Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 19 / Suppl. 2 / 2000

The papers in this supplement were presented on scientific conference
devoted the memorable jubilee professor Milan Ružička

Published under the financial support of the Austrian Institute for East and Southeast Europe Vienna, Branch Bratislava

• LANDSCAPE ECOLOGY INTO THE TWENTY-FIRST CENTURY
• THE PRINCIPLES AND CRITERA OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL METHOD LANDEP
• ENVIRONMENTAL APPROACH TO THE PHYSICAL PLANNING – THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING LANDEP
• LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING LANDEP AND THE POSSIBILITIES OF APPLYING ITS METHODS IN THE ENVIRONMENTAL ASSESSMENT OF POLICIES, PLANS AND PROGRAMS
• THREE VIEWS ON GEOTOPS AND METHODS OF THEIR MAPPING AS A BASE FOR LANDSCAPE PLANNING ON LARGE SCALES
• BRIDGE LIFELINE DANUBE – COOPERATIVE SPATIAL PLANNING PROCESS AND SUSTAINABLE DEVELOPMENT ALONG THE DANUBE
• LIMITS OF THE DEVELOPMENT OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING IN SLOVAKIA (THEORETICAL, METHODOLOGICAL AND APPLICATION ASPECTS)
• THE THEORETIC-METHODOLOGICAL STARTING POINTS OF THE STRATEGY OF WATER FLOWS REVITALISATION
• POSITION OF ABIOTIC PARAMETERS IN THE METHODOLOGY OF LANDEP
• HYDROECOLOGICAL ASPECTS OF LOAD ASSESSMENT OF WATER COMPONENT OF LANDSCAPE – EXAMPLE SLOVAKIA
• OPTIMISATION OF THE TERRITORY EXPLOITATION WITH AN EXAMPLE OF THE COMPLEX PHYSICAL GEOGRAPHICAL EVALUATION
• LANDSCAPE-ECOLOGICAL EVALUATION OF VEGETATION AS A PART OF THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING
• APPLICATION OF TYPOLOGICAL RECOGNOSCATION OF THE SLOVAK FORESTS IN LANDSCAPE ECOLOGY
• FORESTRY-MANAGERIAL MEASUREMENTS IN THE CONTEXT OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING IN THE DANUBE RIVER INUNDATION
• APPLICATION OF WOODY VEGETATION IN LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING
• SYNANTHROPIZATION PROCESS EVALUATION OF THE FIELD BIOCHORUS IN ŽIAR NAD HRONOM BASIN
• LANDEP – A METHOD FOR RESOLUTION OF VERDURE STRUCTURES IN THE SETTLEMENT
• DRAGONFLY (ODONATA) COMMUNITIES AND WATER HABITATS IN THE INUNDATION OF THE HRON RIVER POTAMAL (SW SLOVAKIA)
• ORNITHOCOENOSES OF THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS WESTERN PART
• EVALUATION OF THE SOCIO-ECONOMIC STRUCTURE OF THE LANDSCAPE IN TERMS OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING
• EVALUATION OF ENVIRONMENTAL PROBLEMS ARISING FROM COLLISIONS OF INTERESTS IN THE REGION OF THE TATRAS
• DEVELOPMENT ASPECTS OF THE LAND COVER (SECONDARY LANDSCAPE STRUCTURE) AND THEIR RELATION TO THE LANDSCAPE CHARACTER
• EXPERIENCE IN ASSESSMENT OF LANDSCAPE CHARACTER
• THE POSSIBILITIES OF IMPLEMENTATION OF LANDSCAPE VISUAL QUALITY EVALUATION TO THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING
• LANDSCAPE-ECOLOGICAL ASPECTS OF THE PROTECTED AREAS NETWORKING
• CONCEPT OF INFORMATION DATABASE OF NATURAL HAZARDS IN THE TATRA HIGH- MOUNTAIN LANDSCAPE
• HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE LOAD DUE TO THE HIKING TRAILS
• HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE UTILIZATION OF THE BELIANSKE TATRY MTS FOR RECREATION AND CONNECTED IMPACTS ON THE NATURAL ENVIRONMENT
• ABIO-COMPLEXES OF THE WESTERN PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS AND THE PROPOSAL OF ECOLOGICAL LIMITS
• AVALANCHE HAZARD IN THE SOUTHEAST PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS
• OPTIMISATION OF TERRITORY UTILISATION FROM THE RECREATION AND NATURE PROTECTION POINT OF VIEW (NORTH-WEST PART OF THE ORAVA DAM LAKE)
• THE MODEL OF FORMATION OF THE TERRITORIAL SYSTEM OF ECOLOGICAL STABILITY ON THE LOCAL LEVEL FOR LAND ADJUSTMENT
• ECOLOGICAL EVALUATION OF THE AGRICULTURAL LANDSCAPE: CASE STUDY OF THE CADASTRAL TERRITORY OF VODERADY
• THE MODEL OF INTERACTION CONNECTIONS STRUCTURE IN AGROECOSYSTEMS ON THE EXAMPLE OF THE AGRICULTURAL LANDSCAPE OF SKALICA
• ECOLOGICAL-URBAN PROBLEMS IN THE CITY OF BRATISLAVA
• LANDSCAPE-ECOLOGICAL ASSESSMENT OF SMALL WATER RESERVOIRS

LANDSCAPE ECOLOGY INTO THE TWENTY-FIRST CENTURY

Demek J.: Landscape ecology into the twenty-first century. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 9-17.

Landscape ecology emerged in late fifties as response of scientific community on environmental crisis and its resolution from biocybernetic and hierarchical systems viewpoint in Central Europe. The recent central focus of landscape ecology is the inter-relationship between landscape structure – the spatial patterning of ecosystem across space- and landscape behavior – the interactions of flow of energy, matter and species within and among the component ecosystems. The used strategy of landscape ecology was based – up to now – in agreement with principles of sustainability on conservation. The author presents an opinion, that in the twenty-first century conservation strategy will be not sufficient. Thus landscape ecology in the twenty-first century must undergo a shift from landscape conservation /preservation/protection tasks to restoration landscape ecology. Many of developments within landscape ecology in the twenty-first century will be facilitated by the application of newly emerged technologies for continuous landscape monitoring, dating, remote sensing, GIS and data storage /manipulation.
Key words: Landscape ecology, recent trends in landscape ecology, Restoration Landscape Ecology, importance of newly emerged technologies for landscape study

Demek J.: Krajinná ekológia do 21. storočia.

Krajinnú ekológiu založil známy nemecký biogeograf C. Troll v roku 1939. Rozvinula sa však koncom päťdesiatych rokov 20. storočia v Strednej Európe ako reakcia vedeckého spoločenstva na narastajúcu environmentálnu krízu a ako snaha o jej riešenie systémovými (biosystémovými) prístupmi. Súčasnými hlavnými problémami riešenými krajinnou ekológiou sú súbory vzťahov medzi štruktúrou krajiny (usporiadaním ekosystémov v priestore a čase) a chovaním krajiny (interakciami tokov energie, hmoty a organizmov vo vnútri zložiek a medzi zložkami krajiny a ich reakciou na vnútorné a vonkajšie podnety). Stratégia, doteraz používaná krajinnou ekológiou, je založená v súlade s princípom trvale udržateľného rozvoja na ochranu jestvujúceho stavu. V článku autor predkladá názor, že v 21. storočí nebude doterajšia ochranná stratégia dostačovať. Autor predpokladá, že v 21. storočí musí v krajinnej ekológii dôjsť ku zmene jej základnej stratégie, a to na renovačnú stratégiu. Uvádza príklady renovačnej ekológie z povodia rieky Moravy. Ďalší vývoj v krajinnej ekológii budú podľa autora podporovať nové technológie pre nepretržitý krajinný monitoring, metódy datovania a diaľkového prieskumu krajiny, aplikácie geografických informačných systémov (GIS) v krajinnej ekológii a nové metódy uchovávania údajov.

THE PRINCIPLES AND CRITERA OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL METHOD LANDEP

Ružička M.: The principles and criteria of landscape-ecological method LANDEP. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 18-22.

From the theoretical point of view the LANDEP is a certain philosophy look for ecological optimal landscape use by the human society development. This philosophy together with system approach and integrated character of problems designated the creative utilizing of fundamental methodical steps with regard on landscape characteristic and the society requirements on landscape.
Four methodical principles is necessary to apply by utilizing the LANDEP method: to use all elaborated and available data, critical evaluating the quality and convenience of this data and coordinate its elaborating in time and space. The structure of content and methodical steps of LANDEP method alternate in dependence of the task characteristically the social goals and the characteristic and extent of covered territory.
In two connected parts are divided the content of LANDEP method. In the first are the ecological data of landscape, like scientific synthesis of landscape-ecological characteristic. The second applied part is the ecological optimization of landscape utilization based on scientific synthesis.

Ružička M.: Princípy a kritériá metódy krajinnoekologického plánovania LANDEP.

Z teoretického hľadiska je LANDEP určitou filozofiou pri hľadaní spôsobov ekologicky optimálneho využívania krajiny pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Táto filozofia, spolu so systémovým prístupom a prierezovým charakterom problematiky, predurčuje tvorivú aplikáciu základných metodických krokov so zreteľom na charakter krajiny a požiadavky spoločnosti na túto krajinu.
Pri použití metódy LANDEP je potrebné uplatniť štyri metodické princípy: využívať všetky už vypracované a dostupné podklady, kriticky hodnotiť ich kvalitu, prehodnotiť získané údaje a koordinovať ich spracovávanie v čase a priestore. Štruktúra obsahu a metodických krokov metódy LANDEP sa mení v závislosti od charakteru úlohy, t.j. spoločenských cieľov, vlastností daného územia v závislosti od veľkosti daného územia.
Obsah metódy LANDEP sa diferencuje do dvoch na seba nadväzujúcich častí. Prvou sú krajinnoekologické podklady o území ako vedecká syntéza ekologických vlastností krajiny. Ekologická optimalizácia využívania územia je druhou aplikačnou časťou, ktorá sa opiera o vedeckú syntézu.

ENVIRONMENTAL APPROACH TO THE PHYSICAL PLANNING – THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING LANDEP

Miklós L.: Environmental approach to the physical planning – the landscape-ecological planning LANDEP. Ekológia (Bratislava), Vol.19, Supplement 2/2000, p. 23-32.

The paper explains the relations between the traditional physical planning and sustainable development. The ecological optimum spatial organization is considered for a basic tool of the environmental care and for sustainable development. The landscape-ecological planing LANDEP is introduced as a methodical tool for such ”ecologised” spatial organization. In the Slovak Republic, LANDEP is implemented to the new legislation of the physical planning (in the Slovak Republic named as territorial palnning) and as such it becomes an organic part of the environmental policy in practice.

Miklós L.: Environmentálny prístup k územnému plánovaniu – krajinnoekologické plánovanie LANDEP.

Článok objasňuje základné vzťahy medzi tradičným územným plánovaním a trvalo udržateľným rozvojom, pričom ekologicky optimálna organizácia priestoru sa považuje za základný nástroj starostlivosti o životné prostredie. Krajinnoekologické plánovanie LANDEP je predstavené ako nástroj takto chápanej “ekologizovanej” priestorovej organizácie krajiny. V Slovenskej republike je LANDEP zavedený do novej novely zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tým sa stáva organickou súčasťou environmentálnej politiky v praxi.

LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING LANDEP AND THE POSSIBILITIES OF APPLYING ITS METHODS IN THE ENVIRONMENTAL ASSESSMENT OF POLICIES, PLANS AND PROGRAMS

Kozová M.: Landscape-ecological planning LANDEP and the possibilities of applying its methods in the environmental assessment of policies, plans and programs. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 33-40.

Landscape-ecological planning LANDEP which has been elaborated in the Slovak Republic (Ružička, Miklós, 1982b, 1990) is a broadly drafted synthesis of knowledge of the potential possibilities of ecologically optimum landscape utilisation from the viewpoint of purposeful forming the conditions for the conservation and development of healthy populations of organisms and man and for the development of human society. The application of LANDEP has at present wide possibilities – particularly for the needs of land-use planning, agriculture and other areas of societal life. On the basis of LANDEP methods, further landscape-ecological and environmental methodological approaches have been worked out – e.g. the evaluation of landscape carrying capacity (Hrnčiarová et al., 1997) and methods for the environmental impact assessment process (Kozová et al., 1995, 1996, 1999). The paper depicts the nature and potential benefits of the strategic environmental assessment of policies, plans and programmes and the possibilities for the utilisation of landscape-ecological methods, primarily in the framework of regional environmental assessment.

Kozová M.: Krajinno-ekologické plánovanie LANDEP a možnosti aplikácie jeho metód v environmentálnom hodnotení koncepcií, plánov a programov.

Krajinno-ekologické plánovanie LANDEP, ktoré bolo vypracované v Slovenskej republike (Ružička, Miklós, 1982, 1990) ako široko koncipovaná syntéza poznatkov o potenciálnych možnostiach ekologicky optimálneho využívania krajiny z pohľadu účelového vytvorenia podmienok pre zachovanie a rozvoj zdravej populácie organizmov a človeka a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Aplikácia metodiky LANDEP má veľké možnosti – najčastejšie sa využíva v územnom (priestorovom) plánovaní, v plánovaní poľnohospodárskej krajiny a v ďalších oblastiach spoločenskej praxe. Na základe metodiky LANDEP sa vypracovali ďalšie krajinno-ekologické a environmentálne metodické postupy – napr. hodnotenie ekologickej únosnosti krajiny (Hrnčiarová et al., 1997) a metódy, využívané v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (Kozová et al., 1995, 1996, 1999). Článok objasňuje podstatu a potenciálny prínos strategického environmentálneho hodnotenia koncepcií, plánov a programov a poukazuje na možnosti využitia krajinnoekologických metód, najmä na ich uplatnenie v rámci regionálneho environmentálneho hodnotenia.

THREE VIEWS ON GEOTOPS AND METHODS OF THEIR MAPPING AS A BASE FOR LANDSCAPE PLANNING ON LARGE SCALES

Mičian L.: Three views on geotops and methods of their mapping as a base for landscape planning on large scales. Ekológia (Bratislava), Vol.19, Supplement 2/2000, p. 41-45.

The article deals with three views on geotops as the “basic stones” of environment:

1. traditional, static with the main aim to fix tops cartographically
2. dynamic (Mosimann), orientated on processes in geotops
3. quantitative (Minár).

In framework of its are primary homogeneous units (e.g. geotops in the narrower sense) and secondary – gradient homogeneous units, characteristic with the transformation homogeneity – of the gradient of the following parameters in the determinate direction will be distinguished. The complex research on a tessera, extrapolation of the gained information from the point into the space, delimitation of the tops and their following groupping in geochores is considered to be the best methodic on large scales.

Mičian Ľ.: Tri pohľady na geotopy a na metódy ich mapovania ako základ krajinného plánovania vo veľkých mierkach.

Článok sa zaoberá troma pohľadmi na geotopy ako ”základnými kameňmi” životného prostredia:

1. tradičný, statický s hlavným cieľom kartograficky fixovať topy
2. dynamický (Mosimann), orientovaný na procesy v geotopoch
3. kvantitatívny (Minár).

Tento autor rozlišuje primárne homogénne jednotky (napr. geotopy v užšom slova zmysle) a sekundárne – gradientovo-homogénne jednotky, pre ktoré je charakteristická zmena homogenity – zmena gradientu sledovaných parametrov v určitom smere. Najlepšou metodikou vo veľkých mierkach je komplexný výskum na tessere, extrapolácia získaných informácií z bodu do priestoru, následná delimitácia topov a ich grupovanie do geochór.

BRIDGE LIFELINE DANUBE – COOPERATIVE SPATIAL PLANNING PROCESS AND SUSTAINABLE DEVELOPMENT ALONG THE DANUBE

Kvarda W.: BRIDGE lifeline Danube – cooperative spatial planning process and sustainable development along the Danube. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 46-54.

The paper is concentrated et the evaluation of the aspects of the sustainable development in the cross border region along the Danube. The paper presents the bridge Danube project as the basic instrument for implementation of sustainable development in this region.

Kvarda W.: Mosty Dunaja – spolupráca v priestorovom plánovaní a trvalo udržateľný rozvoj pozdĺž Dunaja.

Príspevok je zameraný na hodnotenie aspektov trvalo udržateľného rozvoja pohraničného regiónu pozdĺž Dunaja. Ťažisko spočíva v predstavení projektu ”Mosty Dunaja”, ktorý možno považovať za praktický nástroj implementácie trvalo udržateľného rozvoja v modelovom regióne.

LIMITS OF THE DEVELOPMENT OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING IN SLOVAKIA (THEORETICAL, METHODOLOGICAL AND APPLICATION ASPECTS)

Žigrai F.: Limits of the development of landscape-ecological planning in Slovakia (theoretical, methodological and application aspects). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 55-65.

The development of landscape-ecological planing at the threshold of the third millennium is limited as much by external as internal limitations out of which the most important is the present state of elaboration of the theoretical basis and methodological tools of landscape planning, relation between the basic and applied landscape-ecological research, as well as the way and intensity of scientific communication in the field of landscape ecology in Slovakia. The most important measures palliating the negative impact of the internal limitations of the development of landscape-ecological planning will include strengthening of the genesis- and process-based, ecological-biocentric, and eco-systemic approaches to the study of landscape structure as one of the key tasks of the basic landscape-ecological planning in Slovakia, results of which will enrich the biological-ecological part of the landscape-ecological planning.

Žigrai F.: Limity rozvoja krajinnoekologického plánovania na Slovensku (teoreticko-metodické a aplikačné aspekty.

Rozvoj krajinnoekologického plánovania na prahu tretieho tisícročia ohraničujú externé ako aj interné limity, z ktorých k najdôležitejším patrí súčasný stav rozpracovanosti teoretickej bázy a metodologického inštrumentária krajinnoekologického plánovania, vzťah medzi základným a aplikovaným krajinnoekologickým výskumom ako aj spôsob a intenzita vedeckej komunikácie v krajinnej ekológii na Slovensku. Medzi najdôležitejšie opatrenia zmierňujúce negatívne pôsobenie interných limitiov rozvoja krajinnoekologického plánovania bude patriť posilnenie genézovo-procesového, ekologicko-biocentrického, ekosystémového prístupu štúdia krajinnej štruktúry ako jednej z kľúčových úloh základného krajinnoekologického výskumu, ktorého výsledky obohatia biologicko-ekologickú časť vlastného krajinnoekologického plánovania.

THE THEORETIC-METHODOLOGICAL STARTING POINTS OF THE STRATEGY OF WATER FLOWS REVITALISATION

Izakovičová Z., Moyzeová M.: The theoretic-methodological starting points of the strategy of water flows revitalisation. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 66-71.

The aim of this paper is to point out landscape-ecological aspects of water flows revitalisation. Its main aim is to determine the basic strategic aims of river flows revitalisation in Slovakia as well as to select the general methodology of their revitalisation. Its concern is to determine certain methodological steps which can be further modified to suit a specific territory and the scale of problem processing.

Izakovičová Z., Moyzeová M.: Teoreticko-metodické východiská stratégie revitalizácie vodných tokov.

Cieľom príspevku je predstaviť metodický postup stratégie revitalizácie vodných tokov. Základom metodického postupu revitalizácie je konfrontácia požiadaviek spoločnosti na rozvoj územia s podmienkami (vlastnosťami) krajinného systému, ktoré tvoria vylučujúce, obmedzujúce, príp. aj podporujúce regulatívy rozvoja, a následná harmonizácia, t.j. návrh na optimálne rozmiestnenie jednotlivých činností v povodí.

POSITION OF ABIOTIC PARAMETERS IN THE METHODOLOGY OF LANDEP

Hrnčiarová T.: Position of abiotic parameters in the methodology of LANDEP. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 72-81.

Abiotic parameters pertain to the relatively least transformed and, at the same time, to the most stable parameters in the landscape. It results from this fact that abiotic parameters are the crucial indicators of spatial differentiation in the utilization of landscape at the supraregional level. At the local level, the utilization of landscape will depend upon both biotic and socio-economic parameters. The elaboration of abiotic parameters within the methodology of LANDEP is realized in the following domains: evaluation of existing parameters, creation of special own parameters, elaboration of synthetic spatial units – abiotic complexes, determination of interpretative procedures (formation of the special properties of landscape) and finally the determination of abiotic limits as critical values in proposing an ecologically optimum utilization of landscape.

Hrnčiarová T.: Postavenie abiotických podkladov v metodike LANDEP.

Abiotické podklady patria k relatívne najmenej zmeneným a zároveň k relatívne aj najstabilnejším podkladom krajiny. Z toho vyplýva, že na nadregionálnej úrovni sú abiotické podklady určujúce ukazovatele priestorovej diferenciácie využívania krajiny. Na lokálnej úrovni využívanie krajiny bude závisieť od biotických a socio-ekonomických podkladov. Rozpracovanie abiotických podkladov v rámci metodiky LANDEP prebieha v nasledujúcich okruhoch: spracovanie existujúcich podkladov, vypracovanie špeciálnych podkladov, spracovanie syntetických priestorových jednotiek – abiotických komplexov, stanovenie interpretačných postupov (formovanie účelových vlastností krajiny) a stanovenie abiotických limitov ako hraničných hodnôt pri navrhovaní ekologicky optimálneho využívania krajiny.

HYDROECOLOGICAL ASPECTS OF LOAD ASSESSMENT OF WATER COMPONENT OF LANDSCAPE – EXAMPLE SLOVAKIA

Grešková A., Hanušin J., Lehotský M.: Hydroecological aspects of load assessment of water component of landscape – example Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 82-91.

The main task of the paper is to present methodology and application of load assessment of water component of the landscape. This procedure should contribute to sound and complex water basin management and to rational water use as well. Three main hydroecological types were set: initiate-source, accumulative-transitory and accumulative one. Each type is defined on the basis of groundwater resources and discharge capacity of river network. Evaluation of chosen natural characteristics led to an estimate of sensibility of particular basins. In next step human impact was assessed. Point, point-areal and areal impacts were recognized and assessed. In final step natural sensibility and intensity of human impact were jointly assessed to obtain size of loading of water component of landscape. The method was demonstrated on the Hornád river basin and more generaly on the whole territory of Slovakia.

Grešková A., Hanušin J., Lehotský M.: Hydroekologické aspekty hodnotenia stupňa záťaže vodnej zložky krajiny – príklad Slovenska.

V príspevku prezentujeme metodiku hodnotenia stupňa záťaže vodnej zložky krajiny. Takýto postup by mal prispieť ku komplexnému a racionálnemu riadeniu využívania vodných zdrojov. Stanovili sme tri hlavné hydroekologické typy:

• iniciačno-zdrojový
• akumulačno-tranzitný
• akumulačný.

Každý typ sme definovali na základe veľkosti zdrojov podzemnej vody a veľkosti prietoku povrchového toku. Na základe týchto parametrov ako aj parametrov stanovených pre nižšiu taxonomickú úroveň sme stanovili stupeň citlivosti. V ďalšom kroku sme stanovili stupeň antropogénneho vplyvu, v ktorom sme hodnotili bodové, bodovo-plošné a plošné vplyvy. V záverečnom kroku sme porovnaním stupňa citlivosti a veľkosti antropogénneho vplyvu stanovili stupeň záťaže vodnej zložky krajiny.

OPTIMISATION OF THE TERRITORY EXPLOITATION WITH AN EXAMPLE OF THE COMPLEX PHYSICAL GEOGRAPHICAL EVALUATION

Kočická E.: Optimisation of the territory exploitation with an example of the complex physical geographical evaluation. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 92-98.

This article is an example of the use-possibility of the advanced LANDEP methodology (Ružička, Miklós, 1982) by the elaboration of the diploma thesis. The subject was to optimise the territory space structure by means of the optimal agricultural soil fund proposal on the river Žitava hill-country (Danube low-land) and the Zlatno-foothills (Tríbeč mountains). We present the advanced LANDEP method in a modified and simplified image but we kept the advanced frame. This modification rests in the enforcement of the simple steps used in the traditional physical geographical research and it had to be a medium for the elimination of some deficiencies which appear in several studies that utilised the LANDEP methodology, however not only there of course.

Kočická E.: Optimalizácia poľnohospodárskeho využitia územia na základe komplexného fyzicko-geografického hodnotenia.

Predkladaný príspevok je príkladom možnosti použitia postupov metodiky LANDEP (Ružička, Miklós, 1982) pri spracovaní diplomovej práce. Témou bolo riešenie optimalizácie priestorovej štruktúry územia prostredníctvom návrhu optimálneho využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu na príklade časti Žitavskej pahorkatiny (Podunajská nížina) a Zlatnianskeho predhoria (Tríbeč). Metodický postup LANDEP tu prezentujeme v zjednodušenej a modifikovanej podobe, ale rámcový postup sme dodržali. Modifikácia spočívala v uplatnení jednoduchých krokov používaných v tradičnom fyzicko-geografickom výskume a mala byť prostriedkom na odstránenie niektorých nedostatkov, objavujúcich sa v mnohých prácach, vypracovávaných metodikou LANDEP (samozrejme nielen v nich). Ide predovšetkým o zosúladenie preberaných údajov z rôznych už existujúcich výskumov (rôznej mierky, podrobnosti a kvality).

LANDSCAPE-ECOLOGICAL EVALUATION OF VEGETATION AS A PART OF THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING

Halada Ľ.: Landscape-ecological evaluation of vegetation as a part of the landscape-ecological planning. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 99-106.

The evaluation of vegetation represents an important part of evaluation in landscape ecology. There is a broad spectrum of questions, which have to be answered through such evaluation. Some criteria, based on the attributes of plant taxa like naturalness/synanthropisation, taxonomic diversity, endangering, rarity, phytogeographical characteristics, conservation value, life forms, life strategies, regenerative strategies, site indication, phenology, have been characterised shortly in this paper. The database of plant attributes, which is one from assumptions for computerised evaluation of vegetation, has been developed for the Slovak flora. The possibilities for application of the vegetation evaluation in landscape planning are discussed as well. The importance of vegetation evaluation is increasing with development of new paradigm of ecosystem management. Implementation of this paradigm in landscape-ecological planning requires not only development of evaluation of the structural characteristics of vegetation, but also deeper understanding of functions and processes in vegetation as well as development of predictive plant ecology.

Halada Ľ.: Krajinnoekologické hodnotenie vegetácie ako súčasť krajinnoekologického plánovania.

Hodnotenie vegetácie predstavuje dôležitú súčasť hodnotenia v krajinnej ekológii. Existuje široké spektrum otázok, na ktoré musí nájsť hodnotenie vegetácie odpoveď. V príspevku sú stručne charakterizované niektoré kritériá, založené na vlastnostiach rastlinných taxónov: prirodzenosť/synantropizácia, taxonomická diverzita, ohrozenie, vzácnosť, fytogeografické charakteristiky, prírodoochranná významnosť, životné formy, životné stratégie, regeneratívne stratégie, indikácia stanovišťa, fenológia. Opísaná je databáza rastlinných vlastností pre taxóny flóry Slovenska, ktorá je jedným z predpokladov pre hodnotenie vegetácie pomocou počítača. V príspevku sú diskutované možnosti využitia hodnotenia vegetácie v krajinnoekologickom plánovaní. Vznik a uplatňovanie novej paradigmy manažmentu ekosystémov má vplyv na zvýšenie významu hodnotenia vegetácie. Implementácia tejto paradigmy v krajinnoekologickom plánovaní vyžaduje nielen rozvoj hodnotenia štrukturálnych vlastností vegetácie, ale aj hlbšie chápanie funkcií a procesov vo vegetácii a rozvoj prediktívnej ekológie rastlín.

APPLICATION OF TYPOLOGICAL RECOGNOSCATION OF THE SLOVAK FORESTS IN LANDSCAPE ECOLOGY

Kubíček F.: Application of typological recognoscation of the Slovak forests in landscape ecology. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 107-111.

This contribution is dealing with an application of typological units according to Zlatnik’s School (Hančinský, 1972, 1977) in landscape ecology. As an example were selected characteristics of the forest categories and vulnerability of forests in the Žiarska kotlina basin, which are a part of the landscape-ecological project orientated to the evaluation of the ecological carrying capacity of this region. Obtained results are discussed.

Kubíček F.: Aplikácia typologického prieskumu lesov Slovenska v krajinnej ekológii.

V práci sa zaoberáme aplikáciou typologických jednotiek Zlatníkovej školy (Hančinský, 1972, 1977) v krajinnej ekológii. Ako príklad sme vybrali charakteristiky kategórií lesov a zraniteľnosť lesov Žiarskej kotliny, ktoré sú súčasťou krajinno-ekologického projektu orientovaného na zhodnotenie ekologickej únosnosti tohto regiónu. O zistených výsledkoch diskutujeme.

FORESTRY-MANAGERIAL MEASUREMENTS IN THE CONTEXT OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING IN THE DANUBE RIVER INUNDATION

Oszlányi J.: Forestry-managerial measurements in the context of landscape-ecological planning in the Danube river inundation. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 112-117.

Forestry practices, including regeneration, sylviculture and harvesting, influence the landscape structure, management and landscape planning in the broader area of the inundation. Forest type represents an unit of the forests where similar growing conditions are applied. From ecological point of view, the forests are divided into three categories: commercial forests, forests of special determination and protected forests.

Management of the forests depends on their categorization, species composition and age, and, with the commercial forests, also on the aim of management. The rotation period in the high forests is 80-120 years, but in the manmade poplar monocultures it is only 20-30 years. In some areas of the Danube river inundation poplar monocultures cover 70-80 % of the stand area. Here, the preparation of the soil by ploughing is common. Planting the vegetatively propagated small poplar trees in rows is followed by 2-3 years cultivating of the soil or moving the weeds. Intensive thinning and other sylviculture measurement are often. In the neighbouring area, forest shelter belts have been planted in the 1950s, which play an important role in the landscape diversity. Because of their unadequate species composition, they were substatially reduced and now their acreage is only 1100 ha.

Oszlányi J.: Lesohospodárske opatrenia v kontexte krajinnoekologického plánovania v inundácii Dunaja.

Lesohospodárske opatrenia, vrátane obnovovacích postupov, pestovných zásahov a ťažby, ovplyvňujú krajinnú štruktúru, manažment a krajinnoekologické plánovanie v širšom území inundácie. Lesný typ reprezentuje jednotku lesa, kde sa vyskytujú podobné rastové podmienky. Z ekologického pohľadu sú lesy zoradené do troch kategórií: hospodárske lesy, lesy zvláštneho určenia a ochranné lesy. Manažment lesov závisí od ich kategorizácie, druhového zloženia a veku, pri hospodárskych lesoch tak isto od hospodárskeho cieľa. Rubná doba v lesoch je 80-120 rokov, avšak pri človekom zriadených monokultúrach je to len 20-30 rokov. V niektorých častiach inundácie Dunaja zaberajú topoľové monokultúry 70-80% porastovej plochy. V nich sa väčšinou vykonáva celoplošná orba ako príprava na výsadbu vegetatívne rozmnožovaného výsadbového materiálu v radách. Nasleduje 2-3 ročné obdobie kultivácie pôdy alebo vykášanie buriny. Intenzívne prerezávky, prebierky a iné lesohospodárske opatrenia sú veľmi časté. V priľahlých územiach boli v 50tych rokoch vysadené vetrolamy, ktoré sú významným prvkom diverzity krajiny. Pre ich nevhodné druhové zloženie ich výmera sa podstatne zúžila a v súčasnosti predstavuje len asi 1100 ha.

APPLICATION OF WOODY VEGETATION IN LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING

Supuka J.: Application of woody vegetation in landscape-ecological planning. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p 118-124.

Vegetation as a component of landscape environment belongs among dominant phenomena at assessment and evaluation in the processes of landscape-ecological planning. There are being evaluated in analysis, synthesis, interpretation, evaluation and proposition levels. In the framework of quantitative and qualitative characteristics are being evaluated representative vegetation marks as are follow: category in meaning of secondary landscape structure, area and space structure, sociability and biodiversity, functional importance a category, age, density, covering, origin, synanthropisation, healthy conditions, habitus, culture-historical a landscape design importance. The last function group of woody vegetation has become particular position in assessment of landscape cultural value at present. Each category of woody vegetation marks has more detailed dividing in dependence to mapping scale of assessed territory in the framework of process landscape-ecological planning.
Key words: woody vegetation, assessment and evaluation, landscape-ecological planning

Supuka J.: Uplatnenie drevinovej vegetácie v krajinnom plánovaní .

Vegetácia ako zložka krajinného prostredia patrí medzi dominantné fenomény pri posudzovaní a hodnotení v procesoch krajinno-ekologického plánovania. Vegetácia je hodnotená na úrovni analýz, syntéz, interpretácií, evalvácií a návrhov. V rámci kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík sú hodnotené reprezentatívne znaky, ako sú kategórie v zmysle druhotnej krajinnej štruktúry, plošná a priestorová štruktúra, sociabilita a biodiverzita, funkčná kategória a významnosť, vek, hustota, pokryvnosť, pôvod, stupeň synantropizácie, habitus, zdravotný stav, kultúrno-historická a krajinotvorná významnosť. Posledná funkčná skupina drevinovej vegetácie nadobudla v súčasnom období osobitné postavenie pri posudzovaní kultúrnej hodnoty krajiny. Každá kategória znakov drevinovej vegetácie sa člení na podrobnejšie skupiny v závislosti od mierky mapovania posudzovaného územia.

SYNANTHROPIZATION PROCESS EVALUATION OF THE FIELD BIOCHORUS IN ŽIAR NAD HRONOM BASIN

Kontriš J., Kontrišová O.: Synanthropization process evaluation of the field biochorus in Žiar nad Hronom basin. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 125-130.

The synanthropization of the vegetation of the field biochorus in Žiar nad Hronom basin was evaluated with collaboration of the Ekotrust in Banska Štiavnica. Cereals, root crops, technical products, fodder, meadows, pasture and fallow lands were evaluated. Synanthropization process was categorized by the anthropization, diversity, and the complexity of anthropogeneous and semisynanthropogeneous species.
Key words: synanthropization, field biochorus, Žiar basin

Kontriš J., Kontrišová O.: Hodnotenie synantropizačného procesu v poľnom biochóre Žiarskej kotliny.

Synantropizáciu poľného biochóru žiarskej kotliny sme vyhodnotili v spolupráci s Ekotrustom Banská Štiavnica. Vyhodnotenie sme urobili na úrovni poľnohospodárskych lánov a to bez ohľadu na segetálne spoločenstvá. Hodnotili sme obilniny, okopaniny, technické plodiny, krmoviny, lúky, pasienky a poľnohospodárske neúžitky. Synantropizačný proces sme kategorizovali podľa stupňa antropofytizácie, diverzity a komplexity antropofytov a polosynantropných druhov (Kostrowicki in Jurko, 1990).

LANDEP – A METHOD FOR RESOLUTION OF VERDURE STRUCTURES IN THE SETTLEMENT

Rózová Z.: LANDEP – a method for resolution of verdure structures in the settlement. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 131-136.

The method of evaluation of function vegetational areas on model region of Prievidza results from landscape-ecological planning method LANDEP. This method devotes to function separating of estate, structure of vegetation, species, health conditions, favourable of using wood plants according to their characters, structure of vegetation on these areas and fulfelment of these functions. There were separate 424 functional areas of vegetation. They were classify in to 4 group and 17 categories. At most areas with good function is in category on squares, in front of significant buildings and on family housing. At most areas which unfulfil this function is in cathegory of industrial and agricultural areas, hospitals and health centres, traffic areas and cemeteries. There were develop measures for improvement of current situation to areas fulfil the requisite functions.

Rózová Z.: LANDEP – metóda riešenia štruktúr zelene v sídle.

V krajinnoekologickom plánovaní existuje viacero metodík zameraných na ekologicky optimálne funkčné členenie krajiny (Ružička, Miklós, 1982). Aj metodika, ktorou hodnotíme funkčnosť vegetačných plôch na modelovom území mesta Prievidza, vychádza z metódy krajinnoekologického plánovania LANDEP. Rozpracúva funkčné členenie sídla, štruktúru vegetácie, druhové zloženie, zdravotný stav, vhodnosť použitých drevín na základe ich vlastností, štruktúru vegetácie na daných plochách a plnenie požadovaných funkcií. V analýze sme vyčlenili 424 funkčných plôch vegetácie zaradených do 4 skupín a 17 kategórií. Pri hodnotení týchto plôch sme dospeli k záveru, že najviac plôch s dobrou funkčnosťou je v kategóriách vegetácie na námestiach, pred významnými budovami a v rodinných zástavbách. Najväčší počet plôch, ktoré neplnia požadovanú funkciu, je v kategóriách priemyselných a poľnohospodárskych areálov, nemocníc a polikliník, dopravných plôch a areálov cintorínov. Spolu to činí takmer 60-70% z celkového počtu plôch. V návrhovej časti sme navrhli opatrenia na zlepšenie súčasného stavu tak, aby plochy plnili požadované funkcie. Prihliadali sme aj na priestorové možnosti.

DRAGONFLY (ODONATA) COMMUNITIES AND WATER HABITATS IN THE INUNDATION OF THE HRON RIVER POTAMAL (SW SLOVAKIA)

David S.: Dragonfly (Odonata) communities and water habitats in the inundation of the Hron River potamal (SW Slovakia). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 137-150.

The species composition in the dragonfly communities of lentic and lotic habitats in the inundation area of the Hron River is analysed. The investigation was carried out from April 1987 to October 1993, neglecting the winter period. A total of 61 samples were taken in 26 habitats. A total of 33 species were captured, 28 of which were found in the larval stage. One of these – Sympetrum danae (as a peat-moos species) is recorded for the first time in the Hron floodplain. Among endangered and rare species, Onychogomphus forcipatus, Sympetrum meridionale, S. pedemontanum and Somatochlora metallica respectively, may be mentioned about. Surprising is the finding of the peat-moss and moorland species Sympetrum danae.
According to origin 17 Mediterranean and 10 Palearctic species dominate. Five species originate from Ponto-Caspian refuge area. Seventeen species are wide-spread in Euro-Siberian and west-Siberian areas, Palearctic area harbours 9 species and 5 species are wide-spread in the area extending from Mediterranean region to southern Scandinavia and Russia. Erythromma viridulum, Aeshna affinis, Anax imperator, Crocothemis erythraea are species of the invasion character.
The types of habitat could be separated into the four groups of different community structure. The ordination and classification of the dragonfly communities were set up using NCLAS and PRINCOMP programs. We have identified odonatocenoses: Gomphus – Calopteryx splendens in the Hron river (rheophile communities) and small defined species communities of Orthetrum – Libellula depressa in study area. The habitats present here are the Hron branches (oxbow lakes) and the big gravel pits. The habitats of the richest communities of species Lestes – Sympetrum – Aeshna (mixta, affinis) are gravel pits filled with soil and oxbow lakes of Hron.
Despite the difficulties with interpretation of the results obtained by ordination (indirect gradient analysis), the presented methods of numeric data elaboration are considered to be a contribution to the study on community composition problems of dragonflies.
Key-words: odonata, species diversity, dragonfly communities, Hron River, Slovakia

David S.: Vážky (Insecta: Odonata) a vodní biotopy inundace potamalu řeky Hron (JZ Slovensko).

Výzkum vážek potamalu Hronu (JZ Slovensko) jsem uskutečnil v letech 1987 až 1993. Z 26 zkoumaných lokalit jsem získal 1564 exemplářů vážek. Determinací jsem zjistil 33 druhů, u 28 druhů byl nálezem larev a exuvií potvrzen autochtonní výskyt v území. Mezi ohrožené a vzácné druhy vážek patří např. Onychogomphus forcipatus, Sympetrum meridionale, S. pedemontanum, Somatochlora metallica. Překvapující je nález Sympetrum danae, upřednostňujícího slatinné a rašelinné habitaty. Podle původu (faunistické centrum) dominují druhy mediteránní (17), palearktických je 10 a 5 druhů je původem z ponto-kaspického refugia. Evrosibiřský a západosibiřský areál rozšíření má 17 druhů, palearktický areál má 9 druhů a 5 druhů je rozšířeno z mediteránu do jižních oblastí palearktu. Erythromma viridulum, Aeshna affinis, Anax imperator, Crocothemis erythraea jsou druhy invazního charakteru.
Programem NCLAS a programem PRINCOMP byly sestaveny ordinace a dendrogram lokalit a ordinace společenstev vážek. Ordinací společenstev vážek bylo identifikováno společenstvo Gomphus – Calopteryx splendens, druhově chudobné společenstvo koryta řeky Hronu. Cenóza Orthetrum – Libellula depressa je ve zkoumaném území málo druhově vyhraněná. Cenotopem jsou říční mrtvá i průtočná ramena Hronu a štěrkoviska. Druhově nejbohatší je cenóza Lestes – Sympetrum – Aeshna (mixta, affinis). Cenotopem jsou štěrkoviska a mrtvé ramena Hronu v pokročilém sukcesním stádiu zazemnění.
I přes obtížnost interpretace výsledků získané metodami nepřímé gradientové analýzy jsou metody numerického zpracování dat přínosem pro studium synekologické problematiky vážek.

ORNITHOCOENOSES OF THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS WESTERN PART

Illavský J.: Ornithocoenoses of the Belianske Tatry Mountains western part. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 151-158.

This work presents some results about ornithocoenoses of the southern and south-western slopes of western part of the Belianske Tatry Mts. Ornithocoenoses were characterized quantitatively on two localities of mountain and alpine vegetation zone with determination of abundance, domination, index of diversity and equitability. Ornithofauna was researched qualitatively from point of nesting, ecological and territorial claims, zoogeographical competence and ecological significance.

Illavský J.: Ornitocenózy v západnej časti Belianskych Tatier.

V práci uvádzame výsledky o ornitocenózach z územia južných a juhozápadných svahov západnej časti Belianskych Tatier. Ornitocenózy sme charakterizovali kvantitatívne na dvoch lokalitách, montánneho a alpínskeho vegetačného stupňa s uvedením abundancie, denzity, dominacie, indexu diverzity a ekvitability. Kvalitatívne sme ornitofaunu skúmanli na celom skúmanom území z hľadiska hniezdenia, ekologických a teritoriálnych nárokov, zoogeografickej príslušnosti a ekosozologickej významnosti.

EVALUATION OF THE SOCIO-ECONOMIC STRUCTURE OF THE LANDSCAPE IN TERMS OF LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING

Izakovičová Z.: Evaluation of the socio-economic structure of the landscape in terms of landscape-ecological planning. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 159-167.

Paper is tended to solve of the socio-economic structure in the method of landscape-ecological planning. Solution of socio-economic structure plays an important role in landscape-ecological research. We present evaluation of socio-economic structure from three aspects:

• Evaluation in method of landscape-ecological planning – LANDEP
• Evaluation in method of ecological carrying capacity
• Evaluation in method of the territorial system of ecological stability.

Izakovičová Z.: Hodnotenie socio-ekonomických zložiek krajiny v rámci krajinnoekologického plánovania.

Cieľom príspevku je predstavenie metód hodnotenia socio-ekonomických zložiek krajiny v rámci krajinnoekologického plánovania. Sústredili sme sa na tri základné metodiky, a to hodnotenie socio-ekonomických zložiek v:

• metodike ekologického plánovania krajiny – LANDEP
• metodike ekologickej únosnosti krajiny
• metodike územných systémov ekologickej stability.

EVALUATION OF ENVIRONMENTAL PROBLEMS ARISING FROM COLLISIONS OF INTERESTS IN THE REGION OF THE TATRAS

Izakovičová Z., Moyzeová M.: Evaluation of environmental problems arising from collisions of interests in the region of the Tatras. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 168-176.

Environmental evaluation of encounters of interests is tended to solve environmental problems resulting from uncorrect utilisation of landscape by society. Utilisation of landscape was not always decided on the base of environmental principles, but frequently from the position of power of a single management branch. Prevailing branch approach in decision making about utilisation of landscape caused an entire row of environmental problems whose solution plays a primary task in landscape-ecological planning. The methodical procedure of elaboration of encounters of interests is based upon the method of landscape-ecological planning LANDEP (Ružička, Miklós, 1982). We present it on the example of Tatra region.

Izakovičová Z., Moyzeová M.: Hodnotenie enviromentálnych problémov vyplývajúcich so stretov záujmov v regióne Tatry.

Cieľom príspevku je prezentácia metodického postupu hodnotenia environmentálnych problémov vyplývajúcich zo stretov záujmov dvoch protichodne pôsobiacich územných systémov krajiny, a to: územného systému ekologicky pozitívnych prvkov (ohrozených javov) a územného systému negatívnych prvkov – stresových faktorov (ohrozujúcich javov) a jeho aplikácia na modelovom území – TANAP.

DEVELOPMENT ASPECTS OF THE LAND COVER (SECONDARY LANDSCAPE STRUCTURE) AND THEIR RELATION TO THE LANDSCAPE CHARACTER

Jančura P.: Development aspects of the land cover (secondary landscape structure) and their relation to the landscape character. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 177-187.

The paper deals with the context of the land cover and some causes of its changes. The most important phenomena of its current development seem to be relations between the human population and landscape environment. In particular, impacts of the territorial division, the (sub)structure of the settlement, demographic conditions, economic activities, land law and territorial-administration relations. The landscape structure is a component part of further (subsequent) circumstances of studying the landscape properties. One of them is the ladscape character as a form of the landscape perception by man. It represents not only physiognomic properties of the landscapes material substance, but it deals also with the geography of the landscape ecology, cultural-historical and cultural-value relations of the landscape. In connection with time, changes and development processes (genesis) it enriches not only our knowledge but mainly our relation to the landscape.

Jančura P.: Vývojové aspekty druhotnej štruktúry a ich vzťah k formovaniu krajinného obrazu.

Príspevok “vývojové aspekty druhotnej krajinnej štruktúry a ich vzťah k formovaniu krajinného obrazu” sa zaoberá vývojom a zmenami druhotnej krajinnej štruktúry a vzťahmi ľudskej populácie ku krajine. Na základe nášho výskumu sa ukazujú ako významné fenomény zmien usporiadania druhotnej krajinnej štruktúry – chovanie sa ľudskej society v území, vplyv štruktúry osídlenia, vplyv demografických pomerov, vplyv hospodárskych činností, vplyv územnosprávnych vzťahov, vývoj vlastníckych vzťahov. Pochopenie tohto procesu vyžaduje štúdium nielen prírodných pomerov, ale aj spôsobu vnímania krajiny, krajinného obrazu, človekom. Ten nie je prezentovaný len fyziognomickými vlastnosťami krajiny (jej častí, zložiek), ale súvisí s geografickými, krajinno-ekológickými, kultúrno-historickými a kultúrno-hodnotovými vzťahmi. Poznanie vývojových procesov a zmien obohacuje nielen naše poznanie, ale rozvíja aj náš (hodnotový) vzťah ku krajine.

EXPERIENCE IN ASSESSMENT OF LANDSCAPE CHARACTER

Lipský Z.: Experience in assessment of landscape character. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000 , p. 188-198.

Since the year 1992, the Czech legislation is enhanced with a new term ”landscape character”. However no official methodology of the assessment of landscape character has been approved, many attempts and studies made by landscape architects, planners, ecologists and conservationists exist. The article is dealing with different methods and approaches of the assessment and protection of landscape character as an aesthetical, landscape-ecological and social phenomenon.

Lipský Z.: Skúsenosti s hodnotením rázu krajiny.

Zákon č. 114/92 Zb. o ochrane prírody a krajiny zaviedol do českej legislatívy i praktickej ochrany prírody termín “ráz krajiny”. Od tohto času prebieha v odbornej verejnosti trvalá diskusia na tému metódy hodnotenia a ochrany rázu krajiny. Potreba chrániť ráz krajiny v každodennej praxi orgánov ochrany prírody si vynútila spracovanie niekoľko rozdielnych metodických návrhov na hodnotenie a ochranu rázu krajiny, avšak žiaden z návrhov nebol doteraz schválený. Napriek tomu jestvuje už celý rad konkrétnych štúdií, ktoré sa venujú jednak tzv. preventívnemu vymedzeniu a hodnoteniu rázu krajiny na väčších územiach (napr. CHKO Žďárske vrchy, Český raj, Biele Karpaty), jednak tzv. kauzálnemu poňatiu hodnotenia a ochrany rázu krajiny v prípade konkrétnych predpokladaných zásahov do krajiny (napr. nerastných surovín). Príspevok kriticky hodnotí a diskutuje o doterajších spôsoboch hodnotenia a ochrany rázu krajiny v Českej republike.

THE POSSIBILITIES OF IMPLEMENTATION OF LANDSCAPE VISUAL QUALITY EVALUATION TO THE LANDSCAPE-ECOLOGICAL PLANNING

Štefunková D.: The possibilities of implementation of landscape visual quality evaluation to the landscape-ecological planning. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 199-206.

The analysis of the landscape visual quality was realised on the research territory of the cadastre of the Sv. Jur village in 1997. The basis of the presented method is combined evaluation of landscape aesthetic potential and its visual perception conditions. The basis of landscape visual quality evaluation from the point of view of its implementation to the method of landscape ecological planning (LANDEP) is elaboration of analyses, partial syntheses and relevant documentation for a final landscape-ecological synthesis, creation of landscape functional indicators and proposals of space organisation and territory management.

Štefunková D.: Možnosti začlenenia hodnotenia vizuálnej kvality krajiny do krajinno-ekologického plánovania.

V roku 1997 sme na modelovom území časti katastra Sv. Jura hodnotili vizuálnu kvalitu krajiny. Použitá medóda kombinuje hodnotenie estetického potenciálu priestoru s hodnotením pomienok vizuálneho vnímania. Základom hodnotenia, prihliadajúc na možnosti začlenenia do metód krajinného plánovania, je spracovanie analýz, čiastkových syntéz a usmernení pre návrhy manažmentu v jednotlivých typoch vizuálnej kvality krajiny.

LANDSCAPE-ECOLOGICAL ASPECTS OF THE PROTECTED AREAS NETWORKING

Vološčuk I.: Landscape-ecological aspects of the protected areas networking. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 207-214.

Networking especially on national parks needs a new conception based on landscape-ecological aspects. The aim is to compare the national parks, their state with the purpose to obtain an image about the structure of natural components and representation of natural systems in the net and to create a basis for car of ecosystems. The obtained knowledge will be used also in the prognostic works for preparation and proclamation of new national parks in the Slovak Republic.

Vološčuk I.: Krajinnoekologické aspekty tvorenia siete chránených území.

Tvorba siete chránených území, osobitne siete národných parkov, vyžaduje si novú koncepciu založenú na krajinnoekologických aspektoch. Cieľom je analyzovať súčasný stav národných parkov za účelom získania predstavy o štruktúre prírodných zložiek a reprezentatívnosti prírodných systémov v sieti a tak vytvoriť základ pre starostlivosť o ekosystémy. Získané poznatky budú využité aj v prognostických prácach zameraných na prípravu a vyhlásenie nových národných parkov v Slovenskej republike.

CONCEPT OF INFORMATION DATABASE OF NATURAL HAZARDS IN THE TATRA HIGH- MOUNTAIN LANDSCAPE

Hreško J.: Concept of information database of natural hazards in the Tatra high-mountain landscape. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 215-221.

A research of high-mountain landscape is diversified in according to objectives of individual science branches and it covers a wide range of the problems of basic as well as applied research. Success of scientists’ efforts is usually limited by a quality and quantity of relevant data and information about surveyed phenomenon in the landscape. An acquisition of the knowledge of individual high-mountain landscape components (which consist of sensitive ecosystems on a different hierarchy level) request, besides the others, mainly the long-term and returnable attributes. This can guarantee a credit of scientific knowledge as well as a possibility for analogous researches in another mountain regions.

Hreško J.: Koncept informačnej databázy prírodných hrozieb vysokohorskej krajiny Tatier.

Príspevok predstavuje úvodnú časť prípravy konceptu informačnej databázy prírodných hrozieb v podmienkach vysokohorskej oblasti Slovenska. Informačný systém priestorového rozšírenia prírodných a prírodno-environmentálnych procesov je bázou pre detailné poznanie potenciálneho a reálneho ohrozenia aktivít človeka nad hornou hranicou lesa a v jej blízkosti. V tejto časti konceptu predkladáme výber sledovaných procesov a základné rámce pre rozvinutie konkrétnych postupov monitorovacieho výskumu pre založenie databázy informačného systému. Výsledky budú použité v základnom, ako aj v aplikovanom krajinno-ekologickom výskume vysokohorskej krajiny Tatier.

HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE LOAD DUE TO THE HIKING TRAILS

Hrnčiarová T., High-mountain landscape load due to the hiking trails. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 222-233.

Hiking trails (HTs) and activities associated with recreation are one of the causes for the increased devastation of high-mountain landscape. The subject of the evaluation is the HT proper and its disturbed surroundings. In the process of determining landscape load by the HTs, the main input parameters are: the abiotic indicators of landscape in which the HTs are located (resistance of rocks, slope steepness, topographic position), biotic indicators of landscape in which the HTs are located (physiognomic-formational landscape types, occurrence of valuable biotopes), socio--economic indicators of landscape in which the HTs are located (infrastructure, high-mountain facilities and various sport events, frequency of tourists on the trails), abiotic and technical indicators of the HT proper (surface, slope steepness, length and width of the HT) and the biotic indicators of the disturbed surroundings of the HT (degree of vegetation cover, vegetation vitality and the dominance of plant species in the surroundings of the HT). The outputs of this evaluation are the degrees of landscape load due to hiking trails and the proposal of measures to mitigate negative impacts.

Hrnčiarová T.: Zaťaženie vysokohorskej krajiny turistickými chodníkmi.

Turistické chodníky (TCH) spolu s návštevnosťou sú jednou z príčin zvýšenej devastácie vysokohorskej krajiny. Predmetom hodnotenia je vlastný TCH a jeho narušené okolie. Hlavnými vstupnými parametrami pri stanovení zaťaženia krajiny TCH sú: abiotické ukazovatele krajiny, v ktorých sú TCH lokalizované (odolnosť hornín, sklonitosť svahu, topografická poloha), biotické ukazovatele krajiny, v ktorých sú TCH lokalizované (fyziognomicko-formačné typy krajiny, výskyt cenných biotopov), socio-ekonomické ukazovatele krajiny, v ktorých sú TCH lokalizované (infraštruktúra, vysokohorské zariadenia, frekvencia turistov na TCH), abiotické a technické ukazovatele vlastného TCH (povrch, sklonitosť, dĺžka a šírka TCH) a biotické ukazovatele narušeného okolia TCH (pokryvnosť vegetácie, formy vegetácie, vitalita vegetácie a dominancia rastlinných druhov v okolí TCH). Výstupom sú stupne zaťaženia krajiny TCH a návrh opatrení na zmiernenie týchto negatívnych následkov.

HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE UTILIZATION OF THE BELIANSKE TATRY MTS FOR RECREATION AND CONNECTED IMPACTS ON THE NATURAL ENVIRONMENT

Barančok P.: High-mountain landscape utilization of the Belianske Tatry Mts for recreation and connected impacts on the natural environment. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 234-245.

The Belianske Tatry Mts are a very valuable and interesting territory from the viewpoint of the nature values. The uniqueness of this territory is reflected in abiotic and biotic parts of the nature. The occurrence of plant and animal species and their communities are not only Slovak but also European importance. The Belianske Tatry Mts have been used for recreation and tourism. This is connected with negative phenomena, which negatively influenced the substratum, relief, soil, vegetation cover as well as the occurrence of animal species. The contribution is a summary of knowledge of this area we obtained during the solution of the tasks of basic research.

Barančok P.: Využívanie vysokohorskej krajiny Belianskych Tatier na rekreáciu a s tým spojené vplyvy na prírodné prostredie.

Belianske Tatry sú veľmi hodnotným a zaujímavým územím z hľadiska prírodných hodnôt. Jedinečnosť tohto územia sa prejavuje ako v abiotickej, tak aj v biotickej zložke prírody, kde hlavne výskyt rastlinných a živočíšnych druhov a ich spoločenstiev má nielen celoslovenský, ale až európsky význam. Belianske Tatry boli v minulosti a sú aj dnes využívané na rekreáciu a turistiku. S tým je spojený výskyt negatívnych javov, ktoré nepriaznivo zasahujú do substrátu, reliéfu, pôd, vegetačnej pokrývky a aj do výskytu živočíšnych druhov. V tomto príspevku je zhrnutý súbor poznatkov z tohto územia, ktoré sme získali v priebehu riešenia viacerých úloh základného výskumu.

ABIO-COMPLEXES OF THE WESTERN PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS AND THE PROPOSAL OF ECOLOGICAL LIMITS

Varšavová M.: Abio-complexes of the western part of the Belianske Tatry Mts and the proposal of ecological limits. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 246-257.

Abio-complexes are included the properties of relief, geological foundation and soil substratum, climatic conditions of the area. The abiotic part of the environment is one of the basic conditions of biological diversity of the study area. The observed territory is indicated by high vulnerability towards selected natural and anthropogenic processes. At present due to the development of tourist activities the total vulnerability of the natural environment increases again. It will increase in the future too, unless the principles of nature and landscape protection are not applied consistently. The only means that can stop the devastation of the natural environment is the education of tourists and keeping of determined limits.

Varšavová M.: Abio-komplexy západnej časti Belianskych Tatier a návrh ekologických limitov.

V charaktere abio-komplexu sú zahrnuté vlastnosti reliéfu, geologického podložia a pôdneho substrátu, ku ktorým patria klimatické podmienky územia. Abiotická časť prostredia je jednou z podstatných podmienok biologickej rôznorodosti sledovaného územia. Celé územie západnej časti Belianskych Tatier sa vyznačuje vysokou zraniteľnosťou voči prírodným a antropogénne podmieneným procesom. Jeho stabilita je daná elimináciou v minulosti plošne pôsobiacich javov (pastva oviec a dobytka, holoruby, vypaľovanie kosodreviny, neorganizované turistické aktivity a pod.). V súčasnosti sa v území opäť s rozvojom turistických aktivít zvyšuje celková zraniteľnosť prostredia, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať, pokiaľ nebudú dôsledne uplatňované zásady ochrany prírody a krajiny. Jediným prostriedkom na zabránenie takejto devastácie prírodného prostredia je zvýšenie uvedomelosti turistov a dodržiavanie stanovených limitov.

AVALANCHE HAZARD IN THE SOUTHEAST PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS

Hreško J., Bugár G.: Avalanche hazard in the southeast part of the Belianske Tatry Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 258-263.

Avalanches represent one of the most significant potential processess in high-mountain landscape during the winter and spring time. From a human viewpoint, the avalanche processes generate limits and phenomenons with a clear hazardous effect. An area distribution of the avalanche hazard, in region of the Belianske Tatry Mts (south-facing slopes), is based on the model of avalanche hazard intensity evaluation. This paper is presented as a part of preliminary phase of designing the information system of natural hazards in the Tatra Mts region.

Hreško J., Bugár G.: Lavínová ohrozenosť JV časti Belianskych Tatier.

Lavíny predstavujú jeden z najvýznamnejších potenciálnych procesov vo vysokohorskej krajine v zimnom a jarnom období. Z pohľadu človeka lavíny vytvárajú predovšetkým obmedzenia a fenomény s čisto ohrozujúcim efektom. Priestorové rozmiestnenie lavínovej ohrozenosti, ktorú sme v tomto prípade aplikovali v regióne Belianskych Tatier (ich juhozápadných svahov), je založené na modeli hodnotenia stupňov lavínovej ohrozenosti. Tento príspevok je súčasťou prípravného procesu tvorby informačného systému prírodných hrozieb v oblasti Tatier.

OPTIMISATION OF TERRITORY UTILISATION FROM THE RECREATION AND NATURE PROTECTION POINT OF VIEW (NORTH-WEST PART OF THE ORAVA DAM LAKE)

Čajka R.: Optimisation of territory utilisation from the recreation and nature protection point of view (North-West part of the Orava Dam Lake). Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 264-267.

Recreational impact is significant on the North-West coast of Orava Dam Lake. The landscape ecological planning methodology (LANDEP) was used in this case study as a tool to harmonise contemporaneous and planned land use from a recreational and nature protection point of view, with landscape characteristics. A study path project is part of this study.

Čajka R.: Optimalizácia využitia územia z hľadiska rekreácie a ochrany prírody (severozápadná časť Oravskej priehrady

Severozápadné pobrežie Oravskej priehrady je v súčasnej dobe pod výrazným tlakom rekreácie. Metodiku krajinno-ekologického plánovania LANDEP sme pri tejto prípadovej štúdii použili ako nástroj harmonizácie súčasného ako aj plánovaného využitia územia, a to z hľadiska rekreácie a záujmov ochrany prírody s podmienkami krajiny. Súčasťou je aj návrh náučného chodníka.

THE MODEL OF FORMATION OF THE TERRITORIAL SYSTEM OF ECOLOGICAL STABILITY ON THE LOCAL LEVEL FOR LAND ADJUSTMENT

Izakovičová Z., Štefunková D., Ružička M.: The model of formation of the territorial system of ecological stability on the local level for land adjustment. Ekológia (Bratislava, Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 268-275.

The main goal is to present of the methodological procedure of the formation of the territorial system of ecological stability on the local level for land adjustment and its application on the model territory – town Svätý Jur. TSES represents the whole-scale structure of mutually linked ecosystems, their parts and elements; the secures the sustainability of life forms and life conditions in the landscape and creates the conditions for the sustainable development of landscape.

Izakovičová Z., Štefunková D., Ružička M.: Príklad tvorby územného systému ekologickej stability (ÚSES) na lokálnej úrovni pre potreby pozemkových úprav.

Cieľom príspevku je prezentácia metodického postupu pre tvorbu územných systémov ekologickej stability pre potreby pozemkových úprav a jeho aplikácia na modelovom území mesta Svätý Jur. Územný systém ekologickej stability predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v krajine a vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj krajiny.

ECOLOGICAL EVALUATION OF THE AGRICULTURAL LANDSCAPE: CASE STUDY OF THE CADASTRAL TERRITORY OF VODERADY

Hrnčiarová T., Izakovičová Z., Moyzeová M., Rózová Z.: Ecological evaluation of the agricultural landscape: Case study of the cadastral territory of Voderady. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 276-284.

Agricultural production is influenced especially by natural conditions and ecological problems of the territory. Abiotic features of the landscape are characterised by desiccation, erodibility, cultivability and motion of agrochemicals in soil. The following biotic features of the landscape have been also evaluated: physiognomic-ecological types of riverside vegetation, types and a quality of the structure of landscape and settlement vegetation, suitability and importance of fauna biotopes. Socio-economic activities have been evaluated as follows: problems of endangering of nature protection and ecological stability of the landscape, as well as problems of endangering of natural resources and the environment. These parameters have been used as a base for determination of territory suitability for proposed social activities and proposals of proper measures. The main outputs have been used as a basis for a proposal of new ecologically optimal territory division and utilisation, a proposal of measures for sustainable preservation of soil productive capacity, a proposal for the creation of a network of biotopes of an ecologically high quality and a proposal of environmental protection.

Hrnčiarová T., Izakovičová Z., Moyzeová M., Rózová Z.: Ekologické hodnotenie poľnohospodárskej krajiny na príklade katastrálneho územia Voderady.

V príspevku uvádzame metodický postup hodnotenia poľnohospodárskej krajiny na príklade poľnohospodárskeho družstva Voderady, ležiacom v černozemnej oblasti Trnavskej sprašovej tabule. Základ hodnotenia tvorila komplexná krajinnoekologická analýza jednotlivých zložiek (abiotických, biotických a socio-ekonomických) záujmového územia a návrh ekologicky optimálneho využitia územia (návrh novej územnej štruktúry). Cieľom návrhu novej územnej štruktúry bolo zosúladenie zásad hospodárenia s prírodnými podmienkami krajiny, s ochranou prírody, prírodných zdrojov, biodoverzity, genofondu a životného prostredia.

THE MODEL OF INTERACTION CONNECTIONS STRUCTURE IN AGROECOSYSTEMS ON THE EXAMPLE OF THE AGRICULTURAL LANDSCAPE OF SKALICA

Krnáčová Z.: The model of interaction connections structure in agroecosystems on the example of the agricultural landscape of Skalica. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 285-298.

An agroecosystem is comprehended as a system of natural elements and anthropoelements and their mutual relations. From the point of view of the applied methodological means (methods of the factor analysis) an agroecosystem (traditionally understood as a complex of geological, hydrological and soil-substratum layers in space with a certain way of utilisation) is comprehended as a system of diagnostic features of geocomponents and their relations. The relations in this system stand for energetic-material flows within the frame of separated elements (a system element is represented by a homogeneous abiotic complex with same management, e.g. a site) which are evaluated indirectly through their manifestations according to the change of a state of particular features.
At evaluation of these complex systems mathematical modelling is used more and more frequently. At the study of structures of any ecosystems numerous variants of explorative and confirmative methods of models with latent variables are used.

Krnáčová Z.: Model interakčných väzieb v agroekosystémoch na príklade poľnohospodárskej krajiny katastrálneho územia Skalica.

Agroekosystém chápeme ako systém prírodných a človekom vytvorených prvkov a vzťahov. Z pohľadu aplikovaného metodického prostriedku sa na agroekosystém (tradične geokomponentne chápaný ako súhrn geologickej, hydrologickej, pôdno-substrátovej vrstvy v priestore s určitým spôsobom využitia) pozeráme ako na systém diagnostických vlastností geokomponentov a ich vzťahov. Vzťahy v tomto systéme predstavujú energeticko-materiálové toky v rámci vyčlenených prvkov (prvok systému predstavuje homogénny abiotický komplex s rovnakým manažmentom, za ktorý môžeme považovať parcelu), ktoré hodnotíme nepriamo, a to cez ich prejavy na zmenu stavu jednotlivých vlastností.
Pri hodnotení týchto zložitých systémov sa v poslednej dobe stále viac používa matematické modelovanie. Pri štúdiu štruktúr akýchkoľvek ekosystémov sa používajú početné varianty exploratívnych a konfirmatórnych techník modelov s latentnými premennými. V predkladanej práci prezentujeme použitie uvedených techník pre analýzu vzájomných väzieb v agroekosystémoch na konkrétnom modelovom území katastra mesta Skalice.

ECOLOGICAL-URBAN PROBLEMS IN THE CITY OF BRATISLAVA

Hrnčiarová T., Miklós L.: Ecological-urban problems in the city of Bratislava. Ekológia (Bratislava), Vol. 19, Supplement 2/2000, p. 299-304.

In evaluating the ecological optimization of an urbanized area we issued out of 3 basic documents: urban plan, landscape-ecological complexes and compromise ecological-urban proposal. Harmony and disharmony among the mentioned documents were expressed in the kind of problems (ecological, urban, and socio-economic one) and in the substance of disharmony (decrease of forests and arable lands due to housing, elimination of housing from arable lands etc.). For the problem areas there have been proposed measures (such as those to mitigate or to eliminate ecological problems, those to solve urban problems, those to solve socio-economic problems).

Hrnčiarová T., Miklós L.: Ekologicko-urbanistické problémy mesta Bratislava.

Pri riešení ekologickej optimalizácie urbanizovaného územia sme vychádzali z 3 podkladov: urbanistického plánu, krajinnoekologických komplexov a kompromisného ekologicko-urbanistického návrhu. Súlad a nesúlad medzi uvedenými podkladmi sa vyjadril v druhu problému (ekologický, urbanistický a socio-ekonomický problém) a v podstate nesúladu (úbytok lesa a ornej pôdy na zástavbu, vylúčenie zástavby z ornej pôdy a pod.). Na problémové plochy boli navrhnuté opatrenia (opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie ekologických problémov, opatrenia na riešenie urbanistických problémov, opatrenia na riešenie socio-ekonomických problémov).

LANDSCAPE-ECOLOGICAL ASSESSMENT OF SMALL WATER RESERVOIRS

Klementová E., Skalová J.: Landscape-ecological assessment of small water reservoirs. Ekológia (Bratislava), Vol.19, Supplement 2/2000, p. 305-311.

The landscape-ecological significance of small water reservoirs is assessed as the projection of the ecological stability covering the whole range of the elaboration hierarchy for Small Water Reservoirs (SWR) in the individual Basins of the Slovak Republic. Afterwards it was assessed the Ecological stability degree these areas in the Bodrog and Hornád basin by the coefficients of ecological stability, which including positive or negative impact of landscape elements. The results of this assessment will be used for the purpose of regulating activities in the catchment, utilizing the surroundings of the reservoir, proposing ways of integrating the SWR into the landscape and as a means of increasing the ecological stability at the local, eventually regional levels.

Klementová E., Skalová J.: Krajinnoekologické hodnotenie malých vodných nádrží.

Krajinnoekologickú významnosť oblastí s malými vodnými nádržami sme hodnotili ako priemet územného systému ekologickej stability, ktorý pokrýva celú škálu hierarchickej úrovne spracovania v jednotlivých Povodiach Slovenska. Následne sme hodnotili mieru ekologickej stability týchto oblastí v Povodí Bodrogu a Hornádu pomocou koeficientov ekologickej stability, ktoré zohľadňujú pozitívny, ako aj negatívny vplyv jednotlivých krajinných prvkov. Výsledky tohto hodnotenia sa budú môcť využiť pri usmerňovaní činnosti v povodí, využívaní okolia nádrží, pri tvorbe návrhov pre začlenenie malých vodných nádrží do krajiny a ako prostriedok zvýšenia ekologickej stability na lokálnej, resp. regionálnej úrovni.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press