Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 20 / Suppl. 3 / 2001

PROCEEDINGS OF THE 12th INTERNATIONAL SYMPOSIUM

Published under the financial support of the
Austrian Institute for East and Southeast Europe Vienna, Branch Bratislava

Editors: Mária VARŠAVOVÁ & Peter BARANČOK
Organizer: Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Bratislava

• SYSTEM APPROACH TO LANDCULTURE (AGRICULTURE, GARDENING, FORESTRY). PRELIMINARY SKETCH
• POSITION, MEANING AND TASKS OF META-LANDSCAPE ECOLOGY (SOME THEORETICAL AND METHODOLOGICAL REMARKS)
• ENVIRONMENTAL EDUCATION AT THE UNIVERSITY LEVEL IN AUSTRIA
• EVALUATION OF THE LANDSCAPE STRUCTURE AND ITS CHANGES FOR LOCAL AGENDA 21
• RESEARCH IN UNESCO BIOSPHERE RESERVES AS ONE OF THE ELEMENTS OF THE SEVILLE STRATEGY
• GOALS AND TRENDS OF LANDSCAPE ECOLOGICAL RESEARCH IN SLOVAK BIOSPHERE RESERVES
• BIOSPHERE RESERVES: MODEL TERRITORIES FOR SUSTAINABLE DEVELOPMENT
• ECOLOGICAL AND ENVIRONMENTAL PROBLEMS IN THE TATRY BIOSPHERE RESERVE
• MANAGEMENT OF MEADOWS IN THE BIOSPHERE RESERVE EAST CARPATHIANS. II. RESULTS AFTER 7 YEARS
• LANDSCAPE STRUCTURE OF SLOVAKIA IN THE CONTEXT OF SUSTAINABILITY
• CHANGES OF NATURAL LANDSCAPE IN THE BESKID NISKI MOUNTAINS DURING 1938-1998 AS EXEMPLIFIED BY THE ROPIANKA STREAM CATCHMENT
• LANDSCAPE STRUCTURE CHANGES IN URBANIZED AREAS: CASE STUDY FROM THE PRAGUE OUTSKIRTS
• LANDSCAPE STRUCTURE OF OPOL’E-POLES’E CATENA AS A RESULT OF ITS FUNCTIONING
• UTILISATION OF LANDSCAPE AS PART OF THE ENVIRONMENTAL ASSESSMENT OF PLANS FOR THE DEVELOPMENT OF COUNTRYSIDE
• THE INFLUENCE OF AN EXTREME SNOWFALL (JANUARY 1999) ON THE FUNCTIONING OF THE HIGH MOUNTAIN ENVIRONMENT OF THE HORCONES VALLEY IN THE SOUTHERN ANDES
• INFLUENCES OF THE MORPHODYNAMIC PROCESSES ON THE LANDSCAPE STRUCTURE IN THE HIGH MOUNTAINS (TATRY MTS AREA)
• LANDSCAPE FRAGMENTATION FOR FLOOD PREVENTION: GIS AND HYDROLOGICAL MODELLING APPROACH ASSESSING FORESTED LANDSCAPE
• THE APPLICATION OF HIGH RESOLUTION REMOTE SENSING DATA FOR THE MAPPING AND MONITORING OF SURFACE MINING AREAS
• CHANGES IN THE FOREST BOUNDARIES WITHIN CENTRAL GREATER POLAND OVER THE LAST 200 YEARS
• BIOMASS OF THE HERB AND MOSS LAYER IN FOREST ECOSYSTEMS OF THE TATRA NATIONAL PARK
• CHARACTERISTIC OF THE FOREST COMMUNITIES AND THEIR RELATION TO CHOSEN ECOLOGICAL FACTORS IN THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS, SLOVAKIA
• THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND BLACK ALDER FORESTS AND THEIR ECOLOGICAL EVALUATION
• SUCCESSION STAGES OF VEGETATION AND LITTER, ENERGY PROCESSES AS PATTERN OF BIODIVERSITY
• INFLUENCE OF ANTHROPOLOGICAL FACTORS ON DIVERSITY OF GRASSLAND BUTTERFLY COMMUNITIES IN THE MORAVA RIVER ALLUVIUM
• ECOLOGICAL PROBLEMS OF DEGRADATION OF ALLUVIAL MEADOWS DUE TO EXPANDING CALAMAGROSTIS EPIGEJOS
• QUALITATIVE PARAMETERS OF AQUATIC HABITATS OF AMPHIBIANS IN MOUNTAIN ECOSYSTEMS
• FISHPONDS – REFUGES OF FLORA IN AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE POŁUDNIOWOPODLASKA LOWLAND (POLAND)
• ORNITHOCOENOSES OF WATER BASINS BOLERÁZ AND BUKOVÁ
• IMPORTANCE OF BIOLOGICAL MONITORING BEING USED BY DEVELOPMENT PROPOSALS IN THE LANDSCAPE
• NATURE CONSERVATION AREAS IN THE POZNAŃ AGGLOMERATION – A GOOD EXAMPLE OF HUMAN AND NATURE COEXISTANCE
• SUSTAINABLE TOURISM DEVELOPMENT IN THE DISTRICT OF KEŽMAROK
• ECOLOGICAL–PRODUCTIVE PROPERTIES OF SLOVAK ALGINITE
• CONNECTION BETWEEN SOIL AND LANDSCAPE SENSITIVITY
• DIFFERENCES IN SOME SOIL PROPERTIES BETWEEN CULTIVATED AND NATURAL SOILS
• EVALUATION OF HUMAN IMPACTS ON SOILS OF THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND
• SOCIAL, ECONOMIC AND ENVIRONMENTAL DIMENSION OF SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN PROTECTED AREAS
• THE ASSUMPTIONS FOR THE TOURISM DEVELOPMENT IN RURAL AREAS IN SLOVAKIA
• SOCIO-ECONOMIC ASPECTS OF THE INTEGRATED WATER MANAGEMENT – METHODS AND APPLICATION

SYSTEM APPROACH TO LANDCULTURE (AGRICULTURE, GARDENING, FORESTRY). PRELIMINARY SKETCH

Ružička M.: System approach to landculture (agriculture, gardening, forestry). Preliminary sketch. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 5-10.

The complex approach to the megasystem landculture was on the margin of attention. Some of producents or its environmental conditions, and the majority of instruments for biomass production attract attention of agrarian and forestry specialists. The idea of producents and its surroundings as a part landscape supersystem was absent. The optimal and diverse biomass production came true only in sustainable developed landscape supersystem. The ecological optimal relationship between the natural and man made landscape elements are necessary for secure this landscape function. In this case is also important the continuity and mutual connection between the autoregulated ecosystems and agroecosystems. Landculture (agriculture, gardening, forestry) like complex system initiate the necessity to include the landscape planning in the governmental priorities.

Ružička M.: Systémový prístup v pôdohospodárstve (poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo). Predbežný náčrt

Pri starostlivosti o megasystém pôdohospodárstva sa doteraz venovala minimálna pozornosť komplexnému pohľadu. Pozornosť sa venovala najmä niektorým producentom, niektorým zložkám prostredia a väčšine nástrojov na produkciu biomasy. Absentoval prístup k producentom a prostrediu ako súčasti supersystému krajiny, ktorý musí mať predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj, aby sa optimálne zabezpečovala rôznorodá produkcia biomasy. Pre zabezpečovanie tejto funkcie krajiny je potrebné zachovať optimálny pomer medzi prvkami krajiny s prirodzeným charakterom a prvkami, ktoré v krajine vytvoril človek. Pritom je dôležitá kontinuita a vzájomné prepojenie medzi ekosystémami s prvkami autoregulácie a agroekosystémami.
Pôdohospodárstvo, ako komplexný systém, má medzi vstupmi a výstupmi spätné väzby, ktoré zabezpečujú kolobeh látok a energie v krajine a v ľudskej spoločnosti. Táto spätná väzba umožňuje, aby sme pri analýze čiastkových problémov mohli vstúpiť do tohto megasystému na akejkoľvek systémovej úrovni. Môže to byť napríklad optimalizácia poľnohospodárskej výroby v určitom regióne, možnosti špecializácie pri produkcii biomasy, potreba a charakter meliorácie pôdy so zreteľom na zameranie pôdohospodárskej produkcie a podobne. Pri týchto špeciálnych úlohách je nutné si vždy nájsť miesto daného problému v štruktúre jednotlivých úrovní systému, najmä z hľadiska vstupov a výstupov, t.j., ktoré veličiny z producentov, prostredia a nástrojov vstupujú do riešenia špeciálneho problému a jeho modelu, a ktoré výstupy z bioproduktov sú predmetom riešenia. Rámcový model umožňuje pri tom zamerať sa na podstatné informácie a nezaťažovať sa menej podstatnými.
Chápanie pôdohospodárstva, ako komplexného systému, nevyhnutne vyžaduje zaradiť medzi priority ekologizácie pôdohospodárstva otázky starostlivosti o krajinu na ekologických a environmentálnych princípoch, prehodnotenia a nárokov spoločnosti na krajinu so zreteľom na predpoklady krajiny pre racionálne využívanie obnoviteľných a neobnoviteľných prírodných zdrojov pri ekologicky optimálnej ochrane a tvorbe krajiny.

POSITION, MEANING AND TASKS OF META-LANDSCAPE ECOLOGY (SOME THEORETICAL AND METHODOLOGICAL REMARKS)

Žigrai F.: Position, meaning and tasks of meta-landscape ecology (Some theoretical and methodological remarks). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 11-22.

This contribution to discussion represents the first attempt to draw attention to the yet not elaborated problem of meta-landscape ecology, i.e. learning about landscape ecology. The boisterous development of landscape ecology as interdisciplinary science, which originated at the penetration of the geographic and ecological research approaches in order to solve the accumulating ecological and environmental problems, requires constitution of its meta-scientific superstructure in form of meta-landscape ecology. The importance of meta-landscape ecology lies above all in specification of external and internal position of landscape ecology within the framework of other sciences. This is connected with the need of deeper analysis of identity of landscape ecology. Also elaboration of landscape-ecological metatheory and methodology will be required as both represent the skeleton of meta-landscape ecology. The interdisciplinary function of landscape ecology must be enforced by elaboration of the question of landscape-ecological metalanguage to facilitate the scientific multidisciplinary communication. One of the key roles of meta-landscape ecology should also be elaboration of the degree of organization and arrangement of landscape ecology, necessary for the assessment of prognosis of its development in the context of other scientific disciplines.
Key words: metascience, landscape ecology, meta-landscape ecology, position, meaning and task of meta-landscape ecology

Žigrai F.: Pozícia, význam a úlohy meta-krajinnej ekológie (vybrané teoreticko-metodologické poznámky).

Predložený diskusný príspevok predstavuje prvý pokus o priblíženie ešte nerozpracovanej problematiky meta-krajinnej ekológie, t.j. náuky o krajinnej ekológii ako takej. Prudký rozvoj krajinnej ekológie ako prierezovej interdisciplinárnej vedy, ktorá vznikla na prieniku geografických a ekologických výskumných prístupov pre riešenie stále narastajúcich ekologicko-environmentálnych problémov, si nevyhnutne vyžaduje konštituovanie jej metavednej nadstavby v podobe meta-krajinnej ekológie. Význam meta-krajinnej ekológie spočíva predovšetkým v upresnení externej a internej polohy krajinnej ekológie v rámci iných vied. S tým je spojená aj potreba hlbšej analýzy samotnej identity krajinnej ekológie. Zvýšenú pozornosť bude potrebné venovať rozpracovaniu krajinnoekologickej meta-teórie a meta-metodológie, ktoré predstavujú nosnú metavednú kostru krajinnej ekológie. Účinnejšie pôsobenie interdisciplinárnej funkcie krajinnej ekológie treba podporiť rozpracovaním problematiky krajinnoekologického meta-jazyka, aby sa uľahčila vedecká multidisciplinárna komunikácia. Jednou z kľúčových úloh meta-krajinnej ekológie má byť rozpracovanie stupňa organizovanosti a usporiadanosti krajinnej ekológie, potrebnej na stanovenie prognózy jej rozvoja v kontexte ostatných vedných disciplín.

ENVIRONMENTAL EDUCATION AT THE UNIVERSITY LEVEL IN AUSTRIA

Zsilincsar W.: Environmental education at the university level in Austria. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 23-35.

The increasing concern about local, national, and global environmental conditions in the late sixties, which had affected especially young people in the USA, in Western and Central Europe, most of them students and the ”intelligency”, had its consequences – after a certain time lag – also at the universities.
First initiatives towards environmental education were made at the institutes of technology, where a 4-semester post graduate course ”Technical Protection of the Environment” had been installed. The study concentrates in two optional fields of interest: 1. air and noise protection and 2. water pollution and waste control. Great emphasis is laid on practical experience.
At the traditional university level internal discussions had prevented the institutionalisation of special environmental education as long as winter 1990, when a studium irregulare ”Environmental Systems Studies” with a duration of 10 semesters started. Although it was planned at the beginning that access to this new study should be open to all disciplines of the faculty of natural sciences it was finally reduced to students in the fields of geography, physics, chemistry, political economy and business studies.
The post graduate courses at the technical university suffer from severe financial problems and are expected to be cancelled in the near future, and the studium irregulare is going to be completely restructured, although no definite concepts have been presented so far.

Zsilincsar W.: Environmentálna výchova na univerzitnej úrovni v Rakúsku.

Vzrastajúce znepokojenie s miestnymi, národnými a všeobecnými environmentálnymi podmienkami na konci šesťdesiatych rokov malo vplyv hlavne na mladých ľudí v USA, v Západnej a Strednej Európe. Väčšina z nich boli študenti a ”inteligencia” a to malo svoje dôsledky – po nejakom čase aj na univerzitách.
Prvé iniciatívy, dožadujúce sa zavedenia environmentálnej výchovy, boli na technologických inštitútoch, kde zaviedli 4-semestrálny postgraduálny kurz s názvom ”Technická ochrana prostredia”. Štúdium sa koncentrovalo na dva nepovinné predmety: 1. ochrana vzduchu a ochrana proti hluku a 2. znečistenie vody a regulácia odpadu, kde sa veľký dôraz kládol na praktickú stránku.
Na tradičnej univerzitnej úrovni vnútorné diskusie zabránili inštitucionalizácii špeciálnej environmentálnej výchovy do roku 1990, kedy sa začalo 10-semestrálne štúdium s názvom ”Štúdium environmentálnych systémov”. Napriek tomu, že od začiatku sa plánovalo, že toto nové štúdium by sa malo sprístupniť všetkým disciplínam na fakulte prírodných vied, nakoniec sa redukovalo na študentov z oblasti geografie, fyziky, chémie, politickej ekonómie a obchodu. Post-graduálne kurzy na technickej univerzite majú veľké finančné problémy a v blízkej budúcnosti sa očakáva ich zrušenie. Toto štúdium chystajú celkom prepracovať, hoci žiadny presný koncept zatiaľ nie je predložený.

EVALUATION OF THE LANDSCAPE STRUCTURE AND ITS CHANGES FOR LOCAL AGENDA 21

Kozová M., Pauditšová E., Evaluation of the landscape structure and its changes for Local Agenda 21. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 36-44.

Landscape-ecological parameters characterising the landscape structure, function and changes (dynamics) play an important role as the indicators of sustainable development. In respect to their detailed elaboration and sensibility, they are very suitable for the regional and local levels and they have at present still greater application in testing the implementation of Agenda 21 in rural and urban settlements or regions.
The introduction of the article is devoted to the European Landscape Convention and further international activities relating to the issues of landscape analysis, evaluation and utilisation on local level. Some proposed methodological procedures are illustrated by the example of the Dunajská Lužná municipality that currently prepares its Local Agenda 21. Here is presented a proposal for a set of indicators – utilisable to monitor the direction of the municipality towards sustainable development, based on landscape-ecological parameters. This set is divided into the indicators of influence/driving force, those of state, and those of response.

Kozová M., Pauditšová E.: Hodnotenie krajinnej štruktúry a jej zmien pre Lokálnu Agendu 21.

Krajinno-ekologické parametre charakterizujúce štruktúru krajiny, funkciu a zmeny (dynamiku) krajiny zohrávajú významnú úlohu aj ako indikátory trvalo udržateľného rozvoja. Vzhľadom na ich detailnosť a citlivosť sú veľmi vhodné najmä pre regionálnu a lokálnu úroveň a v súčasnosti nachádzajú čoraz väčšie uplatnenie napr. pri testovaní implementácie Agendy 21 pre obce, mestá a regióny. Úvodná časť článku je venovaná najnovším medzinárodným dohovorom a ďalším medzinárodným aktivitám, ktoré súvisia s problematikou analýzy, hodnotenia a využívania krajiny. Niektoré navrhované metodické postupy sú ilustrované na modelovom príklade obce Dunajská Lužná, ktorá si pripravuje Lokálnu Agendu 21. V článku uvádzame návrh vybraných indikátorov pre monitorovanie smerovania obce k trvalo udržateľnému rozvoju, ktoré vychádzajú z krajinno-ekologických parametrov. Sú rozdelené na indikátory vplyvu/hybnej sily, indikátory stavu a indikátory odozvy a vychádzajú z aktuálnych prác venovaných tvorbe indikátorom trvalo udržateľného rozvoja pre lokálnu úroveň.

RESEARCH IN UNESCO BIOSPHERE RESERVES AS ONE OF THE ELEMENTS OF THE SEVILLE STRATEGY

Oszlányi J.: Research in UNESCO Biosphere Reserves as one of the elements of the Seville Strategy. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 45-53.

The network of UNESCO–MAB Biosphere Reserves is found as an excellent place for research and monitoring. Because of their relative administrative and ecological stability the chosen sample and monitoring plots can be utilised for scientific and educational activities for many years. The long-term research performed in biosphere reserves provides the scientific information in time series, what enables to observe the trends and tendencies in various aspects of ecosystems stability, biodiversity of ecosystems and landscapes and also in successional changes in areas where the land-use was changed substantially. Innovative and interdisciplinary research, performed with the international research programmes deals with biological diversity, water and nutrient cycles and global change.
The zonation of biosphere reserves provides opportunity to focus the research in core areas with preserved and close-to nature ecosystems with relatively small impact of Man, while in the other two zones impacts of more or less intensive interventions by Man can be studied.
The Biosphere Reserves in Carpathian arch served in recent years for numerous scientific projects, including inter alia, the ones focused on ozone air pollution and its phytotoxic potential, on effect of forest health on biodiversity with emphasis on air pollution, on changes of vegetation in abandoned areas. The landscape-ecological research, monitoring and other scientific activities are utilised in silvicultural, agricultural and other practices with aim to prepare the conditions for wise use and sustainability on natural resources in biosphere reserves and their vicinity.

Oszlányi J.: Výskum v biosférických rezerváciách UNESCO ako jeden z prvkov Sevilskej stratégie.

Celosvetová sieť UNESCO-MAB biosférických rezervácií sa stala vynikajúcim miestom pre výskum a monitoring. Pretože biosférické rezervácie sú administratívne stabilné a vyznačujú sa aj ekologickou stabilitou, vybraté výskumné a monitorovacie plochy sa môžu využívať pre vedecké a študijné účely a aktivity v dlhšom časovom období. Dlhodobý výskum, vykonávaný v biosférických rezerváciách, poskytuje vedecké informácie v časových radoch, čo umožňuje pozorovať a hodnotiť trendy a tendencie jednotlivých aspektov, charakterizujúcich stabilitu ekosystémov, biodiverzitu ekosystémov a krajiny a takisto aj postupné zmeny na územiach, kde sa podstatne zmenilo využívanie krajiny. Inovačný a interdisciplinárny výskum, ktorý sa vykonáva v rámci medzinárodných výskumných programov, je sústredený hlavne na biologickú rôznorodosť, cyklus vody a živín a na globálne zmeny.
Zonácia biosférických rezervácií poskytuje možnosti sústrediť výskum do jadrových zón so zachovalými ekosystémami, ktoré majú štruktúru veľmi blízku prírodným a prirodzeným ekosystémom a kde je len veľmi malý vplyv činnosti človeka. Na druhej strane v ďalších dvoch zónach možno študovať viac alebo menej intenzívnu intervenciu človeka v ekosystémoch.
Biosférické rezervácie Karpatského oblúka slúžili v ostatných rokoch ako miesto početných vedeckých projektov, medzi ktorými boli okrem iného aj projekty sústredené na znečistenie ovzdušia ozónom a na jeho fytotoxický potenciál, na vplyv zdravotného stavu lesa, na biodiverzitu pri súčasnom zohľadnení znečistenia ovzdušia, na monitorovanie zmien vegetácie na človekom opustených poľnohospodárskych plochách. Krajinno-ekologický výskum, monitoring a iné vedecké aktivity sú využívané pri zefektívňovaní lesopestovateľských a poľnohospodárskych praktík s cieľom pripraviť podmienky pre rozumné využívanie a trvalú udržateľnosť prírodných zdrojov v biosférických rezerváciách a v ich blízkosti.

GOALS AND TRENDS OF LANDSCAPE ECOLOGICAL RESEARCH IN SLOVAK BIOSPHERE RESERVES

Midriak R.: Goals and trends of landscape-ecological research in Slovak Biosphere Reserves. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 54-61.

The biosphere reserves (BR) are not only areas for nature conservation, but they are the territory on which a model programme of the sustainable development should be realized. Zonation of the BR surface should be aimed to achievement of this goal. Slovak BR have a high forest percentage and they lie mostly in mountain areas. Uplands, highlands and even high-mountain landscapes (in the Tatry Biosphere Reserve) are common there. That fact also determinates an orientation of landscape-ecological research. A survey in the latest 30 years was focused on a basic inventory and on a stationary research of nature conservation, respectively.
Only during the latest decade also floristically and zoologically orientated ecosystem analyses were done and the first complete landscape-ecological and forest-ecological projects were established (on the territory of BR East Carpathians, BR Tatry Mts and BR Poľana Mts).
A final goal of the landscape-ecological research on the territory of BR should be to evaluate and to quantify of natural and social potentials of landscape, its carrying capacity and to load some types of landscape with those man activities which should not destroy any ecosystems and so any irreversible changes should not be recorded in landscapes.

Midriak R.: Ciele a trendy krajinnoekologického výskumu v slovenských biosférických rezerváciách.

Biosférické rezervácie (BR) nie sú rezerváciami v pravom zmysle slova, ale programom na ochranu a racionálne využitie biosféry. Ich územie so všetkými zónami vytvára v príslušnom štáte modelové územie na aplikáciu vybraného súboru takých aktivít, ktoré zvyšujú ekologické vedomie obyvateľstva a vedú k trvalo udržateľnému rozvoju nielen v danom regióne, ale aj v celom štáte.
Slovenské BR (Slovenský kras, Poľana, Východné Karpaty, Tatry) sú umiestnené prevažne na lesnom pôdnom fonde s lesnatosťou od 56 do 90% a vyskytujú sa v nich lesné ekosystémy prevažne horských lesov – na území vrchovín, hornatín a vysočín, vrátane vysokohorskej krajiny. Táto skutočnosť determinuje aj orientáciu výskumu na území našich BR.
Ešte pred vyhlásením štyroch veľkoplošných území za BR na Slovensku išlo tam najmä o inventarizačný prieskum a začiatky výskumu jednotlivých zložiek prírodnej krajiny, pričom sa ojedinele položili aj základy ich stacionárneho výskumu. Krajinnoekologický výskum, ktorý by mal komplexnejší interdisciplinárny charakter, na území slovenských BR sa vykonával len v poslednej dekáde (a to najmä v BR Východné Karpaty a Poľana, sčasti aj Tatry). Išlo v ňom nielen o floristicky a  zoologicky orientované výskumy a  analýzy jednotlivých ekosystémov, ale aj o analýzu prvotnej i druhotnej štruktúry krajiny, o kvantifikáciu potenciálov (bioprodukčného, protierózneho, hydrického, rekreačného, prírodoochranného a i.), ohrozenia, citlivosti, stability ekosystémov atď. To v konečnom dôsledku vyústilo v ojedinelých prípadoch (BR Východné Karpaty a Tatry) až do stanovenia ekologickej únosnosti krajiny, teda do návrhov, resp. limitov možného zaťaženia jednotlivých typov krajiny takými aktivitami človeka, ktoré nebudú mať za následok deštrukciu ekosystémov, alebo nevyvolajú v nich nezvratné zmeny.

BIOSPHERE RESERVES: MODEL TERRITORIES FOR SUSTAINABLE DEVELOPMENT

Rosová V.: Biosphere reserves: model territories for sustainable development. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 62-67.

The problems associated with the environment have long been looked upon and processed as the problems of natural science and technologies. The measures of technical character served as strategies for lowering the effect of the identified harmful influences on the environment. The growing and better understanding of the connections in the environment has brought and supports the thesis that ”the global environmental crisis” is actually ”the crisis of society” (Kruse-Graumann, 1998). This crisis is evident in relation to man and his environment, i.e. in various types of behaviour, actions of individuals and groups, communities and countries, and their cumulative effect leads to significant changes even to the destruction of the existential foundations for life (animals, plants, people) on the Earth. The object of current efforts is, not only in science, the change of the relation man – the environment and the development of the new forms of social activity, which would finally lead to the sustainability of life conditions.

Rosová V.: Biosférické rezervácie: modelové územia pre udržateľný rozvoj.

Na problémy v životnom prostredí sa dlho nazeralo iba ako na problémy prírodných a technických vied. Technické opatrenia slúžili ako stratégie znižovania účinku zistených ohrozujúcich vplyvov na životné prostredie. Zlepšovalo sa porozumenie a väzby v životnom prostredí a rástla podpora tvrdeniu, podľa ktorého ”globálna environmentálna kríza” je vlastne ”krízou spoločnosti” (Kruse-Graumann, 1998). V príspevku sa venujeme atribútom koncepcie trvalej udržateľnosti vo vzťahu ku koncepcii biosférických rezervácií. Predstavujeme projekt Slovenského národného komitétu Programu UNESCO Človek a biosféra (MAB), ktorý sa realizoval v diplomových prácach študentov vo všetkých štyroch biosférických rezerváciách na Slovensku: BR Slovenský Kras, BR Poľana, BR Tatry, BR Východné Karpaty (Ďurkovská, 1996; Sláviková, 1996; Štolcová,1997; Menkyna, 2000). V súčasnosti, a nielen vo vede, existujú snahy o zmenu vzťahu človek-životné prostredie a rozvoj nových foriem sociálnych aktivít, ktoré budú v konečnom dôsledku viesť k udržateľnosti podmienok života.

ECOLOGICAL AND ENVIRONMENTAL PROBLEMS IN THE TATRY BIOSPHERE RESERVE

Vološčuk I.: Ecological and environmental problems in the Tatry Biosphere Reserve. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 68-75.

Since starting the UNESCO MAB Programme the number of biosphere reserves in the world has grown. However, the gap between the aspiration behind biosphere reserves and the reality of their management is often embarrassingly wide, so biosphere reserves establishment now needs to be reinforced by a comparable effort to improve the management of biosphere reserves. There are a lot of ecological and environmental problems in the Tatry Biosphere Reserve. We need to know more about the standards of management. The kind of questions that are being asked – and to which this paper offers some preliminary answers – are, what is the current situation with threats, underlying causes and biosphere reserve effectiveness? What is the role of evaluation in biosphere reserve? The various values of biosphere reserves need to be understood and assessed as a basis for the excercise of improving management effectiveness. Biosphere reserves cost money, also represent a large intellectual investment and investment in political reputation. The biosphere reserves represent an investment that must not be squandered.
Key words: biosphere reserve, threats, causes and management effectiveness

Vološčuk I.: Ekologické a environmentálne problémy v Biosférickej rezervácii Tatry.

Od vzniku programu UNESCO Človek a biosféra počet biosférických rezervácií postupne narastal. Avšak protiklad medzi prianim vyhlasovať biosférické rezervácie a starostlivosťou o ne sa tiež zväčšoval. Súčasťou vyhlasovania biosférických rezervácií má byť aj ich program starostlivosti. V Biosférickej rezervácii Tatry sa od jej vzniku nahromadilo mnoho ekologických a environmentálnych problémov. Je potrebné viac vedieť o zásadách starostlivosti. Podstata otázky, ktorú kladieme a na ktorú sa v tomto príspevku snažíme odpovedať, spočíva v tom, aké je súčasné ohrozenie, ktoré sú podstatné príčiny ohrozenia a aká je efektivita Biosférickej rezervácie Tatry. Aký cieľ má hodnotenie biosférickej rezervácie? Je potrebné preskúmať všetky rozmanité hodnoty biosférickej rezervácie a dosiahnuť, aby tieto hodnoty boli podkladom pre efektívny manažment. Biosférické rezervácie si vyžadujú veľké finančné prostriedky na starostlivosť, súčasne reprezentujú veľké intelektuálne úsilie (investíciu) a sú investíciou aj z pohľadu politického uznania (reputácie). Biosférické rezervácie predstavujú investíciu, ktorú nemožno premrhať.

MANAGEMENT OF MEADOWS IN THE BIOSPHERE RESERVE EAST CARPATHIANS. II. RESULTS AFTER 7 YEARS

Ružičková H., Halada Ľ., David S., Gerhátová K.: Management of meadows in the Biosphere Reserve East Carpathians. II. Results after 7 years. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 76-87.

Meadow research in the East Carpathians Biosphere Reserve using method of permanent plots started in year 1994. We sampled data every year in 14 permanent plots within the Biosphere Reserve both in mountain (”poloniny”) meadows and in meadows in lower positions. This monitoring is aimed at selection of effective management (applicable in the field of nature conservation) for maintaining or re-establishing the representative for this region species composition in different plant communities of meadows.
We present results of analysis and interpretation of data, collected in permanent plots in this paper. These data allow us to make some conclusions. Although succession processes started in unmown plots and in some plots we recorded also overgrowing by shrubs, changes in the species composition are rather quantitative than qualitative. None species had extinct in monitored plots. Regular mowing without soil fertilisation leads to changes in physiognomy – stands are thinner, lower. The reason for this lays in nutrient poor substrate and in fact, that export of biomass (and nutrients) due to mowing is not compensated by input of nutrients.
Because of relatively high stability and minimal changes of species composition of the meadows, it is not necessary to mow meadows each year. As a suitable approach to meadow management we propose to prepare management plans, which include mosaic type of meadows management, and allow managing of larger areas by lower input of energy. The proposals for management of individual grassland types are presented, as well.

Ružičková H., Halada Ľ., David S, Gerhátová K.: Manažment lúk Biosférickej rezervácie Východné Karpaty. II. Výsledky po 7 rokoch.

Výskum lúk na trvalých plochách v Biosférickej rezervácii Východné Karpaty sme začali v r. 1994. Založili sme 14 trvalých plôch na území Biosférickej rezervácie, a to na horských lúkach (”poloniny”), ako aj v nižších polohách. Cieľom výskumu je výber efektívneho manažmentu (aplikovateľného pre ochranu prírody) pre udržanie, resp. obnovu reprezentatívneho druhového zloženia rastlinných spoločenstiev lúk tohto regiónu.
V tomto príspevku prezentujeme výsledky analýzy a interpretácie dát, zberaných každý rok na trvalých plochách. Tieto dáta nám umožňujú formulovať niektoré závery. Hoci na nekosených plochách začali pôsobiť sukcesné procesy a na niektorých plochách sme zaznamenali aj zarastanie krovinami, zmeny v druhovom zložení boli skôr kvantitatívneho charakteru ako kvalitatívneho. Žiaden druh z monitorovaných plôch nevymizol. Každoročné kosenie bez hnojenia viedlo k zmenám vo fyziognómii porastov – sú redšie a nižšie. Dôvodom je na živiny chudobný substrát (flyš) a skutočnosť, že export biomasy nie je kompenzovaný dodávaním živín.
Keďže sme zaznamenali relatívne vysokú stabilitu a minimálne zmeny v druhovom zložení počas trvania výskumu, nie je potrebné kosiť lúky každý rok. Navrhujeme pripraviť pre jednotlivé lokality plány manažmentu, založené na mozaikovitom obhospodarovaní lúk, ktoré umožnia obhospodarovanie väčších plôch lúk s nižším vstupom energie. V príspevku tiež prezentujeme návrhy pre manažment jednotlivých typov lúk.

LANDSCAPE STRUCTURE OF SLOVAKIA IN THE CONTEXT OF SUSTAINABILITY

Oťaheľ J., Feranec J.: Landscape structure of Slovakia in the context of sustainability. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 88-99.

Landscape structure of Slovakia was assessed by application of CORINE land cover database. Inner heterogeneity of the individual land cover classes was analyzed by representation and nature of vegetation formations. This indicator along with natural, and especially geo-relief conditions made possible to estimate eco-stabilizing properties of the individual types of landscape structure in the context of their harmonious functioning. Landscape structure was divided by share of self-regulating properties and demand of societal regulation to three basic groups. Comparison of satellite data from the 1970´s and 1990´s brought information about landscape changes. Analysis of changes of landscape structure presented the the development and assessment of key landscape types in the context of sustainability. From the viewpoint of strategic decision-making and planning it is necessary to control the landscape changes and to plan the inputs into the environment and regeneration of renewable resources. This contribution was part of the information source for the preparation of the National Strategy of Sustainable Development in the Slovak Republic.
Key words: landscape structure, CORINE land cover, landscape changes, sustainability

Oťaheľ J., Feranec J.: Krajinná štruktúra Slovenska v kontexte trvalej udržateľnosti.

Krajinnú štruktúru Slovenska sme hodnotili aplikáciou databázy CORINE land cover. Vnútornú heterogenitu jednotlivých tried krajinnej pokrývky sme analyzovali podľa zastúpenia a charakteru vegetačných formácií. Tento indikátor spolu s prírodnými, zvlášť georeliéfovými podmienkami, umožnil posúdiť eko-stabilizačné vlastnosti jednotlivých typov krajinnej štruktúry v kontexte ich harmonického fungovania. Krajinnú štruktúru sme rozdelili podľa podielu autoregulačných vlastností a požiadaviek spoločenskej regulácie do troch základných súborov. Porovnaním satelitných údajov z rokov 1970 a 1990 sme získali informácie o zmenách krajiny. Analýza zmien krajinnej štruktúry predstavila vývoj a hodnotenie kľúčových typov v kontexte trvalej udržateľnosti. Poznanie zmien a vývoja krajiny je potrebné z hľadiska strategického rozhodovania a plánovania nákladov do životného prostredia a regenerácie obnoviteľných zdrojov. Príspevok bol jedným z informačných podkladov na prípravu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike.

CHANGES OF NATURAL LANDSCAPE IN THE BESKID NISKI MOUNTAINS DURING 1938-1998 AS EXEMPLIFIED BY THE ROPIANKA STREAM CATCHMENT

Maciejowski W.: Changes of natural landscape in the Beskid Niski Mountains during 1938-1998 as exemplified by the Ropianka stream catchment. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 100-109.

The author discusses landscape changes over the past 60 years in a small catchment basin of the Ropianka stream, in the south-eastern part of the Beskid Niski (Low Beskid) Mountains, in Polish Carpathians. For the chosen historical periods he reconstructs a dominating pattern of landscape, the extent of forest areas as compared with areas under cultivation, and the height of crop boundary. The author also presents relationships between historical events, man’s activities and his interference with the natural environment, the rate of which affects changes in the catchment landscape. At the same time the author shows these changes in space, explains the causes, and separates stages in which the changes took place. An analysis displays diametrical transformations that had taken place in the relevant area over 1938-1998. By 1938 the landscape of the catchment was dominated by arable land (nearly 85% of the surface). At that time the upper limit of crops was reaching as high as 590 m a.s.l. in the northern part of the area. Since 1947 the former agricultural areas were included in the process of natural plant succession, which strengthened by planting actions caused the lowering of the crop boundary to 490 m a.s.l. at the beginning of the 1980s and the domination of forest areas (over 60%) in the landscape. Over 1980-1998 a decreasing tendency was marked in the surface of forest area (below 60%), chiefly in favour of meadows, pastures and parklands used for cattle grazing (40% of the area).

Maciejowski W.: Zmeny prírodnej krajiny v pohorí Beskid Niski počas rokov 1938-1998 na príklade povodia riečky Ropianka.

V práci opisujeme zmeny v krajine počas posledných 60 rokov v povodí riečky Ropianka, v juhovýchodnej časti pohoria Beskid Niski (Nízky Beskid) v Poľských Karpatoch. Pre toto historické obdobie predstavujeme dominujúcu vzorku krajiny, veľkosť lesných území porovnávame s kultivovanými územiami a výškovú hranicu obilnín. Prezentujeme tu aj vzťahy medzi historickými udalosťami, aktivitami človeka a jeho zásahmi do prírodného prostredia, ktorých stupeň ovplyvňuje zmeny v krajine. Súčasne poukazujeme na tieto zmeny v priestore, opisujeme ich príčiny a oddeľujeme etapy, v ktorých sa tieto zmeny vyskytli. Z analýzy vidieť diametrické transformácie, ktoré nastali na spomínanom území medzi rokmi 1938-1998. Do roku 1938 v povodí dominovala orná pôda (asi 85% územia). V tom čase horná hranica obilnín v severnej časti územia dosahovala do 590 m nadmorskej výšky. Od roku 1947 bývalé poľnohospodárske územie sa začlenilo do procesu prirodzenej rastlinnej sukcesie, ktoré sa výsadbou zosilňovalo. Na začiatku 80-tych rokov to zapríčinilo znižovanie hranice obilnín do 490 m nadmorskej výšky a dominanciu lesných území (cez 60%). V rokoch 1980-1998 sa zaznamenalo zmenšovanie lesného územia (pod 60%), hlavne v prospech lúk, pastvín a sadových plôch využívaných na pasenie hovädzieho dobytka (40% územia).

LANDSCAPE STRUCTURE CHANGES IN URBANIZED AREAS: CASE STUDY FROM THE PRAGUE OUTSKIRTS

Lipský Z., Kalinová T.: Landscape structure changes in urbanized areas: case study from the Prague outskirts. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 110-117.

Historical development of landscape structure and their parameters (changes in landscape matrix, mosaic character, porosity, size and number of patches, connectivity, land use/cover and landscape stability) has been investigated in the model territory of 4 neighbouring cadastres of the total area of 10 km², situated in the south-eastern periphery of Prague. The results confirm a tendency of rapid changes but the developments may be very different even in neighbouring cadastral areas. Generally speaking, fragmentation and mosaic character are increasing in the suburban landscape. At the same time connectivity of ecologically more stable landscape segments and structures is decreasing. But single parameters of landscape structure according to Forman and Godron do justice only to particular characteristics of the landscape that do not affect as isolated in the real landscape. It is a reason the exact results should not be overestimated because the landscape has to be regarded as a dynamic system (holon).

Lipský Z., Kalinová T.: Změny v krajinné struktuře urbanizovaných území: případová studie z okraje Prahy.

Nově urbanizovaná území na okrajích velkých měst a aglomerací patří k nejdynamičtějším a nejexpanzivnějším typům kulturní krajiny. Mimořádně rychlé změny v krajinné struktuře, proměna krajinné matrice ze zemědělsky využívané krajiny na zastavěné urbanizované plochy, zároveň růst krajinné mozaikovitosti, heterogenity a fragmentace patří k typickým rysům tohoto vývoje. Příspěvek se pokouší sledovat a hodnotit tyto změny pomocí kvantitativních ukazatelů na příkladu 4 katastrálních území na jihovýchodním okraji Prahy.

LANDSCAPE STRUCTURE OF OPOL’E-POLES’E CATENA AS A RESULT OF ITS FUNCTIONING

Volkova N.I.: Landscape structure of opol’e-poles’e catena as a result of its functioning. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 118-124.

The practice long-term landscape mapping in Bryansk area has shown, that the landscape pattern cis-poles’e does not correspond to their suspected place in landscape catena. It’s character mismatched as well to their suspected altitude position. A new scheme altitude arrangement of landscapes is given. Genesis opol’e and poles’e landscapes traditionally determined as moraine-fluvioglacial and fluvioglacial. Apparently it should be complemented by atmospheric, climatic influences.

Volkova N.I.: Krajinnoekologická štruktúra katény lesa Opole ako výsledok jej fungovania.

Z praktického dlhotrvajúceho krajinnoekologického mapovania v oblasti Brianska vidieť, že krajinnoekologický príklad lesa Opole nekorešponduje s ich plochou v krajinnoekologickej katéne. Jej charakter je nevhodne prepojený na ich výškovú pozíciu. V príspevku uvádzame novú schému výškovej úpravy. Genéza lesnej krajiny Opole je determinovaná ako morénno-fluvoglaciálny a fluvoglaciálny reliéf. Mal by byť dokompletizovaný atmosférickými a klimatickými vplyvmi.

UTILISATION OF LANDSCAPE AS PART OF THE ENVIRONMENTAL ASSESSMENT OF PLANS FOR THE DEVELOPMENT OF COUNTRYSIDE

Pavličková K., Krnáčová Z.:Utilisation of landscape as part of the environmental assessment of plans for the development of countryside. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 125-131.

The sustainable development of countryside requires an interconnection of the interests concerning social and economic development with the interests of environmental protection. At the same time, we may suppose that the current way of management in the landscape leading to environmental degradation and to the decrease in natural resources can hardly be a basis for sustainable economic development. In the Slovak conditions, mountain and submountain landscape ecosystems provide more cases of unsuitable management with natural resources. Regards rural areas, there exists a significant interrelation between economic activities and the quality of the environment. This interrelation should be reflected also with the creation of plans for the development of countryside. As an example of the interrelation between the development of the country and the creation of plans we used a concrete model territory of the Sobotište which is a wonderful example of the white-carpatian ”kopanitsee” settlement.
Key words: present landscape structure, historical landscape structure, coefficcient landscape structure quality

Pavličková K., Krnáčová Z.: Využitie krajiny ako súčasť environmentálneho hodnotenia plánov rozvoja vidieka.

Jedným z faktorov životného prostredia, ktorý by bolo potrebné sledovať a poznať v rámci tvorby plánov, je krajinná štruktúra, ktorá odzrkadľuje spoločný vývoj prírody a človeka v rovnakom čase a priestore. Sledovanie vývinu krajinnej štruktúry a vplyvu poľnohospodárskej výroby na krajinu by malo byť súčasťou akéhokoľvek environmentálneho hodnotenia plánov rozvoja vidieka. Stupeň antropogénneho vplyvu na prírodnú krajinu možno odhadnúť (vyvodiť) napr. na základe koeficienta ekologickej kvality krajinnej štruktúry, ktorý odráža plošný pomer jednotlivých prvkov krajinnej štruktúry a ich krajinnoekologickú významnosť, ktorého výpočet sme v našom prípade uplatnili na konkrétnom území obce Sobotište. Tento príklad je zaujímavý aj tým, že pozostáva nielen z centrálnej časti obce, ale aj z veľkej miery sú v jej území zastúpené kopanice, ktoré aj dnes môžu slúžiť ako príklad vyváženého využitia krajiny.

THE INFLUENCE OF AN EXTREME SNOWFALL (JANUARY 1999) ON THE FUNCTIONING OF THE HIGH MOUNTAIN ENVIRONMENT OF THE HORCONES VALLEY IN THE SOUTHERN ANDES

Balon J.: The influence of an extreme snowfall (January 1999) on the functioning of the high mountain environment of the Horcones valley in the Southern Andes. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 132-140.

The theses of this paper are based on observations of processes in the upper part of the Horcones valley in January 1999. The Horcones valley in Southern Andes (Argentina) is a typical example of a high mountain geosystem, located between the subtropical and tropical climatic zone, and the functioning of its environment shows considerable dynamics, specific for high mountains of the arid zone. In the middle of January the advection of humid air masses from over Pacific Ocean resulted in an uncommon in this time of the year enormous snowfall. This phenomenon significantly influenced the environmental processes of the valley. A permanent snow cover appeared, exceeding two meters of thickness above 5400 m a.s.l. An increase of discharge, erosional strength of rivers, intensity of processes within the slope glaciers and, in the lower part of the valley vegetation growth was observed. The depletion of penitent fields was temporarily stopped, and the diurnal rhythm of phenomena was disturbed. After 10 days the weather conditions reversed to the typical summer ones, the cloudiness decreased, the insolation increased and snow cover started to vanish from lower parts of the valley upwards. The processes of increased intensity did not bring about major environmental changes. Thus it may be concluded that the geosystem of the Horcones Valley, subjected to a sudden and strong pressure, proved its stability.

Balon J.: Vplyv extrémneho sneženia (január 1999) na vysokohorské prostredie v údolí Horcones v južných Andách.

Závery tejto práce sú založené na výskume procesov v hornej časti údolia Horcones v januári 1999. Údolie Horcones v južných Andách (Argentína) je typickým príkladom vysokohorského ekosystému, ležiaceho medzi subtropickou a tropickou klimatickou zónou a pre jeho prostredie je charakteristická významná dynamika, špecifická pre vysoké hory v suchej zóne. V strede januára advekcia vlhkého vzduchu od Tichého oceána vyvolala obrovské sneženie nezvyčajné pre toto obdobie. Tento jav významne ovplyvnil environmentálne procesy v údolí. V nadmorskej výške viac ako 5400 m sa objavila až 2 m snehová pokrývka. Zaznamenalo sa zvýšenie prietoku, erózna sila riek, intenzita procesov v svahových ľadovcoch a rast vegetácie v nižšie položenej časti údolia. Po 10 dňoch klimatické podmienky sa opäť zmenili na typické letné, oblačnosť sa zmenšila, slnečné žiarenie sa zintenzívnilo a v nižších častiach údolia sa snehová pokrývka začala topiť. Procesy prebiehajúce v dôsledku tohto javu nepriniesli veľké environmentálne zmeny. Konštatujeme teda, že sa potvrdila stabilita geosystému údolia Horcones, ktorá bola vystavená náhlemu a silnému tlaku.

INFLUENCES OF THE MORPHODYNAMIC PROCESSES ON THE LANDSCAPE STRUCTURE IN THE HIGH MOUNTAINS (TATRY MTS AREA)

Hreško M., Boltižiar M.: Influences of the morphodynamic processes on the landscape structure in the high mountains (Tatry Mts area). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 141-148.

The morphodynamic phenomena of the high mountain landscape is characterized by high dynamics and frequency of the geomorphic processes, extreme disturbance effects on the landscape, which are remarkably reflected (among others) also by changes of the development of the vegetation patterns (patch dynamics). This paper focuses on the analysis of the morphodynamic processes and patterns of the vegetation cover with the aim to prepare their specific multicriterial classification. Algorithm of this study is based on a spatial identification of morphodynamic processes and vegetation patterns at large scale using aerial photographs, field reconnaissance and their partial classification. We interpret the morphodynamic processes according to their present and past activity and morphogenesis, also according to the morphometric and geometric parameters as well as trend of expected effects. Vegetation patterns are interpreted according to the visually perceived shape of the geometric forms, level of fragmentation, age class and assessment of the phase or the relative development trend of the pattern. The result tends to the map of the morphodynamic classification of vegetation patterns. The map represents an important informative and interpretation base for the knowledge of the structure and mosaic of the high mountain landscape. The application-oriented dimension of this study lies in possibility to use research like this in methods of the landscape-ecological planning (e.g. for more scientific estimation of the sensitivity and carrying capacity of the high mountain landscape).

Hreško J., Boltižiar M.: Vplyvy morfodynamických procesov na krajinnú štruktúru vysokých pohorí (oblasť Tatier).

Morfodynamický fenomén vysokohorských oblastí je charakterizovaný veľkou dynamikou a frekvenciou geomorfologických procesov, extremnými disturbačnými účinkami na krajinu, ktoré sa okrem iného viditeľne premietajú aj v zmenách vývoja vegetačných vzorov. V príspevku sa zameriavame na analýzu morfodynamických procesov a vzorov vegetačného krytu s cieľom vypracovania ich účelovej, viackriteriálnej klasifikácie. Algoritmus práce vychádza z priestorovej identifikácie morfodynamických procesov a vegetačných vzorov vo veľkej mierke s využitím leteckých snímok a terénnej rekognoskácie a ich parciálnej klasifikácie. Morfodynamické procesy interpretujeme podľa ich súčasnej a minulej aktivity a morfogenézy, ďalej podľa morfometrických a geometrických parametrov ako aj podľa trendu predpokladaných účinkov. Vegetačné vzory interpretujeme podľa vizuálne vnímaného tvaru geometrických foriem, stupňa fragmentácie, vekového začlenenia a stanovenia fázy, resp. trendu relatívneho vývoja vzoru. Výsledok smeruje k mape morfodynamickej klasifikácie vegetačných vzorov, ktorá predstavuje významnú informačnú a interpretačnú bázu pre poznanie štruktúry a mozaiky vysokohorskej krajiny. Aplikačný rozmer práce vidíme v možnosti využitia takto zameraného výskumu v postupoch krajinnoekologického plánovania, napr. pri exaktnejšom stanovení citlivosti a únosnosti vysokohorskej krajiny.

LANDSCAPE FRAGMENTATION FOR FLOOD PREVENTION: GIS AND HYDROLOGICAL MODELLING APPROACH ASSESSING FORESTED LANDSCAPE

Heřman M., Zemek F., Cudlín P., Kovář P.: Landscape fragmentation for flood prevention: GIS and hydrological modelling approach assessing forested landscape. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 149-157.
This paper assesses the influence of landscape patterns and intensity of land use on the retention capacity of small catchments (20-40 km²) in a forested landscape. A combination of geographical information systems with remote sensing and hydrological modelling was used to achieve the aim. An evaluation of the relationships between rainfall-runoff rates and some landscape pattern characteristics in three catchments led to the following findings:
• A reduction of landscape fragmentation between 1963 and 1997 to one tenth of the former level resulted in an increase in runoff coefficients in 1997, even though more than half of the area of arable land in 1963 had been turned into meadows by 1997.
• Higher presence of forest cover classes in a catchment did not result in a higher retention capacity of the catchment compared to a less forested one.
• Catchments with a low degree of fragmentation and an extensive arable land class display the highest runoff coefficients among the three analysed catchments.
These results enable us to hypothesise that catchment fragmentation and catchment topology is at least of the same importance for the higher retention capacity of a catchment as the presence of land use categories considered as stabilising factors for balanced runoff, e.g., meadows and forests.
Key words: landscape pattern, shape index, land use, rainfall-runoff

Heřman M., Zemek F., Cudlín P., Kovář P.: Vliv fragmentace krajiny na povodně: hodnocení lesnaté krajiny prostředky GIS a hydrologickým modelováním.

Práce hodnotí vliv segmentace krajiny a intenzity využití území na retenční schopnost malých povodí (20-40 km²) v lesnaté krajině. K tomuto účelu jsou využity prostřeky geografických informačních systémů, dálkového průzkumu Země a hydrologického modelování.
Po zhodnocení vztahů mezi srážkově-odtokovými poměry tří povodí a vybranými strukturálně-texturálními charakteristikami jsme došli k následujícím výsledkům:
- Snížená fragmentace povodí v roce 1997 na jednu desetinu počtu polygonů roku 1963 vedla k zvýšení odtokového součinitele v roce 1997 a to i přesto, že více než polovina orné půdy povodí k roku 1963 přešla do kategorie využití louka mezi těmito termíny.
- Vyšší lesnatost povodí nezvýšila retenční kapacitu povodí ve srovnání s povodím s nižší lesnatostí.
- Nejvyšší odtokový součinitel mezi třemi sledovanými povodími vykazuje povodí s nejmenší fragmentací a nejvyšším zestoupením kategorie orné půdy.
Získané výsledky nás opravňují k vyslovení hypotézy, že segmentace krajiny a topologie tříd využití povodí jsou z hlediska retenční kapacity povodí minimálně stejně důležité, jako zastoupení kategorií využití, které jsou považovány za stabilizační faktory srážkově-odtokových poměrů povodí, jako např. louky a lesy.

THE APPLICATION OF HIGH RESOLUTION REMOTE SENSING DATA FOR THE MAPPING AND MONITORING OF SURFACE MINING AREAS

Lepschi M., Schardt M., Schmitt U., Sulzer W.: The application of high resolution remote sensing data for the mapping and monitoring of surface mining areas. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 158-180.

The presented paper documents the possibilities to map and monitor the surface mining areas by means of remote sensing techniques. Data pre-processing, visual and digital (semi-supervised) classification approaches are performed on various types of image data (panchromatic, RGB and IR aerial photographs, CORONA, SPOT-P, LANDSAT TM) in the northern part of ”Leibnitzer Feld” in Styria (Austria).
The study focused on developing classification methods to quantify the progress of mining areas by means of remote sensing data. A further aspect was to investigate the different development steps of closed mining areas, respectively their filling and the re-cultivation. With stereoscopic aerial and spaceborne high resolution images it is furthermore possible to map the depth and the volume of mining areas and to generate a digital terrain model of it. This study was aided by the Geological Survey of Austria and the Styrian Government.

Lepschi M., Schardt M., Schmitt U., Sulzer W.: Aplikácia vysoko rozlišovacích citlivých diaľkovo ovládaných údajov pre mapovanie a monitorovanie povrchových banských plôch.

Prezentovaný príspevok dokumentuje možnosti mapovania a monitorovania povrchových banských plôch pomocou diaľkovo ovládaných citlivých techník. Procesné dáta, vizuálne a digitálne klasifikačné prístupy sú prevedené na rôznych typoch predstaviteľných údajov (panchromatické, RGB a IR plošné fotografie, CORONA, STOP-P, LANDSAT-TM) v severnej časti ”Leibnitzer Feld” v Štajersku (Rakúsko).
Štúdium orientované na vývoj klasifikačných metód kvantifikuje pokrok banských plôch pomocou diaľkovo ovládaných citlivých údajov. Ďalším aspektom bolo sledovanie rôznych vývojových krokov zatvorených banských plôch, resp. ich vyplnenie a rekultivácia. So stereoskopickým plošným a priestorovým vysoko rozlišovacím údajom je ďalej možné mapovať hĺbku a obsah banských plôch a zovšeobecniť ich digitálny terénny model. Štúdium bolo podporované rakúskym Geologickým ústavom a vládou Štajerska.

CHANGES IN THE FOREST BOUNDARIES WITHIN CENTRAL GREATER POLAND OVER THE LAST 200 YEARS

Pietrzak M.: Changes in the forest boundaries within central greater Poland over the last 200 years. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 181-184.

Changes in the location of forest boundaries occurring within central Greater Poland over the last 200 years were studied for a  number of periods. Obtained data on the area of the forest complexes and the length of their boundaries point to the non-rectilinear and non-regressive character of changes occurring over the studied span of time.

Pietrzak M.: Zmeny hraníc lesov v  strednom Poľsku počas posledných dvesto rokov.

Študovali sme zmeny hraníc lesov, ktoré sa uskutočnili v  strednom Poľsku počas posledných dvesto rokov v  niekoľkých periódach. Získané údaje z  územia lesných komplexov a  dĺžka ich hraníc poukázali na nerektilineárny a  neregresívny charakter zmien uskutočnených počas študovaného obdobia.

BIOMASS OF THE HERB AND MOSS LAYER IN FOREST ECOSYSTEMS OF THE TATRA NATIONAL PARK

Kubíček F.: Biomass of the herb and moss layer in forest ecosystems of the Tatra National Park. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 185-191.

The aim of the contribution is a partial synthesis and detail information about the production of the aboveground herb and moss layer bomass in prevailingly coniferous ecosystems of the Tatra National Park. Analysed were mixed deciduous-coniferous (Fagus sylvatica, Acer pseudoplatanus, Abies alba, Picea abies) forests, pine (Pinus sylvestris, Pinus mugo) forests, fir (Abies alba) forests and spruce (Picea abies) forests on the whole area of the Tatra National Park. Obtained results are discussed with the intention to preserve the original natural forest communities in the national park.

Kubíček F.: Biomasa bylinnej a machovej vrstvy v lesných ekosystémoch Tatranského národného parku.

Cieľom tohto príspevku je čiastková syntéza a podrobná informácia o produkcii biomasy nadzemnej bylinnej a machovej vrstvy v prevažne ihličnatých ekosystémoch Tatranského národného parku. Analyzovali sme zmiešané listnaté-ihličnaté lesy (Fagus sylvatica, Acer pseudoplatanus, Abies alba, Picea abies), borovicové lesy (Pinus sylvestris, Pinus mugo), jedľové lesy (Abies alba) a smrekové lesy (Picea abies) na celej ploche Tatranského národného parku. O získaných výsledkoch diskutujeme so zameraním na zachovanie pôvodných prírodných lesných spoločenstiev v národnom parku.

CHARACTERISTIC OF THE FOREST COMMUNITIES AND THEIR RELATION TO CHOSEN ECOLOGICAL FACTORS IN THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS, SLOVAKIA

Kanka R.: Characteristic of the forest communities and their relation to chosen ecological factors in the Belianske Tatry Mountains, Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 192-201.

Belianske Tatry Mts belong to the richest parts in TANAP from botanical aspect. But complete works about plant communities are very rare in this area: there were studied separated syntaxonomical groups apart, or smaller chosen parts of this mountain separate (Hadač, Šmarda et al., 1960; Hadač et al., 1969). This work applies to the forest communities of the chosen area in the Belianske Tatry Mts. Here is mentioned their phytocoenological review, relations to the chosen ecological factors – light, temperature, soil moisture, continentality, soil nitrates and soil reaction. For better knowledge of the relations and a structure of the studied syntaxons we presented their structural properties – life forms and diversity of vegetation Shannon’s and Hill’s index. Exact information gave intensity of the cultural human influence on vegetation (hemeroby) and synanthropicity of vegetation.

Kanka R.: Charakteristika lesných spoločenstiev Belianskych Tatier a ich vzťah k vybraným ekologickým faktorom.

Hoci Belianske Tatry patria floristicky i cenologicky k najbohatším častiam Tatranského národného parku, komplexné práce z tohto územia dotýkajúce sa rastlinných spoločenstiev sú veľmi zriedkavé. Patria sem buď krátke floristické správy, alebo práce spracúvajúce menšie časti tohto územia (Hadač, Šmarda et al., 1960, Hadač et al., 1969). Naša práca rozoberá lesné spoločenstvá vybraného územia Belianskych Tatier – dáta boli zozbierané počas vegetačného obdobia 2001 (celé územie bude dokončené v roku 2002). Uvádzame tu fytocenologický prehľad lesných spoločenstiev, ich vzťah k vybraným ekologickým faktorom – svetlu, teplote, pôdnej vlhkosti, kontinentalite, pôdnym nitrátom a pôdnej reakcii. Pre lepšie pochopenie vzťahov a štruktúry študovaných syntaxónov tu taktiež prezentujeme štrukturálne vlastnosti – životné formy a diverzitu vegetácie (Hillov a Shannonov index). Dôležitú informáciu o súčasnom stave spoločenstiev sme získali vyhodnotením hemeróbie a synantropicity.

THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND BLACK ALDER FORESTS AND THEIR ECOLOGICAL EVALUATION

Kollár J.: The Borská nížina lowland black alder forests and their ecological evaluation. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 202-207.

The contribution is dealing with an estimation of the basic ecological characteristics (such as temperature, light, moisture, nitrate content, continentality, soil reaction) and biodiversity of the Borská nížina lowland black alder forests classified into the association Carici elongate-Alnetum K o c h 1939.

Kollár J.: Jelšové lesy Borskej nížiny a ich ekologické ohodnotenie.

V príspevku sa zaoberáme ekológiou a biodiverzitou jelšových porastov Borskej nížiny klasifikovaných do spoločenstva Carici elongate-Alnetum K o c h 1939. Vzhľadom na rôznorodosť syntaxonomických názorov, použili sme návrh Šomšáka (in press.)

SUCCESSION STAGES OF VEGETATION AND LITTER, ENERGY PROCESSES AS PATTERN OF BIODIVERSITY

Moszyńska B.: Succession stages of vegetation and litter, energy processes as pattern of biodiversity. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 208-216.

During primary succession of the forest-plant communities form a ”mosaic”. Communities related to each other can be put on one succession line and observed as development stages. The number of herb layer species increases along succession stages. On open sand area the communities have about 5 – 6 species. Forests are richest in species (14 – 20). Energy content in herb layer increases along succession. The lower – 14.6 kJ g^-1 dry weight at the open sand area is observed but higher 21.4 kJ g^-1 dry weight at successional stage of forest (120-year-old).
The pattern of biodiversity is considered. Each plant community of open sand and forest stand plays different role in yearly entering litter turnover and energy transfer. Herb layers of open sands and 75-year-old forest have a greater ability to transfer – mobilize elements (N, P, K, Ca, Na, Mg, Mn, Zn) and to transfer energy. Research enables to estimate the transferred-retained ratio of mineral litter and energy (transferring tendency) related to particular stage of succession. At each succession stage a different transferring tendency is observed: higher transferring tendency of mineral litter (0.8 – 3.9) and energy (0.9 – 2.2) on open sand, lower of mineral litter as well as energy (0.3) in 120-year-old forest.
Key words: mineral litter, energy, transfer, herb layer, biodiversity, succession stages

Moszyńska B.: Sukcesné štádiá vegetácie a hrabanky, energetický proces ako vzorka biodiverzity.

Počas primárnej sukcesie lesa rastlinné spoločenstvá tvoria mozaiku. Spoločenstvá vzájomne prepojené môžu sa viazať na jednu sukcesnú líniu a môžu sa považovať za vývinové štádium. Počet druhov bylinnej vrstvy sa zvyšuje pozdĺž sukcesných štádií. Na otvorenom piesočnatom území majú asi 5-6 druhov. Najbohatšie na druhy sú lesy (14-20). Obsah energie v bylinnej vrstve sa zvyšuje počas sukcesie. Zistili sme nižšiu – 14.6 kJ g^-1 sušinu na otvorenom piesočnatom území a vyššiu 21.4 kJ g^-1 v sukcesnom štádiu lesa (120 ročného).
Vzorku biodiverzity sme brali do úvahy. Každé rastlinné spoločenstvo otvoreného piesočnatého a lesného porastu má rôznu úlohu v každoročne sa objavujúcom obratu hrabanky a prenosu energie. Bylinné vrstvy otvorených pieskov a 75 ročného lesa majú väčšiu schopnosť transferu – mobilizujú prvky (N, P, K, Ca, Na, Mg, Mn, Zn) a transferu energie. Výskum umožnil odhadnúť pomer prenosu a uchovania minerálnej hrabanky a energie (tendencia prenosu) vzťahujúcu sa k sukcesným štádiám. V každom sukcesnom štádiu sme zistili inú tendenciu obratu: tendencia prenosu minerálnej hrabanky (0.8 – 3.9) a energie (0.9 – 2.2) bola vyššia na otvorenom piesku, nižšia (0.3) v 120 rokov starom lese.

INFLUENCE OF ANTHROPOLOGICAL FACTORS ON DIVERSITY OF GRASSLAND BUTTERFLY COMMUNITIES IN THE MORAVA RIVER ALLUVIUM

Kalivoda H., Grendár M.: Influence of anthropological factors on diversity of grassland butterfly communities in the Morava river alluvium. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 217-225.

In the span from 1998 to 1999 butterfly communities at alluvium of the Morava river were studied. The communities under study were exposed to different form of anthropic disturbances. Research focused mainly on assessing influence of manure, pasture, mowing and tread on the butterfly communities. Composition richness seems to be highest on the areas exposed solely to mowing. Areas exposed to pasture and manure are characterized by the lowest values of diversity. Influence of the environmental factors on the butterfly species abundance was analyzed by means of RDA method.
Key words: lepidoptera, grassland, human disturbances, diversity

Kalivoda H., Grendár M.: Vplyv antropických faktorov na diverzitu spoločenstiev motýľov na trávnatobylinných porastoch v alúviu rieky Moravy.

V priebehu rokov 1998 a 1999 sme sledovali spoločenstvá motýľov na trávnatobylinných porastoch v alúviu rieky Moravy. Medzi sledované antropické faktory patrili kosenie, aplikácia tekutých hnojív, pasenie hovädzieho dobytka a zašliapávanie trávnatobylinných porastov človekom v rámci rôznych turistických a športových aktivít. Z daných antropických faktorov mali výrazne negatívny plyv pasenie hovädzieho dobytka a aplikácia tekutých hnojív. Spoločenstvá motýľov obývajúce takto využívané plochy boli najviac degradované. Druhovo najbohatšie boli spoločenstvá motýľov na plochách využívaných ako jednokosné a dvojkosné porasty. Zašliapávanie trávnatobylinných porastov človekom v rámci rôznych turistických a športových aktivít nemá v súčasnosti na zloženie spoločenstiev motýľov žiadny výraznejší vplyv.

ECOLOGICAL PROBLEMS OF DEGRADATION OF ALLUVIAL MEADOWS DUE TO EXPANDING CALAMAGROSTIS EPIGEJOS

Sedláková I., Fiala K.: Ecological problems of degradation of alluvial meadows due to expanding Calamagrostis epigejos. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 226-233.

The effect of Calamagrostis epigejos expansion on species richness and changes in environmental conditions of meadow communities belonging to the Molinion and Cnidion alliances was studied. Increasing both shoot density (from 43 to 623 shoots per m²) and cover degree (from 15% to 91%) from the edge to the centre of C. epigejos clones was accompanied with lowering of the amount of penetrating solar radiation. In the centre of clones, solar radiation levels measured at the soil surface reached only about 16% of radiation recorded in meadow stands without C. epigejos. At the beginning of August, daily temperature at the soil surface averaged by 5.1 and 5.0oC cooler in the centre of Calamagrostis clones than in stands of Cnidion and Molinion communities. There were negative relationships between the cover degree of C. epigejos and the numbers of other vascular plants. Less favourable conditions for growth of meadow plant species communities resulted in a decrease of species richness by 44% (Cnidion) and 55% (Molinion) in C. epigejos clones in comparison with intact meadow communities.

Sedláková I., Fiala K.: Ekologické problémy degradace aluviálních luk způsobené expanzí Calamagrostis epigejos.

Vliv expanze Calamagrostis epigejos na druhovou bohatost a změny v podmínkách prostředí lučních společenstev náležejících do svazu Molinion a Cnidion byl studován v aluviu řeky Dyje poblíž Lednice na Moravě. Vzrůstající hustota prýtů (od 43 do 623 prýtů na m²) a  pokryvnost (od 15 do 91%) od okraje do středů klonů Calamagrostis epigejos vedly k výraznému snížení množství slunečního záření pronikajícího do porostů. Záření dopadající na povrch půdy v centrální části klonů představovalo jen 16% záření zaznamenaného v lučních porostech bez třtiny. V letním období (začátek srpna) byly denní teploty na povrchu půdy ve středu klonů Calamagrostis o 5,1 a 5,0°C nižší než v porostech společenstev svazu Cnidion a Molinion. Méně příznivé podmínky pro růst rostlinných druhů lučních spoločenstev tak znamenaly snížení druhové bohatosti o 44% (Cnidion) a 55% (Molinion) v porostech s dominantní Calamagrostis epigejos ve srovnání s lučními spoločenstvy bez Calamagrostis. Bez pravidelného kosení studovaných luk může expanze Calamagrostis způsobit degradaci lučních společenstev a vymizení vzácných druhů rostlin ze studovaného území.

QUALITATIVE PARAMETERS OF AQUATIC HABITATS OF AMPHIBIANS IN MOUNTAIN ECOSYSTEMS

Kminiak M.: Qualitative parameters of aquatic habitats of amphibians in mountain ecosystems. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 234-241.

The monitoring survey of environmental elements, the biological quality of aquatic habitats has initially been assessed as a starting state, then as a period with human impact and finally as a stage of revitalization of the impaired territory. The qualitative and quantitative monitoring thus indicates the developmental process of the aquatic biota in mountain ecosystems. The biosurvey of the changes in aquatic habitats was carried out on amphibians as the model species. These find here attractive habitats and provide satisfactory indications of human impact. The results represent data collected from the regions: Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský Raj, Spišská Magura, Oravská Magura, the western part of Slovenské Rudohorie, a part of the High and of the West Tatras.

Kminiak M.: Kvalitatívne parametre vodných biotopov obojživelníkov v horských ekosystémoch.

V príspevku hodnotíme zmeny vodných biotopov, v ktorých sa vyskytujú bioindikačné druhy obojživelníkov (Amphibia). Výsledky poskytujú podklady z 8 horských oblastí Slovenska. V podmiekach vodných biotopov sme hodnotili bioindikačnú významnosť druhov a citlivosť vývojových štádií modelových druhov na zmeny v kvalite reprodukčných vodných habitatov.

FISHPONDS – REFUGES OF FLORA IN AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE POŁUDNIOWOPODLASKA LOWLAND (POLAND)

Falkowski M., Nowicka-Falkowska K.: Fishponds – refuges of flora in agricultural landscape of the Południowopodlaska lowland (Poland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 242-245.

The paper presents first results of studies of fishpond flora of the Południowopodlaska lowland (Poland). 629 vascular plant species including 17 endangered, 33 protected and 53 rare in the region have been recorded altogether so far in 41 fishpond complexes.

Falkowski M., Nowicka-Falkowska K.: Rybníky – útočište flóry v poľnohospodárskej krajine Południowopodlaskej nížiny (Poľsko).

V práci prezentujeme výsledky štúdií flóry rybníkov Południowopodlaskej nížiny (Poľsko). V tejto oblasti na 41 rybníkoch sme zaznamenali 629 druhov cievnatých rastlín, z ktorých bolo 17 ohrozených, 33 chránených a 53 vzácnych druhov.

ORNITHOCOENOSES OF WATER BASINS BOLERÁZ AND BUKOVÁ

Linkešová K.: Ornithocoenoses of water basins Boleráz and Buková. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 246-255.

Main aim of this research was to compare ornithocoenoses of two anthropogeneous biotopes – water basins situated in agricultural landscape and define their importance for biodiversity. Next task was to evaluate the impact of different ecological conditions to bird species occurrence. Research was realised at water basin Boleráz and water basin Buková in 1998 and 1999. It provides information about bird species composition at these two areas, preference to the biotope, differences between both localities and changes in between two years. In the final part it tries to answer the question, if such artificial water areas feature the biodiversity of waterfowl.
Key words: ornithocoenose, waterfowl, water basins, Malé Karpaty Mts

Linkešová K.: Ornitocenózy vodných nádrží Boleráz a Buková.

V práci porovnávame dva antropogénne biotopy – vodné nádrže, umiestnené v poľnohospodársky využívanej krajine a hodnotíme ich význam z hľadiska biodiverzity. Ďalej porovnávame vplyv rôznych ekologických podmienok na výskyt vtáctva. Výskum sme realizovali na vodnej nádrži Boleráz, nachádzajúcej sa uprostred obrábaných polí a na vodnej nádrži Buková, ležiacej v údolí Malých Karpát v rokoch 1998 a 1999. Uvádzame informácie o druhovej skladbe na týchto lokalitách, preferencie druhov k biotopu, rozdiely medzi jednotlivými lokalitami a časové zmeny. V závere sa snažíme zodpovedať na otázku, či takéto umelo vytvorené jazerá majú prínos pre krajinu z hľadiska biodiverzity vodného a na vodu viazaného vtáctva.

IMPORTANCE OF BIOLOGICAL MONITORING BEING USED BY DEVELOPMENT PROPOSALS IN THE LANDSCAPE

Mocik M., Kalivodová E., Zaliberová M.: Importance of biological monitoring being used by development proposals in the landscape. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 256-263.

A success of biological monitoring process depends on many factors. To be effective it has to be draught as a regular, long-term, transparent and uniform system of study the bio-components of the environment. The results of monitoring should create a base for making the different types of environmental proposals and so to contribute for protection of the environment by this way. The contribution represents an example of biological monitoring being applied by ”Water dam Žilina – Substitute bio-flow” and ”Transmission Line 2x400kV Varín-Sučany” projects both having been environmentally assessed and situated closed to each other in the Žilina basin. First project represents the effort – in our country exceptional as yet – to build an ecologically optimal substitute flow by-passing the hydroelectric power plant. Second project represents the line-character construction where the whole impact at the after-construction phase is relatively low but there are the areas being influenced and changed mostly by the construction phase and it has caused the bio-diversity decreasing. We are demonstrating the parameters of monitored biota, a choice of monitoring areas, methodology of observing and results having gained till now.

Mocik M., Kalivodová, E., Zaliberová, M.: Význam biologického monitoringu v projektoch technických diel v krajine.

Na úspešnosť biologického monitoringu vplýva množstvo faktorov. Aby bol efektívny, musí byť navrhnutý ako pravidelný, dlhodobý, prehľadný a jednotný systém štúdia biotickej zložky životného prostredia. Výsledky monitoringu by mali vytvárať základ pre tvorbu rôznych druhov environmentálnych opatrení a takto prispievať k lepšej ochrane životného prostredia. V príspevku sa orientujeme na využitie biologického monitoringu, konkrétne v projektoch “Vodné dielo Žilina – náhradný biokoridor” a “Súbor stavieb elektrického vedenia 2 x 400 kV Varín-Sučany”. Obe sú situované v oblasti Žilinskej kotliny a boli pred výstavbou environmentálne posúdené. Prvý projekt reprezentuje doposiaľ jedinečnú snahu vybudovať ekologicky optimálny náhradný tok, ktorý by obtekal hydrouzol vodnej elektrárne a tak zabezpečil najmä migráciu rýb. Druhý projekt predstavuje líniovú stavbu, ktorej vplyvy počas prevádzky sú zanedbateľné, avšak vo fáze výstavby predstavuje pre dotknuté územie relatívne veľkú záťaž, čo sa odráža aj v ovplyvnení biodiverzity. Pri charakteristike monitorovacích projektov kladieme dôraz na cieľ monitoringu, metodiku zberu a vyhodnocovania údajov a doteraz známe výsledky a ich interpretáciu.

NATURE CONSERVATION AREAS IN THE POZNAŃ AGGLOMERATION – A GOOD EXAMPLE OF HUMAN AND NATURE COEXISTANCE

Miciniak E., Staniewska-Zątek W.: Nature conservation areas in the Poznań agglomeration – a good example of human and nature coexistance. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 264-269.

The paper concerns the problem of new forms of protected areas in the land structure in Poznań agglomeration. In 1994 the City Council of Poznań enacted 22 areas considered as ecological lands (or lands of ecological meaning) (Table 1) and 3 areas considered as nature and landscape complexes (Table 2). These areas perform important functions and are very valuable for protection of biodiversity within the city land.
Key words: nature protection, protected areas, plant cover of the town

Miciniak E., Staniewska-Zątek W.: Národné chránené územia v aglomerácii Poznań – pozitívny príklad spolunažívania človeka s prírodou.

V príspevku sa venujeme problematike nových foriem chránených území v štruktúre krajiny v aglomerácii Poznań. V r. 1994 mestská rada mesta Poznań ustanovila 22 území ako ekologické územia (alebo územia ekologického významu) (tab. 1) a 3 územia ako prírodné a krajinné celky (tab. 2). Tieto územia majú dôležité funkcie a sú veľmi významné z hľadiska ochrany biodiverzity.

SUSTAINABLE TOURISM DEVELOPMENT IN THE DISTRICT OF KEŽMAROK

Grotkovská L.: Sustainable tourism development in the district of Kežmarok. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 270-277.

The aim of the paper is briefly to inform of tourism development in the district of Kežmarok. The development of recreation is under the influence of natural, socio-economic and realisation assumptions. The evaluation of tourism development in the district of Kežmarok consists of methodology of ecological carrying capacity, evaluation of landscape loading and methodology of landscape-ecological planning LANDEP. In the evaluation process the following steps are distinguished: 1. analyses, 2. syntheses, 3. interpretations, 4. evaluations, 5. propositions. After considering of landscape-ecological regulative the study region has an assumption to become a significant tourism centre.

Grotkovská L.: Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v okrese Kežmarok.

Na rozvoj rekreácie pôsobí komplex prírodných, socio-ekonomických a realizačných predpokladov. Hodnotenie rozvoja rekreácie v okrese Kežmarok vychádzalo z metodiky ekologickej únosnosti, zaťažiteľnosti krajiny a z metodiky krajinno-ekologického plánovania LANDEP. Pri hodnotení sme postupovali podľa týchto krokov: 1. analýza, 2. syntéza, 3. interpretácie, 4. evalvácie, 5. propozície. Z hodnotenia vyplynulo, že riešené územie po zohľadnení krajinno-ekologických regulatívov má predpoklady stať sa významným centrom cestovného ruchu.

ECOLOGICAL–PRODUCTIVE PROPERTIES OF SLOVAK ALGINITE

Pichler V., Bublinec E., Vass D., Gregor J.: Ecological-productive properties of Slovak alginite. Ekológia (Bratislava) Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 278-284.

Alginite, an organic material recently discovered in the maars of Northern Novohrad Region of the Southern Slovakia, demonstrates a high humus content reaching 15.5% as well as considerable contents of macronutrients, such as P, K, Ca, Mg. Even though it contains numerous trace elements, the content of heavy metals lies below toxicity limit (Vass, Konečný, Elečko, 1998). The alginite excels in high water retention capacity about 110%. It is conditioned by a large specific surface up to 654 m².g^-1, high amount organic matter such as kerogene II and the presence of smectite. Due to the aforementioned properties alginite lends itself as an effective natural sorbent agent, fertilizer and growth promoter without any negative side effects on the environment.
Key words: alginite, physical and chemical properties, content of nutrients, natural fertilizer

Pichler V., Bublinec E., Vass D., Gregor J.: Ekologicko-produkčné vlastnosti slovenského alginitu.

Aspoň jeden z maarov Podrečianskej bazaltovej formácie obsahuje látku organického pôvodu alginit. Alginit vznikol na dne maarov zo zvyškov tiel rias, ktoré pred 6 miliónmi rokov sedimentovali spolu z produktmi zvetrávania tufov. Spôsob a podmienky vzniku alginitu predurčujú jeho fyzikálne a chemické vlastnosti, najmä vysoký merný povrch – až 654 m² . g^-1 a s ním súvisiaca vysoká retenčná kapacita pre vodu – až 110 %. Okrem toho, v alginite odobratého z maaru pri obci Pinciná bol preukázaný aj vysoký obsah makroelementov (P, K, Ca a Mg). Obsah Ca v alginite dosahuje 3744 mg/kg, Mg 1113 mg.kg^-1, K 321 mg.kg^-1, P 93,5 mg.kg^-1 a to v ľahko prístupnej forme. Tieto a ďalšie vlastnosti alginitu ho predurčujú na použitie ako prírodný sorbent, aktivátor pôdy a hnojivo.

CONNECTION BETWEEN SOIL AND LANDSCAPE SENSITIVITY

Szabó Sz.: Connection between soil and landscape sensitivity. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 285-291.

Soil plays an important role in landscape structure due to its adsorption and buffer capacity and microbiological activity. These capacities and activities can decrease in time owing to changing environmental conditions. Serious unfavourable factor is the increasing acidity of the environment which occur under natural conditions as well but its most important causes rise from anthropogenic activities. Decreasing pH is harmful for plants and since it acts as a ”chemical time bomb” endangers human health also.
In the present work the sensitivity of soils to increasing acidity were determined via buffer capacity (the ratio of the change of pH caused by one unit of acid effect). Determination of this parameter is a very complicated and time-consuming process. For this reason an attempt was made to develop a method for estimation of buffer capacity on the basis of soil pH, grain size distribution, humus- and CaCO₃- content. For this work results of examinations carried out on 110 soil profiles in 1979/80 were used.
Cartograms were prepared by interpolation from the results of laboratory examinations, which were summarized using the weighting method. Weights of independent variables involved were calculated statistically. Cartogram prepared this way and the other prepared from calculated values were compared by GIS using crosstabulation.
This method can be used as a part of EIA or soil loadability examinations. It can help planing of soil melioration or sewage sludge deposition projects. A new perspective is the risk assessment of non-agricultural lands.

Szabó Sz.: Vzťah medzi pôdou a citlivosťou krajiny.

V krajinnej štruktúre hrajú pôdy dôležitú úlohu vďaka jej adsorpcie, pufrovej kapacity a mikrobiálnej aktivity. Tieto kapacity a aktivity môžu pri meniacich sa environmentálnych podmienkach klesať. Vážny negatívny faktor je zvyšujúca sa acidita prostredia, ktorá sa môže objaviť aj v prírodných podmienkach, ale jej najdôležitejšie príčiny pramenia z antropogénnych aktivít. Klesajúce pH je pre rastliny škodlivé a keď účinkuje ako ”časovaná bomba”, ohrozuje i zdravie človeka. V prezentovanej práci citlivosť pôd voči zvyšujúcej sa acidite sme zisťovali pufrovou kapacitou (pomer zmeny pH zapríčinila jednotka acidity). Zistenie tohto parametra je proces veľmi komplikovaný a časovo náročný. Urobili sme preto pokus na vypracovanie metódy zistenia pufrovej kapacity na základe pôdneho pH, rozšírenia veľkosti zrniek, obsahu humusu a CaCO₃. Pre túto prácu sme použili výskumné výsledky získané z 110 pôdnych profilov v r. 1979-1980. Kartogramy sme pripravili interpoláciou z laboratórnych výsledkov, ktoré sme zosumarizovali metódou hmotnosti. Hmotnosť nezávislých premenných sme vypočítali štatisticky. Takto pripravený kartogram a ďalší, ktorý sme pripravili z vypočítaných hodnôt, porovnávali sme metódou GIS. Túto metódu môžeme použiť ako časť EIA alebo výskumov zaťažiteľnosti pôdy, môžeme ju použiť pri plánovaní meliorácií alebo projektovaní depozície splaškových kalov; predstavuje perspektívu hodnotenia rizika na nepoľnohospodárskych pôdach.

DIFFERENCES IN SOME SOIL PROPERTIES BETWEEN CULTIVATED AND NATURAL SOILS

Szombathová N., Zaujec A., Paračková A.: Differences in some soil properties between cultivated and natural soils. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 292-298.

The objective of this study was to determine how the long time farming effected on selected physical and chemical soil properties. To study and comparison were used soil samples from cropped soil and from nearby uncropped soil (oak-hornbearn forest) from Báb locality (Latitude 17°54´E, Longitude 48°19´N, Altitude 190 m, average monthly temperatures –3 to 20°C). Soil samples were taken and analyzed at intervals of 0.1 m down to the C horizon. Sharply increased values of bulk density (z_d) in layer 0.2 – 0.4 m in cultivated soils were result of anthropogenic soil compaction. On the contrary the z_d in the forest soil increased regulary with depth. Due to strong erosion was thickness of topsoil in the cropped soil on the colluvial foot slope 0.3 m lower than from the nearby forest soil. In the soil under forest ecosystem were higher values of hydrolytic acidity, cation exchange capacity, sum of bases, and lower base of saturation as compared with arable soil. Concentrations of organic pollutants (PCB, PAH) were lower in the forest soil. Content of soil organic matter (SOM) in topsoil of the forest soil was 1.3 – 2 times higher than in nearby cultivated soil. On the contrary the quality of SOM i.e. degree of humification was higher in the cultivated soil.

Szombathová N., Zaujec A., Paračková A.: Rozdiely vo vybraných pôdnych vlastnostiach medzi kultivovanou a prirodzenou pôdou.

Cieľom práce bolo určiť vplyv dlhodobého obrábania pôdy na vybrané fyzikálne a chemické pôdne parametre. Analyzovali sme pôdne vzorky z dlhodobo kultivovanej pôdy a ako kontrolu, vzorky z priľahlej, prirodzenej pôdy (dubovo-hrabový les) z lokality Báb – Chránená prírodná rezervácia. Pôdne vzorky sme odobrali a analyzovali po vrstvách 0,1 m z celého pôdneho profilu. Výrazné rozdiely sme zistili v hodnotách objemovej hmotnosti (z_d). Nárast hodnôt objemovej hmotnosti (z_d) vo vrstve 0,2 – 0,4 m u obrábanej pôdy pokladáme za dôkaz antropického utlačenia podorničnej vrstvy. Naopak, hodnoty z_d v lesnej pôde plynule klesali s hĺbkou. Zistili sme, že v kultivovanej pôde na svahu došlo vplyvom erózie k výraznej redukcii humusového horizontu – o 0,3 m. V pôde z lesného ekosystému sme v povrchových vrstvách stanovili vyššie hodnoty hydrolytickej acidity, katiónovej sorpčnej kapacity, sumy výmenných bázických katiónov a nižšie hodnoty stupňa nasýtenia sorpčného komplexu výmennými bázickými katiónmi ako v priľahlej obrábanej pôde. Obsah organických polutantov bol nižší v pôde pod lesom, avšak v oboch pôdach neprekročil u nás platné limitné hodnoty pre PAU a PCB látky v pôdach. Zistili sme, že množstvo pôdnej organickej hmoty v lesnej pôde bolo 1,3 – 2 násobne vyššie ako v susednej kultivovanej pôde. Naopak, lepšiu kvalitu pôdnej organickej hmoty – t. j. vyšší stupeň humifikácie sme stanovili v priľahlej ornej pôde.

EVALUATION OF HUMAN IMPACTS ON SOILS OF THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND

Paračková A., Zaujec A.: Evaluation of human impacts on soils of the Borská nížina lowland. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 299-304.

The determination of the intensity of anthropic influence is necessary for the evaluation of human impacts on soil properties. The model experiment of sandy soils of the Borská nížina lowland showed the contemporary level of anthropic influences of soils in studied ecosystems. The soils and their profiles were selected from following ecosystems: forest soil, livestock yard soil (high density of cattle) and arable soil (area under crops). Due to accumulation of organic matter in livestock yard soil the bulk density (BD) was significantly decreased, in forest soil was observed only natural compaction of soil. In arable soil, compaction of subsoil was clearly determined, what is documented by higher value of BD in Ao₂ (second) horizon than in Ao₁ (first) horizon. The same results appeared in the values of total porosity. Total porosity was the highest in livestock yard soil in Ao horizon which was caused by high content of organic matter. The results of chemical analyses showed that human impact was positive and negative, too. Decreasing of soil acidity in arable soils in comparison with forest soils appeared as the result of calcareous fertilization. There was recorded a significant decrease of humus content as a result of intensive mineralization caused by cultivation, overdeeping of the humus horizon with narrow C:N ratios and higher content of plant nutrients, namely, phosphorus and potassium. In livestock yard soil, there was high contents of alkali salts, water-soluble salts, which came from cattle.
Key words: human impacts, influence of man, antropization, Borská nížina lowland, livestock yard, soils, arable soil, humus

Paračkova A., Zaujec A.: Hodnotenie vplyvu človeka na pôdy Borskej nížiny.

Všeobecne je známe, že antropický vplyv na pôdne vlastnosti je výrazný pri intenzívnom využívaní poľnohospodárskej krajiny, a preto je potrebné stanoviť mieru intenzity antropizácie. V podmienkach piesočnatých pôd Borskej nížiny v lokalite ”Táborisko” sme sa pokúsili na modelovej štúdií poukázať na súčasný stav antropického ovplyvnenia pôd vo vybratých ekosystémoch.
Pre štúdium sme zvolili pôdy z týchto ekosystémov: pôda z lesného ekosystému, pôda z výbehu hovädzieho dobytka (antropický veľmi silne ovplyvňovaná – vysokou plošnou koncentráciou hovädzieho dobytka počas dlhého obdobia) a orná pôda intenzívne využívaná. Vo výbehu v dôsledku akumulácie organickej hmoty sa hodnota objemovej hmotnosti výrazne znižuje, v lesnom ekosystéme ide o prirodzenú uľahnutú pôdu. Na ornej pôde nastalo postupné zhutňovanie podorničia, čo dokumentuje hodnota druhého horizontu (Ao₂), ktorá je vyššia ako v prvom horizonte (Ao₁). Rovnaké hodnoty majú údaje o pórovitosti. Vo výbehu je pórovitosť vysoká pri horizonte (A_o) v dôsledku vysokého obsahu organickej hmoty. Pozitívny a negatívny dopad v intenzívnom využívaní poľnohospodárskej krajiny na pôdu vyplýva z výsledkov chemických analýz. Na ornej pôde v porovnaní s lesnou pôdou nastalo zvyšovanie pôdnej reakcie v dôsledku vápnenia. Zaznamenali sme značný pokles obsahu humusu v dôsledku zvýšenia mineralizácie obrábaním pôdy, prehĺbenie humusového horizontu s priaznivejším pomerom C:N a vyšší obsah rastlinám prístupných foriem fosforu a draslíka. Vo výbehu nastala extrémne výrazná alkalizácia pôdy z dôvodu zasolenia pôdy vodorozpustnými soľami pochádzajúcimi z exkrementov hovädzieho dobytka.

SOCIAL, ECONOMIC AND ENVIRONMENTAL DIMENSION OF SUSTAINABLE DEVELOPMENT IN PROTECTED AREAS

Ira V.: Social, economic and environmental dimension of sustainable development in protected areas. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 305-316.

The paper deals with the issue of sustainable development in three territories with important natural-landscape and cultural landscape values (Lower Morava river region, Tatras region, and Eastern Carpathians region). In all three cases the protected areas constitute parts of the regions studied. Reflections about the social and economic dimension of sustainable development resulted in the analysis and comparison of recent situation on the basis of subjective estimates by its population. The research (questionnaire technique) was focused on perception of environmental problems, perception of community’s milieu, estimation of the social infrastructure accessibility and quality, willingness of inhabitants to contribute to sustainable development, and on the evaluation of the opinion about the programme of economically, socially and environmentally balanced (i.e. sustainable) development of the community.
The analysis of perception, evaluation and expectations shows some similarities and numerous dissimilarities. Partly they reflect objective situation and needs in the regions. On the other hand they are also influenced by the level of environmental awareness, diffusion of innovation and experiences in the field of community life participation. The paper is concluded with the list of the most important challenges for protected areas from the sustainability perspective.

Ira V: Sociálna, ekonomická a environmentálna dimenzia udržateľného rozvoja v chránených územiach.

Článok sa zaoberá problematikou udržateľného rozvoja v troch regiónoch s dôležitými prírodno-krajinnými a kultúrno-krajinnými hodnotami (Dolné Pomoravie, Tatry a Východné Karpaty). Úvahy o ekonomickej a sociálnej dimenzii udržateľného rozvoja vyústili do analýzy a porovnania súčasnej situácie na základe subjektívnych hodnotení obyvateľov. Výskum pomocou dotazníkov bol zameraný na percepciu problémov v životnom prostredí, percepciu atmosféry v obci, hodnotenie dostupnosti a kvality sociálnej infraštruktúry, ochoty miestnych obyvateľov prispieť k udržateľnému rozvoju obce a hodnotenie názorov na program ekonomicky, sociálne a environmentálne vyváženého (t.j. udržateľného) rozvoja obce, resp. regiónu.
Analýza percepcie, hodnotení a očakávaní poukazuje na určité podobnosti a početné odlišnosti. Sčasti odrážajú objektívnu situáciu a potreby v regiónoch. Na druhej strane sú ovplyvnené mierou environmentálneho (po)vedomia, šírením inovácie a skúsenosťami z účasti na spoločenskom živote v obci. Článok uzatvára prehľad najdôležitejších výziev z hľadiska udržateľného rozvoja, ktoré sa vzťahujú na chránené územia.

THE ASSUMPTIONS FOR THE TOURISM DEVELOPMENT IN RURAL AREAS IN SLOVAKIA

Krnáčová Z., Pavličková K., Spišiak P.: The assumptions for the tourism development in rural areas in Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 3/2001, p. 317-324.

In rural development in the Slovak Republic there are common issues and development possibilities. In rural settlements we can find out strong rural areas with a high potential for recreational activities and high potential of human resources with good educational level. On the other hand there is a lack of local employment opportunities. Many of jobs in the primary sector have been lost and the same is happening in the secondary sector. It is very necessary to start with the local business activities, connected with the rural development plan. To elaborate the plan of development is one of the assumptions for social and economic development in rural environment. This plan involves many measures, one of them should be regaagriculture enterpriseed as a development of tourism potential with activities as eco-tourism and rural-tourism development and social infrastructure improvement.
Key words: rural environment, agrotourism, sustainable development of rural areas

Krnáčová Z., Pavličková K., Spišiak P.: Predpoklady rozvoja turizmu vo vidieckej krajine na Slovensku.

Kopaničiarske osídlenie a kopaničiarska krajina prezentuje zaujímavý krajinnotvorný fenomén s významnou kultúrnohistorickou, estetickou a environmentálnou hodnotou. V súčasnosti však kopaničiarske sídla predstavujú sídelný typ, ktorý je najvýraznejšie postihnutý znížením populácie. Pre znovuoživenie a trvalo udržateľný rozvoj vidieka podporu rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu okrem iného podmieňuje existencia ekologicky racionálne využívaného poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyhovujúca obytná funkcia jestvujúceho bytového fondu a vyhovujúca komunikačná sieť. Nezanedbateľným faktom je aj relatívne čisté a atraktívne životné prostredie. Hodnotenie predpokladov rozvoja agroturizmu znamená prehodnotenie prírodného potenciálu krajiny, kultúrno-historických danností a socio-ekonomických predpokladov.

SOCIO-ECONOMIC ASPECTS OF THE INTEGRATED WATER MANAGEMENT – METHODS AND APPLICATION

Hanušin J., Šúriová N., Šúri M.: Socio-economic aspects of the integrated water management – methods and application. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement, 4, 2001, p. 325-335.

Integrated water management (IWM) is the management of all environmental components of a river basin. It can act as an efficient tool ensuring balanced simultaneous optimum functioning of water related natural systems with economical and social demands of the society. The study discusses a methodology of evaluation the socio-economic characteristics related to water system and demonstrates its application to the Slovak part of the Tisa river basin. Three groups of problems were evaluated:
1. Influence of the water system on socio-economic development. The characteristics of the river system are compared with general socio-economic characteristics, with a special respect to water. On the basis of analytical data the positive/negative impacts of river system and recent water management on socio-economic and development issues were evaluated.
2. Socio-economic benefits from improvements of the water system. The interventions to the water system are evaluated in the field of legislation, measures, constructions, research projects. The benefits from improved water quality, accessibility to drinking water, reduced impact of pollution incidents, etc. were discussed.
3. Potential socio-economic benefits of integrated international approach to the Tisa river basin management. The effective international co-operation would (in the longer term) result in improved river water quality, reduced frequency and severity of acute pollution incidents, reduced risk of flood damage and increased biodiversity. IWM enables the public awareness and participation in rising the environmental quality, life security and standard of living.

Hanušin J., Šúriová N., Šúri M.: Socio-ekonomické aspekty integrovaného manažmentu vody – metódy a aplikácia.

Integrovaný manažment vody je riadenie všetkých zložiek životného prostredia v rámci povodia. Môže sa stať účinným nástrojom, ktorý zabezpečí vzájomné optimálne fungovanie prírodných systémov spojených s vodou na jednej strane s ekonomickými a sociálnymi potrebami spoločnosti na strane druhej. Štúdia prezentuje metodiku hodnotenia socio-ekonomických charakteristík so vzťahom k vode a aplikuje ich na slovenskú časť povodia Tisy. Hodnotili sa tri problémové okruhy:
- vplyv hydrologického systému krajiny na socio-ekonomický rozvoj
- ekonomický a sociálny úžitok zo zlepšeného hydrologického systému krajiny
- potenciálny socio-ekonomický úžitok integrovaného prístupu k manažmentu povodia Tisy.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press