Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 20 / No. 4 / 2001

• WATER REGIME OF A POPLAR FLOODPLAIN FOREST IN DANUBE RIVER AREA
• INVESTIGATION OF SPRUCE FOREST DYNAMICS IN THE BIESZCZADY MOUNTAINS USING A COMPUTER MODELLING
• STABILITY PARAMETERS OF BREEDING BIRD COMMUNITIES IN AN INTENSIVELY USED FARMLAND
• CHOSEN ECOLOGICAL ANALYSES OF FOREST COMMUNITIES IN ŠTIAVNICKÉ VRCHY MOUNTAINS
• BIOTIC VECTORS OF BEECH NECROTIC DISEASE OF TRACHEOMYCOTIC TYPE
• EFFECTS OF CHROMIUM ON AN IMPORTANT ARID TREE (CAESALPINIA PULCHERRIMA) OF KARACHI CITY, PAKISTAN
• SOME PROBLEMS WITH THE INTERPRETATION OF THE IMPACT OF STREAM REGULATIONS UPON THE FISH COMMUNITIES
• THE RELATIONSHIP BETWEEN MERCURY LEVEL IN THE MUSCLES AND THE WEIGHT/AGE OF CARP FROM BREEDING PONDS
• MERCURY, CADMIUM, LEAD AND COPPER CONTENTS IN FRUITING BODIES OF SELECTED EDIBLE MUSHROOMS IN CONTAMINATED MIDDLE SPIŠ REGION, SLOVAKIA
• PREDOMINANT CRITERIA FOR EVALUATION OF THE TOXIC EFFECT OF CD, PB AND CU ON INSECT IN AGROECOSYSTEMS AND NATURAL ECOSYSTEMS

WATER REGIME OF A POPLAR FLOODPLAIN FOREST IN DANUBE RIVER AREA

Eliáš P.: Water regime of a poplar floodplain forest in Danube river area. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 361-370, 2001.

Water regime of a floodplain forest was studied at Kráľovská lúka near Gabčíkovo, Slovakia. Field-measurement results of the author (transpiration rate, stomatal conductance, water consumption by plants) and literature data (sap flow, soil moisture, LAI etc.) were used to characterize and quantify water balance of the poplar (Populus euramericana, cv. Robusta) forest stand. Different methods (water balance, lysimetric, micro-meteorological, eco-physiological, combined) and approaches (mono-layer, multi-layer) were applied.
Specific horizontal and vertical structure and low LAI of the poplar stand, rapid growth of the tree species, high groundwater table in the soil and floodwater causes that the water regime of the floodplain-forest communities is different from the water regime of terrestrial forest stands, e.g. an oak-hornbeam forest.
(i) Inputs of water into the forest stands were higher than annual precipitation in the area. High groundwater table and floodwater evidently increase inputs of water into the system.
(ii) Water storage in the stand is relatively high during the most of the growing season/year. Water storage in the soil is close to field capacity (about 40%) and wilting of leaf canopy or understory plant species was not observed. High groundwater table and floodwater represent high water storage in the system. Water storage in leaves and woody biomass is high.
(iii) Losses of water from the stand (runoff and evapotranspiration) are extremely high. Evapotranspiration exceeds the amount of gross precipitation, the forest stand has also used the water from high water table and floodwater. Floods are specific events in the forest ecosystem. Water consumption by the trees (”sap flow”) is high due to high metabolic activity of the poplar.
Exact quantification of the water regime of the floodplain forests is problematic: several difficulties appeared related to the estimation of liquid water fluxes (inputs and outputs), high groundwater table and subsurface flow in the soil as well as in periodical floods.

Eliáš P.: Vodný režim topoľových lužných lesov v území rieky Dunaj.

Vodný režim lužných lesov sme sledovali na Kráľovskej lúke pri Gabčíkove, Slovensko. Výsledky merania (rýchlosť transpirácie, vodivosť prieduchov, spotreba vody rastlinami) a literárne údaje (tok vody v kmeni stromov, vlhkosť pôdy, LAI atď.) sme použili na charakterizovanie a kvantifikáciu vodnej bilancie topoľového (Populus euramericana, cv. Robusta) lesného porastu. Použili sme rôzne metódy (vodnú bilanciu, lyzimetrickú, mikro-meteorologickú, eko-fyziologickú, kombinovanú) a prístupy (jednovrstvový, mnohovrstvový).
Špecifická horizontálna a vertikálna štruktúra a nízka LIA topoľových porastov, rýchly rast stromov, vysoká hladina podzemnej vody a povodňová voda spôsobujú, že vodný režim lužného lesného spoločenstva sa odlišuje od vodného režimu terestrických lesných porastov, napr. dubovo-hrabového lesa:
1. Vstup vody do lesného porastu je vyšší ako ročná suma zrážok v území. Vysoká hladina podzemnej hladiny vody a povodňová voda zreteľne zvyšuje vstupy vody do systému. Spotreba vody stromami (tok vody v kmeni) je vysoká v dôsledku vysokej metabolickej aktivity topoľa.
2. Zásoba vody v poraste je pomerne vysoká počas väčšiny rastového obdobia/roku. Zásoba vody v pôde sa blíži poľnej kapacite (okolo 40 %) a vädnutie listov stromov a v podrastových rastlinách sme nezistili. Vysoká hladina podzemnej vody a povodne predstavujú vysokú zásobu vody v systéme. Zásoba vody v listoch a biomase drevín je vysoká.
3. Straty vody z porastu (odtok a evapotranspirácia) sú extrémne vysoké. Evapotranspirácia presahuje množstvo celkových zrážok, lesný porast využíva tiež vodu z vysokej hladiny podzemnej vody a záplavovej vody. Povodne sú charakteristickými javmi v lesnom ekosystéme.
Presná kvantifikácia vodného režimu lužných lesov je problematická: rôzne ťažkosti súvisia s odhadom tokov kvapalnej vody (vstupy a výstupy), vysokou hladinou podzemnej vody a podpovrchovým tokom v pôde, ako aj s periodickými povodňami.

INVESTIGATION OF SPRUCE FOREST DYNAMICS IN THE BIESZCZADY MOUNTAINS USING A COMPUTER MODELLING

Kozak I., Menshutkin V.: Investigation of spruce forest dynamics in the Bieszczady Mountains using a computer modelling. Ekológia (Bratislava),Vol. 20, No. 4, 371-378, 2001.

This work presents the results of investigation of spruce forest dynamics in the Bieszczady Mountains in Poland, using our FORKOME* model. The model was verified according to field observations in 1998-1999 in spruce forest in the forest district Procisne. The FORKOME model confirmed the short time of growth of man-made spruce forest in the Bieszczady Mountains. The transformation of man-made spruce forest to beech forest was showed. The model predicted cyclical interchange between beech and fir in the Bieszczady Mountains. The model predicted that regeneration of beech forest on the place of spruce was more intensive in the variant of cutting of all trees in the first year of model time than without cutting.
Key words: computer modelling, forest, spruce, Bieszczady Mountains

Kozak I., Menshutkin V.: Štúdium dynamiky smrekových lesov v pohorí Bieszczady pomocou počítačového modelovania.

V práci predkladáme výsledky štúdia dynamiky smrekových lesov v pohorí Bieszczady v Poľsku použitím modelu FORKOME. Model sme overovali terénnym výskumom uskutočneným v rokoch 1998-1999 v smrekovom lese v oblasti Procisne. Výskum lepšie potvrdil model FORKOM, že človekom založený smrekový les v pohorí Bieszczady rastie rýchlejšie. Prezentovala sa transformácia smrekovej monokultúry na bukový les. Model predpovedal cyklickú dynamiku buka a jedle v pohorí Bieszczady, ďalej potvrdil, že v modelovom čase 1 roka regenerácia bukového lesa na mieste smrekového lesa bola intenzívnejšia vo variante, keď sa vyrúbali všetky stromy, ako keď sa nevyrúbali.

STABILITY PARAMETERS OF BREEDING BIRD COMMUNITIES IN AN INTENSIVELY USED FARMLAND

Tryjanowski P.: Stability parameters of breeding bird communities in an intensively used farmland. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 379-389, 2001.

Stability patterns of a farmland bird community in Western Poland were studied on the basis of mapping censuses made in 1987-1997. Fluctuations were characterised by the variation in the number of species (CV = 8.7%), density of pairs (CV = 20.1) and the average annual species turnover (T = 0.116).
The variation in population density of the different species was significantly negatively correlated (r = - 0.79) with their average population density during the 11 years. Community variability (both, in Poland and in other places) increased the longer the communities were observed, indicating that comparisons of variability between community have to take temporal scale into account.
Key-words: agriculture, community ecology, species turnover, stability pattern, Poland

Tryjanowski P.: Parametre stability v hniezdiacich vtáčích spoločenstvách v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine.

Vzorky stability vtáčieho spoločenstva v poľnohospodárskej krajine v Západnom Poľsku sme skúmali na základe mapových súpisov uskutočnených v rokoch 1987-1997. Kolísania boli charakterizované variáciami v počte (CV = 8,7%), v hustote párov (CV = 20,1) a v priemernej ročnej zmene druhov (T = 0,116). Variácia v hustote populácií u rôznych druhov významne negatívne súvisela (r = –0,79) s ich priemernou hustotou populácie počas 11 rokov. Variabilita spoločenstva (v Poľsku a na iných miestach) má stúpajúcu tendenciu v súvislosti s tým, čím dlhšie sa spoločenstvo skúma a naznačuje, že pri porovnaní variability medzi spoločenstvami musí sa brať do úvahy časový faktor.

CHOSEN ECOLOGICAL ANALYSES OF FOREST COMMUNITIES IN ŠTIAVNICKÉ VRCHY MOUNTAINS

Balkovič J.: Chosen ecological analyses of forest communities in Štiavnické vrchy Mountains. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 390-403, 2001.

This paper is aimed to contribute to knowledge of forest community ecology in Štiavnické vrchy Mts. Ten syntaxones of forest vegetation (oak forests, oak-hornbeam forests, beech forests and alder forests) are subjected to ecological analyses in four various steps. In the first step, the natural spatial distribution is examined using correspondence analysis. It results into syngenetical pattern of vegetation in the study area. The statistical significance of chosen factors on vegetation distribution and their mutual correlations are tested in the second step. All these informations are used in the synthetical third step. The contribution of chosen factors to explain the vegetation relations is presented when using canonical correspondence analysis. As for the fourth step, ecological spectrums of phoenological phases, leaf consistence and leaf persistence are solved.
Key words: Štiavnické vrchy Mountains, forest phytocoenoses, ecological analyses

Balkovič J.: Vybraté ekologické analýzy lesných spoločenstiev Štiavnických vrchov.

Cieľom tejto práce je prispieť k poznaniu ekológie lesných spoločenstiev v Štiavnických vrchoch. Identifikovali sme desať syntaxónov lesnej vegetácie zo skupiny dubových, dubohrabinových, bukových a jelšových lesov. Všetky sme podrobili ekologickým analýzam v štyroch rôznych krokoch. V prvom kroku bolo cieľom získať z nazbieraného fytocenologického materiálu predstavu o priestorovej distribúcii syntaxónov a ich syngenetických súvislostiach na študovanom území. Za týmto účelom sme využili metódu korešpondenčnej analýzy. V druhom kroku sme podrobili testovaniu štatistickej významnosti vybraté ekologické faktory, ktoré sme zbierali priamo v teréne alebo stanovili pomocou fytoindikácie. Testovali sme ich vplyv na priestorovú distribúciu vegetácie a vzájomné korelácie medzi nimi. Snahy o syntetické spracovanie údajov o prirodzenej priestorovej variabilite vegetácie a jej závislosti od ekologických faktorov boli predmetom tretieho kroku. Tu sme použili metódu kanonickej korešpondenčnej analýzy. V poslednom kroku analýz sme stanovili ekologické spektrum fytocenóz vzhľadom na fenologické fázy rastlín, ich listovú konzistenciu a trvácnosť.

BIOTIC VECTORS OF BEECH NECROTIC DISEASE OF TRACHEOMYCOTIC TYPE

Mihál I., Cicák A.: Biotic vectors of beech necrotic disease of tracheomycotic type. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 404-413, 2001.

The authors present results of a survey on three significant species of biotic vectors spreading beech necrotic disease. The results were obtained from 40 sites situated throughout the whole Slovakia territory. The occurrence frequency of the Cryptococcus fagi B ä r e n s p., Bucculatrix ulmella Z e l l e r and Ectoedemia liebwerdella Z i m. in the evaluated beech forest stands were as follows: Cryptococcus fagi - from 2.0 to 100%, Bucculatrix ulmella - from 1.0 to 91% and Ectoedemia liebwerdella - from 1.0 to 100%, respectively. From the potential vectors of necrotic disease, we observed an increased occurrence of the species Hartigiola annulipes (H a r t i g) and Rhynchaenus fagi L. Based on a single sampling (15.8.1997) of shed leaves attacked by Hartigiola annulipes, the leaf area loss in a beech stand with moderate immission load, determined by counting, was 541 m² per one hectare of the stand area. Within the Protected Landscape Area - Biosphere Reserve (PLA-BR) Poľana Mountain, we observed an outbreak of Rhynchaenus fagi in 1996. This was confirmed also in the year 1997 with the results of an abundance of leaves attacked by larvae as well as adult individuals of Rhynchaenus fagi obtained from twelve localities along a vertical transect. Absence of natural beech regeneration was detected also at localities with high occurrence frequency of the leaves attacked by the Rhynchaenus fagi species. In addition, also further potential biotic vectors of beech bark necrotic disease are presented together with the description of their significance and implications of tracheomycotic type disease within beech ecosystems.
Key words: biotic vectors, beech necrotic disease, tracheomycosis, Slovakia

Mihál I., Cicák A.: Biotickí vektori nekrotického ochorenia buka tracheomykózneho typu.

V práci uvádzame výsledky monitoringu troch významných druhov biotických prenášačov (vektorov) nekrotického ochorenia kôry buka získané zo 40 lokalít Slovenska. Frekvencia výskytu druhov Cryptococcus fagi Bärensp., Bucculatrix ulmella Zellera Ectoedemia liebwerdella Zim. v hodnotených porastoch buka bola nasledovná: Cryptococcus fagi – od 2,0 do 100%, Bucculatrix ulmella – od 1,0 do 91%, Ectoedemia liebwerdella – od 1,0 do 100%. Z potencionálnych vektorov nekrotického ochorenia sme pozorovali zvýšený výskyt druhov Hartigiola annulipes (Hartig) a Rhynchaenus fagi L. Biotickí vektori (tab. 2) aktívne alebo pasívne prenášajú agens rôznych fytopatogénnych húb, napr. tracheomykózne huby rodov Fusarium, Nectria, Ophiostoma, Phomopsis, Valsa, Verticilium a iné. Stromy oslabené tracheomykózou sú náchylné na infekciu afiloforálnymi hubami najmä z rodov Fomes, Stereum, Trametes, Bjerkandera. Významnou skupinou biotických vektorov sú Lepidoptera, ktoré sa lokálne môžu vyskytovať vo veľkej abundancii. Motýle, ktoré sú svojou ekologickou nikou viazené na buk, sú závislé od nadmorskej výšky – s vyššou nadmorskou výškou klesá ich druhová diverzita a abundancia. Po jednorazovom odbere (15.8.1997) opadnutých listov napadnutých Hartigiola annulipes sme vypočítali, že strata listovej plochy v bukovom poraste s miernym imisným vplyvom bola 541 m² na 1 ha porastu. Od roku 1996 sme v CHKO-BR Poľana pozorovali masový výskyt Rhynchaenus fagi. Ten sa potvrdil aj v roku 1997, čo dokumentujú výsledky frekvencie listov atakovaných larvami aj imágami získané z 12 lokalít výškového transektu. Absenciu prirodzeného zmladenia buka sme pozorovali na tých lokalitách, kde sme zistili vysoké hodnoty frekvencie atakovaných listov druhom Rhynchaenus fagi.

EFFECTS OF CHROMIUM ON AN IMPORTANT ARID TREE (CAESALPINIA PULCHERRIMA) OF KARACHI CITY, PAKISTAN

Iqbal M.Z., Saeeda S., Shafiq M.: Effects of chromium on an important arid tree (Caesalpinia pulcherrima) of Karachi city, Pakistan. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 414-422, 2001.

The toxic effect of chromium on seed germination, shoot, root length and dry weight of an important arid tree (Caesalpinia pulcherrima) was recorded. The seeds of C. pulcherrima responded differently to chromium treatment. The reduction in the growth of C. pulcherrima provided evidence that the chromium in excess may be inhibitory to plant growth and development. 100 ppm concentration of chromium produced a significant (p<0.05) inhibition to shoot length as compared to control. Seed germination and dry weight were also significantly (p<0.05) affected by chromium treatment. The seeds of C. pulcherrima showed high tolerance to chromium at 25 ppm concentration.
Key words: arid climate, chromium, city, germination, growth, toxicity, tree, Caesalpinia

Iqbal M.Z., Saeeda S., Shafiq M.:Vplyvy chrómu na vzácnu cezalpíniu krásnu (Caesalpinia pulcherrima) v meste Karachi, Pakistan.

V práci sme skúmali toxický vplyv chrómu na klíčenie, dĺžku koreňa a sušiny na vzácnu cezalpíniu krásnu (Caesalpinia pulcherrima). Semená C. pulcherrima na chróm reagovali rôzne. Spomalenie rastu C. pulcherrima svedčia o tom, že nadmerný chróm spomaľuje rast a vývoj rastlín. Koncentrácia chrómu 100 ppm produkuje významné (p<0.05) spomalenie rastu výhonku. Chróm významne ovplyvnil i klíčenie a váhu sušiny (p<0.05). Semená C. pulcherrima vykazovali vysokú toleranciu na chróm pri 25 ppm koncentrácie.

SOME PROBLEMS WITH THE INTERPRETATION OF THE IMPACT OF STREAM REGULATIONS UPON THE FISH COMMUNITIES

Holčík J., Macura V. Some problems with the interpretation of the impact of stream regulations upon the fish communities. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 423-434, 2001.

The impact of river regulations on the fish fauna was investigated in the headwaters of the Rajčianka rivulet (central Slovakia, Danube river basin) over the period of from 1995 to 1998. The fish species composition, abundance and density of particular species were specified for unregulated and regulated sections. It was found out that the number of species is higher in the unregulated sections than in the regulated ones. Quantitative evaluation showed that the impact of river regulations in the monitored sections are not necessarily negative. If the channel geometry of the regulated section is sufficiently irregular and provides various habitats, the fish population’s abundance and density of fish populations in this section may be higher than in an unregulated river.
Key words: mountain stream, natural section, regulation, fish species, abundance, biomass, ichthyomass

Holčík J., Macura V.: Niektoré problémy interpretácie vplyvu regulácií na spoločenstvo rýb.

Vplyv regulácie tokov na faunu rýb sme sledovali v  pramennej oblasti Rajčianky v  rokoch 1995-1998. Zistili sme, že počet druhov v  neregulovanom úseku bol vyšší ako v  regulovaných úsekoch. Z hodnotenia abundancie a biomasy jednotlivých druhov ako aj abundancie a ichtyomasy vidieť, že vplyv regulácií nemusí byť negatívny. Ak koryto regulovaného úseku je dostatočne členité a  poskytuje rôzne biotopy, abundancia a  hustota populácie rýb môže byť vyššia ako v  pôvodnom toku.

THE RELATIONSHIP BETWEEN MERCURY LEVEL IN THE MUSCLES AND THE WEIGHT/AGE OF CARP FROM BREEDING PONDS

Zarski T.P., Váľka J., Rieder-Zarska J., Zarska H.: The relationship between mercury level in the muscles and the weight/age of carp from breeding ponds. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 435-439, 2001.

The investigations were performed on carp at three stages of development (fry, light commercial fishes and commercial fishes) caught at four times over the period of three years. Mercury was determined by the ASA method using the autoanalyzer AMA-254. The sensitivity was 0.01 ng Hg.g^–1. Mercury contents in the muscles was significantly negatively correlated with the weight (age) of fishes. The correlation coefficient was -0.505, n=80. Mean Hg concentration in the muscles of fry, two year old fishes, light commercial and commercial fishes were: 0.070, 0.064, 0.040 and 0.031 mg.kg^-1 respectively. It could result from various proportions of natural and commercial feeds in ratios for young and older carp.
Key words: carp, mercury, muscles, weight, age, correlation

Zarski T.P., Váľka J., Rieder-Zarska J., Zarska H.: Vzťah medzi hladinou ortuti vo svaloch a pomerom hmotnosť/vek pre kapry z chovných rybníkov.

Výskum sme robili na kaproch v troch štádiách vývoja (mlaď, mladé ryby na konzum, dospelé ryby konzumnej veľkosti). Odchyt sme urobili štyrikrát v priebehu troch rokov. Ortuť sme stanovili metódou AAS s použitím ortuťového analyzátora AMA-254. Obsah ortuti vo svaloch významne koreloval s váhou (vekom) rýb. Korelačný koeficient bol –0,505, pri n=80. Priemerná koncentrácia ortuti vo svaloch u mladi, mladých rýb a dospelých rýb bola 0,070, 0,064, 0,040 a 0,031 mg.kg^-1, čo môže byť dôsledok rozličného pomeru medzi prírodným a umelým krmivom pre mladé a staršie ryby.

MERCURY, CADMIUM, LEAD AND COPPER CONTENTS IN FRUITING BODIES OF SELECTED EDIBLE MUSHROOMS IN CONTAMINATED MIDDLE SPIŠ REGION, SLOVAKIA

Zimmermannová K., Svoboda L., Kalač P.: Mercury, cadmium, lead and copper contents in fruiting bodies of selected edible mushrooms in contaminated Middle Spiš region, Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 440-446, 2001.

Samples of fruiting bodies of wild growing edible mushrooms were collected in an immission area of a mercury smelter and a copper smelter in the region of the Middle Spiš in north-eastern Slovakia during periods 1990-1993 and 1997-1999. Totally 250 samples of 30 species were analysed by methods of atomic absorption spectrophotometry. There was found a considerable variability in the contents of the majority of observed trace elements both between the mushroom species and within individual species. Slovak food statutory limits were surpassed in 93.3, 82.0, 15.3 and 9.8 % for mercury, cadmium, lead and copper, respectively. The highest mean contents (mg.kg^-1 dry matter) of mercury were observed in Lepista nuda (70.1), Agaricus arvensis (64.8) and Hysterangium crassum (65.1). The highest mean values of cadmium were found in Boletus edulis (10.3), Xerocomus chrysenteron (10.0) and Lycoperdon perlatum (9.7) and that of lead in Lycoperdon perlatum (110.3). The highest mean level of copper was found in Hysterangium crassum (394.5). Contents of heavy metals in caps of fruiting bodies were higher than those in stipes of five selected species.

Zimmermannová K., Svoboda L., Kalač P.: Ortuť, kadmium, olovo a meď v plodniciach niektorých vybratých jedlých húb v regióne Stredného Spiša.

V rokoch 1990-1993 a 1997-1999 sme v imisných oblastiach dvoch kovohút (KO Krompachy, ŽB Rudňany) na východnom Slovensku sledovali obsah štyroch ťažkých kovov (Hg, Cd, Pb, Cu) v 250 vzorkách 30 vybratých druhov jedlých húb. Obsahy ortuti sú vysoké v druhoch z čeľade Agaricaceae, Tricholomataceae a Hysterangiaceae. Kadmium výrazne kumulujú druhy z čeľadí Boletaceae a Lycoperdaceae. Vysoké koncentrácie olova sme zistili u Lycoperdaceae. Čeľaď Hysterangiaceae je charakteristická aj vysokým obsahom medi. Koncentrácie kovov v klobúku sú vyššie než koncentrácie v hlúbiku. Obsahy kovov sú tak vysoké, že by sa huby z imisných oblastí nemali vôbec konzumovať.

PREDOMINANT CRITERIA FOR EVALUATION OF THE TOXIC EFFECT OF CD, PB AND CU ON INSECT IN AGROECOSYSTEMS AND NATURAL ECOSYSTEMS

Habuštová O., Weismann Ľ.: Predominat criteria for evaluation of the toxic effect of Cd, Pb and Cu on insect in agroecosystems and natural ecosystems. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, No. 4, 447-453, 2001.

By analysing our previous results concerning a toxic effect of Cd on Scotia segetum Den. et Schiff., Pb on Mamestra brasicae L. and Cu on Scotia segetum and Leptinotarsa decemlineata Say, we have searched for appropriate criteria to preindicate influence of above mentioned heavy metals on reduction of leaf-eating insect species populations in agroecosystems and natural ecosystems. The biological and ethological expression of intoxicated postembryonal developing stages was evaluated. As a result of Cd, Pb and Cu treatment, the abnormalities in reproductive process were observed, e.g. fecundity decrease and eggs sterility. The lowest limit to manifest the toxic effect of mentioned heavy metals, also confirmed by histological studies on intoxicated ovaries of adults, was determined as follows: 12.64 µg for Cd, 13.7 µg for Pb and 9 µg for Cu, calculated per pupa and imago, respectively.
Analysing host plant leaves treated by Cd, Pb and Cu, the lowest limit to express toxicity of particular heavy metals towards the studied insect species were determined as follows: 9 µg of Cd, 11 µg of Pb and 10 µg of Cu, calculated per 1 cm² of a leaf area.

Habuštová O., Weismann Ľ.: Dominantné kritériá pri posudzovaní toxického pôsobenia Cd, Pb a Cu na hmyz v agroekosystémoch a prirodzených ekosystémoch.

Analýzu zmien v biológií a etológií postembryonálnych vývojových štádií po ich intoxikácií rôznymi dávkami Cd, Pb a Cu ako dominantný ukazovateľ sa prejavil ich negatívny zásah na larvy Scotia segetum D e n. et S ch i f f. po aplikácii Cd, na larvy Mamestra brasicae L. po aplikácií Pb a Cu ako na larvy Scotia segetum tak aj na larvy Leptinotarsa decemlineata S a y, ktorý sa prejavil na reprodukcií imág, morfologickými deformitami ovárií, potvrdený aj histologickými analýzami. Ako dolné limitné hranice pre kukly, resp. imága sme stanovili tieto obsahy: 12,64 mg Cd, 13,7 mg Pb a 9 mg Cu na jedinca; resp. 9 mg Cd, 11 mg Pb a 10 mg Cu na 1 cm² listovej plochy.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press