is presented (Table 5).
Kubíček F.: Produktivita bylinnej vrstvy v lužných ekosystémoch Podunajskej nížiny.
Práca sa zameriava na podrobnú produkčno-ekologickú analýzu bylinnej vrstvy v niektorých kategóriách lužných lesov (mäkké, prechodné a tvrdé) pred a po prehradení Dunaja. Získané výsledky porovnávame a diskutujeme (tab. 2-4) a prezentujeme syntézu štúdia biomasy bylinnej vrstvy v dunajských lužných lesoch (tab. 5).
IĽJA KRNO, STANISLAVA VALACHOVÁ
Ecological Department, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Mlynská dolina
B2, 842 15 Bratislava, The Slovak Republic
Krno I., Valachová S.: Changes in macrozoobenthos of the Revúca river basin (the Veľká Fatra Mountains) during the period 1971-1993. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 310–324, 1999.
In the last 20 years there was an increase in pollution of the middle section of the Revúca river and its main tributaries manifesting itself as the change of values of various ecological indexes. Changes of the species composition, the macrozoobenthos alpha-diversity and particularly of the fragmentation of the Perlidae (Plecoptera) family distribution were the most significant ones. The evaluation of food guilds and saprobic index had the smaller declarative value and the representation of various higher macrozoobenthos taxa had the smallest one. The occurrence of the Perla bipunctata (Perlidae: Plecoptera) endangered species has been recorded again in Slovakia after a lapse of 30 years.
Krno I., Valachová S.: Zmeny makrozoobentosu rieky Revúcej (Veľká Fatra) v rokoch 1971-1993.
Počas posledných 20 rokov sa zvýšilo znečistenie v strednom toku rieky Revúcej a niektorých jej hlavných prítokov, čo sa prejavilo zmenou rôznych ekologických indexov. Najvýznamnejšie zmeny sme zaznamenali v druhovom zložení, alpha-diverzite makrozoobentosu a osobitne vo fragmentácii rozšírenia čeľade Perlidae (Plecoptera). Vyhodnotenie sapróbneho indexu a potravných gíld makrozoobentosu vykazovalo menšiu a výskyt rôznych vyšších taxónov najnižšiu preukaznosť. Po 30 rokoch sme na Slovensku opätovne zaznamenali výskyt ohrozeného druhu Perla bipunctata (Perlidae: Plecoptera).
Karol Kočík, Ján Kukla,Oľga Kontrišová, Jaroslav Kontriš
Faculty of Ecology and Environmental sciences, Technical University, T. G. Masaryka 24,
960 53 Zvolen, The Slovak Republic
Institute of Forest Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Štúrova 2, 960 53 Zvolen,
The Slovak Republic
Faculty of Forestry, Technical University, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, The Slovak
Republic
Kočík K., Kukla J., Kontrišová O., Kontriš J.: Risk elements in andosols of the Poľana Biosphere Reserve. Ekológia (Bratislava), Vol. 18, No. 3, 325–332, 1999.
The contents of Mn, Cu, Zn and Pb have been ascertained in the cambisolic andosol of the climax spruce stand (group of types of geobiocens Sorbi aucupariae-Piceeta) in dependence of the slope exposure (SW-NW). The releasable amounts of investigated risk elements found in the profiles of 2 soils did not overstepped the hygienic limits and varied in the following spans: Mn from 55 to 262 mg.kg-1, Cu from 6 to 16 mg.kg-1, Zn from 17 to 38 mg.kg-1 and Pb from 1 to 10 mg.kg-1. The contents of Cu, Pb and Zn in the soil with a SW slope exposure were decreasing towards subsoil, while the maximum content of Zn in the soil with a NW slope exposure (38 mg.kg-1) and of Mn in the both soils (NW-260 mg.kg-1, SW-140 mg.kg-1) was found in the middle Bva1 horizon. In comparison with an A horizon the mean amount of releasable zinc in the Bva1 horizon was higher about 6 mg.kg-1, but of manganese up to 90 mg.kg-1 (SW exposure of a slope) and 180 mg.kg-1 (NW exposure of a slope).
Kočík K., Kukla J., Kontrišová O., Kontriš J.: Rizikové prvky v andozemiach Biosférickej rezervácie Poľana.
Vo vrcholovej smrečine Poľany (skupina typov geobiocénov Sorbi aucupariae-Piceeta) sme v andozemi kambizemnej zisťovali obsahy Mn,Cu,Zn a Pb v závislosti od expozície svahu (JZ-SZ). Uvoľniteľné množstvá skúmaných elementov zistené v profiloch 2 pôd neprekročili hygienické limity a pohybovali sa v týchto rozpätiach: Mn 55-262 mg.kg-1, Cu 6-16 mg.kg-1, Zn 17-38 mg.kg-1 a Pb 1-10 mg.kg-1. Obsahy Cu, Pb a Zn (v pôde na JZ svahu) smerom k pôdnej spodine klesali, zatiaľ čo maximálny obsah Zn v pôde na SZ svahu (38 mg.kg-1) a Mn (SZ-260 mg.kg-1, JZ –140 mg.kg-1) v obidvoch pôdach sme zistili v strednom Bva1 horizonte. V porovnaní s A horizontom bolo priemerné množstvo uvoľniteľného zinku v Bva1 horizonte vyššie o 6 mg.kg-1, avšak mangánu až o 90 mg.kg-1 (JZ expozícia svahu) a 180 mg.kg-1 (SZ expozícia svahu).