Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press

EKOLÓGIA

Volume 20 / Suppl. 4 / 2001

PROCEEDINGS OF THE 12th INTERNATIONAL SYMPOSIUM

Published under the financial support of the
Austrian Institute for East and Southeast Europe Vienna, Branch Bratislava

Editors: Mária VARŠAVOVÁ & Peter BARANČOK
Organizer: Institute of Landscape Ecology of the Slovak Academy of Sciences, Bratislava

• LANDSCAPE ASSESSMENT FOR NATURE PROTECTION PLANS OF THE NATIONAL PARKS
• APPROXIMATION OF THE EUROPEAN UNION LEGISLATION IN PHARE ACCESSION COUNTRIES IN THE FIELD OF NATURE CONSERVATION
• DETERMINATION OF THE PENETRATIVE ACCESSIBILITY OF PROTECTED AREAS
• GEOCHEMICAL CHARACTERISTICS OF ROCKS IN THE SELECTED PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS AND THEIR RELATIONSHIP TO ANOTHER COMPONENTS OF THE NATURAL ENVIRONMENT
• SOILS OF THE BELIANSKE TATRY MTS
• VEGETATION MAP OF THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS – SYNECOLOGY OF SELECTED PLANT COMMUNITIES OF THE TERRITORY
• FAUNISTIC-ECOLOGICAL EVALUATION OF BUSH CRICKETS (ENSIFERA) AND GRASSHOPPERS (CAELIFERA) OF THE BELIANSKE TATRY MTS
• PROBLEMS OF NATURAL HAZARD ASSESSMENT AND MONITORING IN THE TATRA MTS
• EVALUATION OF VULNERABILITY OF HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE ON EXAMPLE VELICKÁ DOLINA VALLEY IN THE VYSOKÉ TATRY MOUNTAINS
• WESTERN BORDER OF THE TATRA MOUNTAINS IN CONNECTION TO THE BORDER OF TATRA NATIONAL PARK (TANAP)
• PHYSICOGEOGRAPHICAL REGIONALIZATION OF THE TATRA NATIONAL PARK (POLAND)
• BIRDS OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE
• SOME ECOLOGICAL CHARACTERISTICS OF BLACK LOCUST CULTURAL FOREST COMMUNITIES IN THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE IN THE SW PART OF SLOVAKIA
• CATENA OF ARENIC SOILS OF THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND (THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE)
• ENVIRONMENTAL RESEARCHES IN THE WETLANDS OF KISKUNSÁG NATIONAL PARK
• LANDSCAPE-ECOLOGICAL PROBLEMS IN AGGTELEK NATIONAL PARK WITH SPECIAL REGARD TO SUSTAINABLE SILVICULTURE
• KARST LAKES OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA – BIOSPHERE RESERVE SLOVENSKÝ KRAS KARST AND AGGTELEK NATIONAL PARK
• MILITARY IMPACT ON A COLONY OF GREY HERON ARDEA CINEREA PROTECTED IN THE NATURE RESERVE
• BEHAVIORAL ECOLOGY OF FOUR SYMPATRIC RAPTORS AND CHANGES IN AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE CHEŁM PROTECTED LANDSCAPE AREA (SE POLAND)
• ABIOTIC CONDITIONS AFFECTING THE BIODIVERSITY OF THE ”SZUM” LANDSCAPE RESERVE IN ROZTOCZE
• THE ROLE OF A SEED BANK IN THE MAINTENANCE OF VALUABLE COMPONENTS OF XEROTHERMIC GRASSLAND
• THE ”CZARTOWE POLE” LANDSCAPE RESERVE IN ROZTOCZE (SE POLAND) IN THE LIGHT OF INTERDISCIPLINARY RESEARCH
• THE NATURE-LANDSCAPE COMPLEX: A NEW FORM OF NATURE AND LANDSCAPE PROTECTION IN POLAND (A CASE STUDY FROM THE WAPIENICA ECOLOGICAL PARK IN THE SILESIAN BESKIDS, WESTERN CARPATHIANS)
• QUALITATIVE CHANGES IN VEGETATION OF LAKES OF THE WIELKOPOLSKI NATIONAL PARK (WESTERN POLAND) UNDER ANTHROPOPRESSURE
• HAZARD OF SPRUCE STANDS IN THE PIENINY NATIONAL PARK DUE TO REGIONAL AND TRANSBOUNDARY AIR POLLUTION
• THE DYNAMICS OF AQUATIC AND RUSH VEGETATION AND LANDSCAPE CHANGES OF THE LAKE MOSZNE IN THE POLESIE NATIONAL PARK
• THE PROCESSES OF OVERGROWING WITH PLANTS THE GRAVEL HEAPS FORMED AFTER FLASH FLOOD OF 1997 IN THE BABIOGORSKI NATIONAL PARK. PRELIMINARY STUDIES
• A STRATEGY FOR THE PROTECTION OF LIVING NATURAL RESOURCES
• GEODIVERSITY AS A BASE OF LANDSCAPE EVALUATION AND MANAGEMENT (CASE: SLAWSKIE LAKELAND)
• THE IMPACT OF EXTREME RAINFALLS AND FLOODS ON THE NATURAL DEVELOPMENT OF LANDSCAPES
• THE IMPORTANCE OF WOODLAND ISLANDS IN MAINTAINING PHYTOCOENOTIC AND FLORISTIC DIVERSITY IN THE AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE GŁUBCZYCE PLATEAU IN SOUTHERN POLAND
• DIVERSITY OF TAXA OF GENUS TARAXACUM IN URBAN AND AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE POŁUDNIOWOPODLASKA LOWLAND (POLAND)
• DIVERSITY OF VASCULAR FLORA VERSUS FORMS OF LAND USE – THE VISTULA RIVER VALLEY CASE
• CONSERVING BIODIVERSITY IN A GRASSLAND COMMUNITY; IMPLICATIONS OF A CELLULAR AUTOMATON MODEL
• VEGETATION SIGMASSOCIATIONS IN LAKES OF WIGRY NATIONAL PARK (NORTH-EAST POLAND)
• VEGETATION OF LAKES IN ŁĘCZNA-WŁODAWA LAKE DISTRICT AS AN EXAMPLE OF LANDSCAPE PATCHES
• NUTRIENT USE EFFICIENCIES OF VARIOUS ALLUVIAL MEADOWS IN SOUTH MORAVIA
• EFFECT OF WET DEPOSITIONS ON LOSSES OF NUTRIENTS FROM SOIL ON DEFORESTED AREAS IN THE MORAVIAN-SILESIAN BESKIDS MTS (THE CZECH REPUBLIC)
• THE IMPACT OF THE ELECTROMAGNETIC FIELDS ON THE LIVING ORGANISMS AND THEIR COMMUNITIES
• CAN THE MICROSCOPIC STRUCTURE OF WOOD INFLUENCE LANDSCAPE DIVERSITY?
• THE PÖLLAU VALLEY NATURE PARK: FUNDAMENTALS AND ACCEPTANCE BY THE LOCAL POPULATION AND POLITICIANS
• ECOTOURISM IN PROTECTED AREAS – CHANCES AND THREATS

LANDSCAPE ASSESSMENT FOR NATURE PROTECTION PLANS OF THE NATIONAL PARKS

Richling A.: Landscape assessment for nature protection plans of the National Park. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 5-14.

There is an ongoing action in Poland, involving the planning of the protection of national parks. Each plan involves a number of so-called operatives (elaborations), among these the protection of the resources and the values of the landscape. Besides the value of nature the cultural resources are also assessed. An operative of spatial planning is prepared and very often an independent operative devoted to tourist development is also worked out. The result is the general elaboration (operative) containing the overall strategy for the protection of the area and various guidelines for the local spatial plans as well as recommendations to the management of each national park. Protection plans of national parks are formulated for a twenty year period. Each plan is elaborated by large interdisciplinary team consisting of dozens of specialists.
An assessment of the landscape and the delimitation of the landscape units can be obtained by using various solutions. The official instructions ineffectively recommend to divide national parks into landscape-architectural units. This approach is widespread in Poland, but only in the areas transformed by man. Within national parks, this method does not work. As a result, within the boundaries of three national parks, elaborated with cooperation of undersigned, various solutions were used.
The landscape situation of the Wigry National Park is examined at three levels of detail. The first one illustrates the location of the park in relation to the boundaries of physico-geographical regions, the second level involves the division of the park and its surroundings into vegetation micro-landscapes and the third is the division of the succeeding vegetation micro-landscapes into basic landscape units identified by their abiotic attributes.
The character of the Biebrza National Park however, called for an entirely different approach. The division of its marshlands into landscape units of various taxonomical levels was carried out according to the varying characteristics of vegetation cover, assuming that vegetation was an indicator of habitat.
In the study of the Narew National Park, apart the park territory (the bottom of meandering valley of the Narew river) the buffer zone  was also taken under consideration. The landscape division of the area was undertaken jointly with regard to the litogeneous areas of the buffer zone and the hydrogen areas of valley bottom.
The units obtained in the ways described above, helped serve as fields of estimation during the valorisation of the landscape values and in finding the potential of the landscape. With reference to the area of the units, various plans of action and conclusions were formulated.

Richling A.: Hodnotenie krajiny pre plány ochrany prírodných parkov do budúcnosti.

V Poľsku prebieha akcia zahrňujúca plánovanie ochrany prírodných parkov. Každý plán obsahuje niekoľko tzv. operatív (riešení) a medzi nimi i ochranu zdrojov a hodnôt krajiny. Okrem prírodných hodnôt sa hodnotia aj kultúrne zdroje. Pripravuje sa riešenie priestorového plánovania a veľmi často sa vypracováva nezávislá operatíva venovaná rozvoju turistiky.
Krajina v Národnom parku Wigry sa podrobne skúma na troch úrovniach. Prvá ilustruje umiestnenie parku vo vzťahu k hraniciam fyzicko-geografických regiónov, druhá zahrňuje rozdelenie parku a jeho okolia do vegetačnej mikro-krajiny a tretia je rozdelením vegetácie mikro-krajiny do základných krajinných jednotiek identifikovaných ich abiotickými atribútmi.
Charakter Národného parku Biebrza potrebuje celkom iný prístup. Uskutočnilo sa rozdelenie jeho mokradí do krajinných jednotiek rôznej taxonomickej úrovne podľa rôznych charakteristík vegetačného pokryvu predpokladajúc, že vegetácia je indikátorom stanovišťa.
V štúdiu o Národnom parku Narew sa mimo územia parku (dno meandrujúceho údolia rieky Narew) brala do úvahy aj pufrová zóna. Rozdelenie krajiny sa uskutočnilo vzhľadom na litogénne územia pufrovej zóny a hydrogenické územia dna údolia.
Jednotky získané uvedeným spôsobom slúžili ako určovacie plochy počas valorizácie hodnôt krajiny a pri zisťovaní krajinného potenciálu. Pre územné jednotky boli vypracované rôzne akčné plány a závery.

APPROXIMATION OF THE EUROPEAN UNION LEGISLATION IN PHARE ACCESSION COUNTRIES IN THE FIELD OF NATURE CONSERVATION

Halada Ľ., Gajdoš P., Šúri M.: Approximation of the European Union Legislation in Phare Accession Countries in the field of nature conservation. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 15-28.

Two directives – Habitats Directive (92/43/EEC) and Birds Directive (79/409/EEC) represent the most important instruments in the nature conservation legislation of the European Union. They are aimed at protecting the species and habitat types that are considered as Community interest within the EU ecological network of protected areas – NATURA 2000. One of the most important steps in the approximation of the nature conservation legislation of the candidates for membership to European Union (Accession Countries) is preparation of proposals for modification the Annexes of both Directives. It deals mainly with species and habitat types, distributed in the Phare Accession Countries that have to meet the criteria identifying them as species/habitat types of the Community interest. On the other hand, species and habitat types already included in Annexes of above mentioned Directives, which are not threatened in particular Accession Country can be proposed for geographical restriction for territory of the proponent.
The international team of experts working in the frame of the Phare project ”Strengthening Capacity in Phare Accession Countries in Environmental Reporting – Phare Topic Link on Nature Conservation (PTL/NC)” has been participating on the process of evaluation the national proposals of the individual Phare Accession Countries. At present the PTL/NC experts have participated on the evaluation of proposals of Czech Republic, Hungary, Poland, Slovakia and Slovenia. The procedure is focused mainly to providing the scientific justification of the proposals, which results in the report for each country. The provided recommendations are further discussed within the negotiation process with the representatives of the Accession Countries and European Commission.
The presentation provides the review of the analysis of national proposals and summarisation of the experience with organisational, legislative and mainly scientific implications.

Halada Ľ., Gajdoš P., Šúri M.: Problémy aproximácie legislatívy Európskej únie v oblasti ochrany prírody v kandidátskych krajinách.

Najvýznamnejšími nástrojmi ochrany prírody v rámci legislatívy Európskej únie sú dve smernice – smernica o stanovištiach (Flora, Fauna and Habitats Directive – 92/43/EEC) a smernica o vtákoch (Birds Directive – 79/409/EEC). Sú zamerané na ochranu druhov a typov habitatov, ktoré sú považované za celoeurópsky významné, čo sa realizuje najmä prostredníctvom budovania ekologickej siete chránených území – NATURA 2000.
Medzi najdôležitejšie kroky aproximačného procesu kandidátskych krajín v oblasti ochrany prírody patrí návrh doplnkov do príloh oboch týchto smerníc. Navrhované sú druhy a typy habitatov, rozšírené predovšetkým v kandidátskych krajinách, ktoré zároveň spĺňajú kritérium celoeurópskej významnosti, naopak, druhy a typy habitatov, ktoré už v prílohách sú zaradené a v niektorej z kandidátskych krajín nie sú ohrozené, môžu byť navrhnuté na geografické obmedzenie pre danú krajinu.
Procesu hodnotenia národných návrhov jednotlivých kandidátskych krajín sa zúčastnil aj tím expertov, pracujúcich v rámci spoločného projektu programu Phare a Európskej environmentálnej agentúry ”Strengthening Capacity in Phare Accession Countries in Environmental Reporting – Phare Topic Link on Nature Conservation (PTL/NC)”. Konkrétne išlo o hodnotenie návrhov zo Slovinska , Poľska, Maďarska, Slovenska, Českej republiky, Rumunska a Estónska. Práca bola zameraná najmä na zhodnotenie vedeckého opodstatnenia návrhov a výsledkom bola správa za každú krajinu. O takto získaných odporúčaniach sa potom diskutovalo s predstaviteľmi kandidátskych krajín a Európskou komisiou (DG Environment).
Príspevok podáva prehľad o analýze národných návrhov a sumarizuje skúsenosti z organizačného, legislatívneho a najmä vedeckého aspektu. Identifikovali sme tieto hlavné citlivé body:

• celkový nedostatok dát (potreba inventarizácií), veľmi málo kvantitatívnych dát
• hodnotenie ohrozených druhov/typov habitatov by sa malo robiť z celoeurópskeho, nie z  národného hľadiska
• taxonomické problémy.

DETERMINATION OF THE PENETRATIVE ACCESSIBILITY OF PROTECTED AREAS

Styperek J.: Determination of the penetrative accessibility of protected areas. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 29-36.

The present study defines the notion of ”penetrative accessibility” of protected areas resulting from the use of linear systems of recreational penetration (in this case walking trails). The method of topological analysis of spatial structure based on the theory of graphs was applied (the network of walking trails was reduced to the form of an undirectional planar graph). The present study encompassed the network of walking trails laid out within the Wielkopolski National Park.
Topological analysis based on the theory of graphs makes it possible to compare networks of tourist trails located within different areas on the basis of coherence indices as well as indices showing the accessibility of vertices. It makes it possible to identify those points (nodes) within a given network of tourist trails which are characterised by the highest accessibility. Furthermore, it makes it possible to identify areas marked by the highest penetrative accessibility, and it identifies the areas most susceptible to anthropopressure resulting from the recreational use of protected areas.

Styperek J.: Určenie prístupnosti chránených území.

V predkladanej štúdii definujeme pojem ”penetrative accessibility” chránených území vychádzajúc z použitia lineárnych systémov rekreačného vniknutia (v tomto prípade turistické chodníky). Metódu topologickej analýzy priestorovej štruktúry sme aplikovali na základe teórie grafov (sieť turistických chodníkov sme redukovali na formu nepriameho dvojrozmerného grafu). V práci uvádzame sieť turistických chodníkov v rámci národného parku Wielkopolski.
Topologická analýza založená na teórii grafov umožňuje porovnať siete turistických chodníkov umiestnených v rôznych oblastiach na základe ukazovateľov súvislostí, ako aj ukazovateľov prístupnosti vrcholov. Umožňuje to identifikovať tie body v rámci danej siete turistických chodníkov, ktoré sú charakterizované najvyššou prístupnosťou a vymedzuje oblasti najľahšie ovplyvniteľné antropotlakmi pochádzajúcimi z rekreačného využitia chránených území.

GEOCHEMICAL CHARACTERISTICS OF ROCKS IN THE SELECTED PART OF THE BELIANSKE TATRY MTS AND THEIR RELATIONSHIP TO ANOTHER COMPONENTS OF THE NATURAL ENVIRONMENT

Varšavová M., Ševc J., Barančok P., Kubová J.: Geochemical characteristics of rocks in the selected part of the Belianske Tatry Mts and their relationship to another components of the natural environment. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 37-60.

In the Belianske Tatry Mts the basic part of the rock is formed by stratigraphic units of the Jura chalks of Krížňanský nappe. They are mainly Muráň Limestones, marls, nodular limestones, quartzites, Ramsau Dolomites and limestones of Guttenstein layers. In evaluation of the selected part of the area we aimed mainly at investigation of the influence of carbonates on soil forming processes and flora. There are mentioned the migration of certain macro- and microelements in the system rock – soil – plant.
The representation of the elements in single components of the given system has been divided into the categories main, secondary and trace element by semiquantitative analysis. The next step was the selection of the most significant elements from among the elements determined by semiquantitative analysis. They were investigated by quantitative analysis and their representation in the system rock – soil – plant was established. Sample collection for single analyses was realized in the Belianske Tatry Mts in the transect Hlúpy vrch hill (2060.8 m a.s.l.) – Kopské sedlo saddle (1750.2 m a.s.l) from different geological-substratum complex. Attention was paid to one plant species (Carex firma) occurring at all sites of the transects. Each pattern (9) was divided into 3 fractions (rock, soil and plant).
From among macrobiogeneous elements we aimed at migration of calcium, magnesium, iron, potassium and phosphorus. From among microbiogeneous elements we investigated the movement of manganese, zinc, and from further important elements also nickel, strontium, lead, chromium, cadmium, arsenic, aluminium and cesium.

Varšavová M., Ševc J., Barančok P., Kubová J.: Geochemické vlastnosti hornín vo vybratej časti Belianskych Tatier a ich vzťah k iným zložkám prírodného prostredia.

Cieľom predloženej práce bolo na základe výsledkov analytického stanovenia celkových obsahov vybratých prvkov (makrobiogénnych – Ca, Mg, Fe, P, K, mikrobiogénnych – Mn, Zn a rizikových prvkov – Ni, Sr, Pb, Cr, Cd, As, Al, Cs) vo vzorkách materských hornín, pôd a rastlín posúdiť ich koncentráciu a migráciu v systéme hornina – pôda – rastlina, ako aj environmentálny stav pôdy na stanovištiach odberov vzoriek. Analyzovali sme 27 vzoriek z 9 lokalít. Lokality boli umiestnené v Belianskych Tatrách v transekte Hlúpy vrch – Kopské sedlo (1800-2040 m n.m.) na rôznom geologickom podloží. Naše hodnoty sme porovnávali s publikovanými literárnymi údajmi a s limitnými hodnotami pre rizikové prvky.

SOILS OF THE BELIANSKE TATRY MTS

Bedrna Z., Paračková A., Račko J.: Soils of the Belianske Tatry Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 61-66.

Following research in 1995-1999, soil map in the scale 1 : 10 000 was produced. The aim of research was to specify soil structure of the Belianske Tatry Mts, as well as to study soil interactions with substrate, plant communities and influence of man. The most significant factor effecting soil structure are calcareous and silicate-calcareous rocks. They caused formation of Rendzic Leptosols and Calcaric Cambisols in 43% of area and eliminated vertical soil zonation. The least various soil condition were in northwestern, northern and southwestern parts of the mountains, where Cambisols prevail, which are the most extended soils in Belianske Tatry Mts (about 33.5%). The climate and vegetation affect soil structure especially by decarbonization of the surface layer, so despite of calcareous rocks, some more acid soil may be formed. Although 57% of investigated soils have origin in calcareous, or calcareous-silicate parent rock, only 36% of soils have neutral reaction. The tourism causes especially water erosion, which less deep and humic soils are subduing to. Shallow and stony soils with low content of fine earth are rather immune.
Key words: soils, Belianske Tatry Mts, soil map in the scale 1 : 10 000, risk metal, humus

Bedrna Z., Paračková A., Račko J.: Pôdy Belianskych Tatier.

Na základe prieskumu v rokoch 1995-1999 sme zostavili pôdnu mapu M = 1 : 10 000. Cieľom výskumu bolo spresniť štruktúru pôd Belianskych Tatier, ako aj štúdium interakcie pôd so substrátom, rastlinnými spoločenstvami a človekom. Na štruktúru pôdneho krytu Belianskych Tatier majú najvýznamnejší vplyv karbonátové a karbonátovo-silikátové horniny. Tieto podmienili výskyt rendzín a pararendzín na 43% územia a najviac eliminovali prejavy výškovej pásmovitosti pôd. Najmenej pestré pôdne podmienky sú v severozápadnej, severnej a juhovýchodnej časti pohoria a predhoria, kde prevládajú kambizeme, ktoré sú najrozšírenejším typom pôd v Belianskych Tatrách (33,5% výmery). Klíma a rastlinstvo vplýva na štruktúru pôdneho krytu predovšetkým dekarbonizáciou povrchových vrstiev pôd a teda vznikom kyslejších pôd aj na karbonátových horninách. Zatiaľ čo 57% pôd záujmového územia vzniklo zo zvetralín karbonátových a karbonátovo-silikátových hornín, iba 36 % pôd z celkovej výmery má neutrálnu pôdnu reakciu. Človek predovšetkým iniciuje pešou turistikou vodnú eróziu pôd, ktorej podliehajú viac hlboké a málo humózne pôdy ako plytké kamenisté pôdy s nízkym obsahom jemnozeme.

VEGETATION MAP OF THE BELIANSKE TATRY MOUNTAINS – SYNECOLOGY OF SELECTED PLANT COMMUNITIES OF THE TERRITORY

Barančok P.: Vegetation map of the Belianske Tatry Mountains – synecology of selected plant communities of the territory. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 67-88.

Since 1997 in the area of the Belianske Tatry Mts the complex vegetation mapping is carried out within the frame of two independent projects. Continuously with vegetation mapping and occurrence of significant taxons of flora are mapped the basic abiotic components of natural environment – geology, relief, soil, the relation of vegetation to abiocomplexes and significant animal species as well as the impact of man on natural environment of this area is evaluated. Vegetation mapping is realized in two levels – as mapping of certain selected plant communities or biotopes or mapping of complex parts of the area or selected transects in connection with the mapping of abiotic components of natural environment. The result of our work are maps on scale 1:25 000 and are prepared digital maps on scale 1:10 000.

Barančok P.: Vegetačná mapa Belianskych Tatier – synekológia vybratých rastlinných spoločenstiev územia.

Na území Belianskych Tatier sa od roku 1997 uskutočňuje komplexné mapovanie vegetácie v rámci dvoch samostatných projektov. Súčasne s mapovaním vegetácie a výskytu významných taxónov flóry územia sa mapujú aj základné abiotické zložky prírodného prostredia – geológia, reliéf, pôdy, hodnotí sa vzťah vegetácie k abiokomplexom a významným živočíšnym druhom, ako aj vplyv človeka na prírodné prostredie tohto územia. Mapovanie vegetácie sa uskutočňuje na dvoch úrovniach – ako mapovanie určitých vybratých rastlinných spoločenstiev alebo biotopov, alebo ako mapovanie ucelených častí územia alebo vybratých transektov v súvislosti s mapovaním abiotických zložiek prírodného prostredia. Výsledkom doterajšej práce sú mapové výstupy v mierke 1:25 000 a pripravujú sa digitálne spracované výstupy v mierke 1:10 000.

FAUNISTIC-ECOLOGICAL EVALUATION OF BUSH CRICKETS (ENSIFERA) AND GRASSHOPPERS (CAELIFERA) OF THE BELIANSKE TATRY MTS

Gavlas V.: Faunistic-ecological evaluation of bush crickets (Ensifera) and grasshoppers (Caelifera) of the Belianske Tatry Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 89-95.

In the Belianske Tatry Mts the faunistic-ecological investigation of bush-crickets (Ensifera) and grasshoppers (Caelifera) was performed during 2 vegetation periods (1999-2000). Generally, 16 species were found on the 17 localities (from 760 to 1900 m above sea level). 7 of them are classified to the order Ensifera, and 9 to the order Caelifera. In the species set, common species of the deciduous forests of Euro-Siberian subarea and mountain species prevail. The occurrence of several macropterous or holopterous forms was recorded. On the basis of correspondence analysis (CA) and occurrence of species, three Ensifera and Caelifera assemblages (communities) were defined. The absence of mowing and grazing as well as excessive grazing are the most significant factors negatively affecting structure of these communities.

Gavlas V.: Faunisticko-ekologické hodnotenie kobyliek (Ensifera) a koníkov (Caelifera) Belianskych Tatier.

V príspevku uvádzame výsledky z faunisticko-ekologického prieskumu kobyliek (Ensifera) a koníkov (Caelifera) na 17 lokalitách Belianskych Tatier. Celkove sme zistili 16 druhov. Ide prevažne o bežné druhy zóny listnatých lesov eurosibírskej podoblasti. Na základe korešpondenčnej analýzy (CA) a výskytu druhov v jednotlivých biotopoch sme charakterizovali 3 spoločenstvá tohto hmyzu. Hlavným negatívnym faktorom vplývajúcim na tieto spoločenstvá je najmä sukcesné zarastanie lúk a pasienkov v dôsledku neobhospodarovania na jednej strane a nadmerná pastva na strane druhej.

PROBLEMS OF NATURAL HAZARD ASSESSMENT AND MONITORING IN THE TATRA MTS

Hreško J., Bugár G.: Problems of natural hazard assessment and monitoring in the Tatra Mts. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 96-100.

High-mountain environment becomes gradually the attractive place for various forms of the investments. Naturally, that is not a new (neither unexpected) trend. The specific, and simultaneously the weak feature of the Tatra Mts is their insular position, since they have no equivalent from north, east, and even from west. Among the adverse factors belongs also a relatively small area of the mountains, especially the valley systems that are generally the most attacked by humans, due to their accessibility and hiking possibilities. The Tatra Mts lie in the field of view and interest of two gradually developing post-socialist countries (Poland and Slovakia). They have already prepared plans and particular projects for an intensive development of tourism in this area. Business and political lobby groups both latently and clearly manifest their interest in commercial utilisation of the Tatra Mts. In the paper we mention the significance of geomorphologic research and its applications for more worthwhile landscape-ecological analysis, synthesis, planning, and control of the landscape environment utilisation. Especially in the high-mountain landscape, close to timberline, the georelief attributes (static and dynamic) belong to the main limiting factors for human activity. A natural hazard assessment of actual or potential processes requires existing knowledge about the activity (intensity) of the process, procured either by direct observations (measurements) or by using simplified models combined with aerial or space photograph analysis. The measured (or calculated) parameters should be processed into a database information system. The evaluating process includes analyse of defined spatial units (morphodynamic systems), which is based on two types of criteria: criteria resulting from the human demands and interests (and conversely impacts, influences etc.), and criteria resulting from the proper dynamics of natural processes (and influences of natural conditions on each process). The hazard assessment in high-mountain area is often complicated by the risks related with the concrete estimation of losses and also casualties. Nevertheless, it becomes a component of the indicators for sustainable utilisation of natural resources.

Hreško J., Bugár G.: Problémy hodnotenia prírodných hrozieb a ich monitoringu v oblasti Tatier.

Vysokohorské prostredie sa postupne stáva atraktívnym miestom pre rôzne formy investícií. Tento trend nie je prirodzene ničím novým ani neočakávaným. Medzi špecifické a zároveň citlivé charakteristiky Tatier patrí okrem ich izolovanej polohy aj relatívne malá rozloha, najmä dolinového systému a o to väčšia koncentrácia ľudských aktivít. Tatry ležia v oblasti záujmu dvoch rozvíjajúcich sa krajín, Poľska a Slovenska. Každá z nich má už pripravené alebo pripravuje plány a projekty intenzívneho rozvoja cestovného ruchu a turizmu v tomto regióne. Ekonomické a politické skupiny latentne i otvorene vyjadrujú svoj záujem na komerčnom využívaní Tatier. V práci prezentujeme význam geomorfologického výskumu a jeho aplikácií pre krajinnoekologické analýzy, syntézy, plánovanie a kontrolu využívania krajinného prostredia. Predovšetkým vo vysokohorskej krajine patria statické a dynamické atribúty georeliéfu k hlavným limitujúcim faktorom pre ľudské aktivity. Hodnotenie hrozby takýchto prírodných procesov (aktuálnych i potenciálnych) vyžaduje dostatok poznatkov o aktivite (intenzite) daného procesu, ktoré sa získavajú buď priamym pozorovaním (meraním), alebo využitím zjednodušených modelov v kombinácii s analýzou leteckých, resp. satelitných snímok. Hodnotiaci proces zahŕňa analýzu definovaných priestorových jednotiek (morfodynamických systémov), ktorá sa opiera o dva druhy kritérií: kritérií vyplývajúcich z požiadaviek a záujmov človeka (a, naopak, ich impakty, vplyvy a pod.) a kritérií vyplývajúcich z vlastnej dynamiky týchto prírodných procesov (vplyvy prírodných podmienok na daný proces).

EVALUATION OF VULNERABILITY OF HIGH-MOUNTAIN LANDSCAPE ON EXAMPLE VELICKÁ DOLINA VALLEY IN THE VYSOKÉ TATRY MOUNTAINS

Boltižiar M.: Evaluation of vulnerability of high-mountain landscape on example Velická dolina valley in the Vysoké Tatry Mountains. Ekológia (Bratislava), Supplement 4/2001, p. 101-109.

The paper presents results of the landscape-ecological research, which has been realizated in 1996-2000. The Velická valley situated in the southern part of Vysoké Tatry Mts was chosen for study area as it represents a suitable model area of alpine zone. The main aim of the research was the mapping and evaluation of the actual state of the landscape components and elements of the area with low impact on the landscape. Further on the basis of biotic and abiotic factors assess the level of the vulnerability resistance to a set of the destructive processes. Although there are current studies dealing with abiotic and biotic components of the high mountain landscape in the Vysoké Tatry Mts none of those presents the detailed and complex study at such a large scale as 1:10 000, as is presented in this paper.

Boltižiar M.: Hodnotenie zraniteľnosti vysokohorskej krajiny na príklade Velickej doliny vo Vysokých Tatrách.

V práci prezentujeme výsledky krajinnoekologického výskumu, ktorý sme realizovali v rokoch 1996-2000. Za záujmové územie sme vybrali Velickú dolinu, nachádzajúcu sa v južnej časti Vysokých Tatier, ktorá predstavuje vhodnú modelovú oblasť. Cieľom bolo komplexne zachytiť a zhodnotiť súčasný stav krajinných zložiek a prvkov alpínskeho stupňa ako príklad málo narušenej krajiny, charakterizovať ich abiotické a biotické vlastnosti a na ich základe stanoviť stupeň zraniteľnosti voči súboru deštrukčných procesov. Hoci v súčasnosti existujú práce, ktoré sa dotýkajú abiotických, biotických zložiek a prvkov vysokohorského prostredia, neexistuje u nás ucelená a podrobná štúdia tohto vysokohorského územia vo veľkej mierke (1:10 000), kde by boli komplexnejšie zhodnotené všetky parametre.

WESTERN BORDER OF THE TATRA MOUNTAINS IN CONNECTION TO THE BORDER OF TATRA NATIONAL PARK (TANAP)

Jodłowski M.: Western border of the Tatra Mountains in connection to the border of Tatra National Park (TANAP). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 110-115.

In this paper the problem of western border of the Tatra Mts was studied. It is the interesting example of using different criteria in delineating borders. There is a number of views into its course in Slovak and Polish literature. The difference between the extreme variants is about 10 kilometers.
In June 2000, the author studied the natural environment’s variability in the western part of the Tatra Mts and described about 70 kilometers of physicogeographic borders, using a special form. The result of the field work was a typology of physicogeographic borders. The author distinguished 7 types of borders: morpho-tectonic, litho-morphological, lithological, morphological, orographic and anthropogenic borders. According to these types the border of Tatra National Park (TANAP) was analysed and the suggestions to delineting borders of protected areas were given.

Jodlowski M.: Západná hranica Tatier v súvislosti s hranicou Tatranského Národného Parku.

V príspevku skúmame problematiku západnej hranice Tatier. Je zaujímavé, že na určenie hraníc možno použiť rôzne kritériá. Na tento problém je v slovenskej a poľskej literatúre veľa rozdielnych pohľadov. Rozdiel medzi extrémnymi variantmi je asi 10 km. V júni 2000 sme sledovali variabilitu prírodného prostredia na západnej strane Tatier a opísali asi 70 km fyzickogeografickej hranice použijúc špeciálnu formu. Výsledkom terénnej práce je typológia fyzickogeografických hraníc. V práci rozlišujeme 7 typov hraníc: morfo-tektonické, lito-morfologické, litologické, morfologické, orografické a antropogenické hranice. Podľa týchto typov hranice Tatranského Národného Parku (TANAP) sme analyzovali a podávali návrhy na hranice chránených území.

PHYSICOGEOGRAPHICAL REGIONALIZATION OF THE TATRA NATIONAL PARK (POLAND)

Balon J.: Physicogeographical regionalization of the Tatra National Park (Poland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 116-122.

The Tatra National Park covers the Polish Tatra Mountains and a small part of the neighbouring Podhale Basin in the north. The TNP belongs to the best studied areas in Poland. Despite of that no detailed physicogeographical regionalization of its territory has been carried out. In the hitherto published papers regional divisions of the TNP area do not reach beyond the level of mezoregion. The article contains a proposal of a regionalization of the Park’s area down to a level of microregion. The regionalization has been performed by way of deduction, on dividing major units into smaller ones on the basis of the criteria adopted; geological structure at a level of mezoregions and of relief at a level of microregions. The result obtained was subject to – in points of doubts – to the inductional procedure of verification. As a result there were distinguished in the area of the TNP; 2 macroregions, 5 mezoregions and 22 physicogeographical microregions. It is possible to extend the regionalization into the territory of the Slovakian TANAP by using deduction methods for the western part of the Tatra Mts while for the eastern part, the High Tatra Mts, this should be preceded by studies in the structure of the natural environment.

Balon J.: Fyzickogeografická regionalizácia Tatranského Národného Parku (Poľsko).

Tatranský Národný Park (TNP) pokrýva Poľské Tatry a na severe malú časť susediacej kotliny Podhale. TNP je jedným z najlepšie preskúmaných území v Poľsku. Napriek tomu nebola však vykonaná žiadna podrobná fyzickogeografická regionalizácia tohto územia. V doterajších publikovaných prácach regionálne rozdelenie územia TNP nepresahuje úroveň mezoregiónu. Práca obsahuje návrh regionalizácie územia parku až po úroveň mikroregiónov. Regionalizácia sa uskutočňovala cestou dedukcie na základe prijatých kritérií rozdelením hlavných jednotiek na menšie; geologická štruktúra na úrovni mezoregiónov a reliéf na úrovni mikroregiónov. Výsledok bol predmetom indukčného procesu overovania. Na územi TNP boli rozlíšené 2 makroregióny, 5 mezoregiónov a 22 fyzickogeografických mikroregiónov. Regionalizáciu možno rozšíriť regionalizáciu na územie slovenského TANAP-u použitím dedukčných metód pre západnú časť Tatier, kým pre východnú časť (Vysoké Tatry) by muselo predchádzať skúmanie týkajúce sa štruktúry prírodného prostredia.

BIRDS OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE

Kalivodová E., Kürthy A.: Birds of the Protected landscape area Záhorie. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001 p. 123-127.

The Potected landscape area Záhorie, the first protected lowland area of Slovakia, was declared in 1989. It is divided into two parts. The larger one is situated in the flood plain area of the Morava river (14 522 ha) and the smaller one covers an area of pine forests (13 000 ha.). The monitorig of birds in this area started in 1990 after the opening of the Slovak-Austrian frontier area. Up to now there have been recorded 233 bird species, 135 out of them found to be nesting. From the recorded birds species 129 are endangered according to IUCN categories. The highest number of species was in deciduous forest (mostly in floodplain forest) on death arms, marsh and meadows.
Key words: birds, Protected landscape area Záhorie, Morava river, birds

Kalivodová E., Kürthy A.: Vtáky Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.

Ornitologický výskum územia CHKO Záhorie sme začali v r. 1990 po jej vyhlásení a sprístupnení pohraničného pásma v alúviu rieky Moravy na slovensko-rakúskej hranici. V r. 1990-2000 bolo v tejto oblasti zaznamenaných 232 druhov vtákov, z nich 138 hniezdiacich a 129 rizikových v zmysle kategórií IUCN. Najvyšší počet druhov bol zistený v listnatých porastoch, t.j. v lužných lesoch (od mäkkých cez prechodné po tvrdé lužné lesy), na ramenách, močiaroch a na lúkach.

SOME ECOLOGICAL CHARACTERISTICS OF BLACK LOCUST CULTURAL FOREST COMMUNITIES IN THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE IN THE SW PART OF SLOVAKIA

Šimonovič V., Šomšák L., Nikodemová Z.: Some ecological characteristics of black locust cultural forest communities in the protected landscape area Záhorie in the SW part of Slovakia. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 128-136.

During the years 1999-2000 a detailed production-ecological research of black locust cultural forest communities in the locality of protected landscape ares Záhorie was performed. We search three forest comminities: Chelidonio-Robinietum, Arrhenathero elatius-Robinietum and Bromo sterilis-Robinietum. The contribution is dealing whith preliminary results of production ecological and soil analysis mentioned communities.
Key words: black locust communities, biomass of herb layer, ecological analysis, soil characteristics

Šimonovič V., Šomšák L., Nikodemová Z.: Niektoré ekologické charakteristiky kultúrnych lesných spoločenstiev agátu bieleho v CHKO Záhorie v SZ časti Slovenska.

V rokoch 1999-2000 sme uskutočnili produkčno-ekologický výskum s cieľom podrobnejšie analyzovať kultúrne lesné spoločenstvá agáta bieleho na lokalite CHKO Záhorie. Vybrali sme tri spoločenstvá: Chelidonio-Robinietum, Arrhenathero elatius-Robinietum a Bromo sterilis-Robinietum. V príspevku uvádzame predbežné výsledky produkčnej, ekologickej a pedologickej analýzy uvedených spoločenstiev.

CATENA OF ARENIC SOILS OF THE BORSKÁ NÍŽINA LOWLAND (THE PROTECTED LANDSCAPE AREA ZÁHORIE)

Bedrna Z., Paračková A., Račko J., Šimonovič V.: Catena of arenic soils of the Borská nížina lowland (the Protected Landscape Area Záhorie ). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 137-142.

The Protected Landscape Area Záhorie is spread on an area of 27 522 ha on the Borská nížina lowland. It consists of the localities Horný les and Dolný les on the alluvium of the Morava river left bank and Kobyliarka elevation between the villages Borský Sväty Jur and Lakšárska Nová Ves Sandy (arenic) soils are spread on the area of 9052 ha (33% of the whole area). They are developed on eolian and alluvial sediments. They are without carbonates, what is the reason of their acidity. Soil acidity is increased from Mollic Fluvisols (ČAm), Eutric Fluvisols (FMm), Dystric Regosols (RMm) to Haplic Podzols (PZm) in the catena of natural arenic soils without significant anthropic influences as cultivation, fertilization and liming are a result of pedogenetical processes. The lowest content of humus in very shallow humic horizon (0.2 m) was determined in Dystric Regosols (RMm). It corresponds to the composition of vegetation type Thymo angustifolii-Corynephoretum canescentis K r i p p e l 1954 with low biomass production of the herb layer, which was determined in the area ” Vo Vŕškoch” near the village Lakšárska Nová Ves. Eutric Fluvisols (FMm) in the locality ”Čierny les” in the distric of the village Gajary has a deeper humic horizon (0.5 m), with higher content of humus. It was developed in the process of humification of plant residues of vegetation. The highest biomass production of the plant community type Pleurozio schreberi-Pinetum, Š o m š á k o v á 1988, with higher biomass production of the herb layer. Highest biomass production of phytocoenose Fraxino-pannonicae-Ulmetum S o ó in A s z ó d 1936 corr. S o ó in deep humus horizon creation (0.9 m) of soil type Mollic Fluvisols (ČAm). This soil has the highest content of humic substances of high quality from arenic soils on the locality ” Široké” near by the village Vysoká pri Morave.
Key words: arenic soils, catena, biomass, Borská nížina lowland, phytocoenose

Bedrna Z., Paračková A., Račko J., Šimonovič V.: Rad arenických pôd Borskej nížiny (CHKO Záhorie).

Chránená krajinná oblasť Záhorie na Borskej nížine má celkovú rozlohu 27 522 ha. Pozostáva z Horného a Dolného lesa na nive ľavého brehu dolného toku rieky Moravy a vyvýšeniny Kobyliarka medzi Borským Svätým Jurom a Lakšárskou Novou Vsou. Piesočnaté (arenické) pôdy sú na 9052 ha (33 % z celkovej plochy). Ich pôvod je eolický (viate piesky) a aluviálny (nivné sedimenty). Vyznačujú sa absenciou uhličitanov, a preto majú kyslú reakciu. V dôsledku pedogenetických procesov pozorujeme v rade prirodzených, antropicky výraznejšie neovplyvnených (neobrábaných, nehnojených, nevápnených) arenických pôd nárast pôdnej kyslosti od pôdneho typu čiernica cez fluvizem a regozem až k podzolu. V pôde typu regozem sme vo veľmi plytkom humusovom horizonte (0,2 m) stanovili najnižší obsah humusu. Odpovedá to zloženiu rastlinného spoločenstva typu Thymo angustifolii-Corynephoretum canescentis K r i p p e l 1954 s nízkou produkciou biomasy, ktorú sme určili na lokalite s názvom “Vo vrškoch” pri obci Lakšárska Nová Ves. Fluvizem v Čiernom lese v katastri obce Gajary má hlbší humusový horizont (0,5 m) s vyšším obsahom kvalitného humusu. Tento vznikol humifikáciou zvyškov rastlinného spoločenstva typu Pleurozio schreberi–Pinetum Š o m š á k o v á 1988, s pomerne dobrou ročnou produkciou biomasy rastlín. Najvyššia produkcia biomasy rastlinného spoločenstva Fraxino–pannonicae–Ulmetum S o ó in A s z ó d 1936 corr. S o ó 1963 sa prejavila v tvorbe hlbokého humusového horizontu (0,9 m) pôdy typu čiernica. Na lokalite Široké v katastri obce Vysoká pri Morave mala táto pôda z celého radu arenických pôd najvyšší obsah kvalitných humusových látok.

ENVIRONMENTAL RESEARCHES IN THE WETLANDS OF KISKUNSÁG NATIONAL PARK

Gulyás Á.: Environmental researches in the wetlands of Kiskunság National Park. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 143-150.

Nowadays due to the intensive human landscape forming it can hardly be found natural or close-to-natural areas in the Carpathian basin. It is exceptionally true in case of wetlands protected by Ramsar Convention. To protect and restore these decreasing areas is an important environmental task.
On the examined natural wetland area the drainage and human impact (large-scale agricultural farms, unreasonable forestation) led to ecological changes and aridification.
We show those natural and human factors, which have absolutely changed the natural system in the last 100 years. Knowing the tendencies, solutions are given to preserve or restore the natural state by the optimalization of the land usage. These data could be served for ecological landscape planning as well.

Gulyás Á.: Environmentálny výskum mokradí v Národnom parku Kiskunság.

Pre intenzívne formovanie krajiny človekom je dnes v karpatskej kotline ťažké nájsť prírodné alebo prírode blízke územia. Platí to bez výnimky i v prípade mokradí chránených Ramsarskou konvenciou. Chrániť a obnoviť tieto zväčšujúce sa územia je dôležitou environmentálnou úlohou. Na skúmaných prírodných mokradiach vplyvy odvodnenia a vplyvy človeka (velkoplošné poľnohospodárske farmy, nezmyseľné zalesňovanie) vedú k ekologickým zmenám a vysychaniu. Poukazujeme preto na tie prírodné a ľudské faktory, ktoré celkom zmenili prírodný systém za posledných 100 rokov. Keďže poznáme tendencie, ochranu alebo obnovu prirodzeného stavu možno riešiť optimalizáciou využitia zeme. Tieto údaje môžu slúžiť aj pre ekologické plánovanie krajiny.

LANDSCAPE-ECOLOGICAL PROBLEMS IN AGGTELEK NATIONAL PARK WITH SPECIAL REGARD TO SUSTAINABLE SILVICULTURE

Bárány-Kevei I., Botos Cs.: Landscape-ecological problems in Aggtelek National Park with special regard to sustainable silviculture. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 151-156.

The Aggtelek National Park is situated in Northern Hungary. Thus, from the North, the National Park has joint border with the Slovak Karst Protected Landscape Area in the Slovak Republic. Considering the geology, landscape geography and cultural history of the region, these two protected areas form an integral unit and both were declared as biosphere reserves in 1979 (UNESCO’s Man and Biosphere Program). The area of the Aggtelek National Park has being protected by law since 1978 and was declared as a National Park in 1985. The caves of the Slovak Karst and the Aggtelek Karst were inscribed in the UNESCO’s World Heritage List in 1995. In our presentation we investigate the problems of the land use types of the Aggtelek National Park with special regard to the sustainable silviculture. The presentation shows a planning method which is based on forestry as well as ecological factors, and applies Arc/Info GIS software.

Bárány-Kevei I., Botos Cs.: Krajinnoekologické problémy Národného parku Aggtelek so zvláštnym zreteľom na udržateľnosť lesníctva.

Národný park Aggtelek sa nachádza v severnom Maďarsku. Na severe má spoločnú hranicu s Chráneným územím Slovenský kras v Slovenskej republike. Vzhľadom na ekológiu, krajinnú geografiu a kultúrnu históriu regiónu tieto dve chránené územia vytvárajú integrálnu jednotku a v r. 1979 boli obe vyhlásené za biosférické rezervácie (program UNESCO, Človek a biosféra). Územie Národného parku Aggtelek po právnej stránke je od r. 1978 chránené a za Národný park bolo vyhlásené v r. 1985. Jaskyne Slovenského krasu a krasu Aggtelek sú zahrnuté v Zozname svetového dedičstva UNESCO od r. 1995. V práci skúmame problémy využitia typov zeme v Národnom parku Aggtelek so zvláštnym zreteľom na udržateľnosť lesníctva. Uvádzame metódu plánovania založenú na lesníctve ako aj na ekologických faktoroch a softveri Arc/Info GIS.

KARST LAKES OF THE PROTECTED LANDSCAPE AREA – BIOSPHERE RESERVE SLOVENSKÝ KRAS KARST AND AGGTELEK NATIONAL PARK

Barančok P.: Karst lakes of the Protected Landscape Area – Biosphere Reserve Slovenský kras karst and Aggtelek National Park. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 157-190.

In the extent karst area belonging to the Protected Landscape Area – Biosphere Reserve Slovenský kras karst and Aggtelek National Park are several lakes. They are very significant biotopes. At present they are extincted rapidly, their water surface is reduced, they are silted relatively quickly and they are overgrown by wetland vegetation. In order to clarify the causes of their extinction the development of 3 lakes of the area Slovenský kras karst – lakes Jašteričie jazero lake, Smradľavé jazierko lake and Farárova jama lake and 3 lakes of the area Aggtelek Karst – lakes Aggteleki-tó, Vörös-tó and Kardos-tó were evaluated. From the area Slovenský kras karst are well known 2 further lakes – Lúčanské jazierko lake and Čierne jazero lake. Climatic changes and prevailingly negative impact of man have decisive influence on the development of all lakes in the mentioned area.

Barančok P.: Krasové jazerá Chránenej krajinnej oblasti – Biosférická rezervácia Slovenský kras a Aggteleckého národného parku.

V rozsiahlej krasovej oblasti, ktorá spadá do územia Chránenej krajinnej oblasti – Biosférická rezervácia Slovenský kras a Aggteleckého národného parku sa nachádza viacero jazierok, ktoré predstavujú v tomto území veľmi významné biotopy. V súčasnosti dochádza k ich rýchlemu zániku. Zmenšuje sa ich voľná vodná hladina, pomerne rýchle sa zazemňujú a zarastajú mokraďnou vegetáciou. Pre objasnenie príčin zániku týchto jazier sme zhodnotili vývin 3 jazier z územia Slovenského krasu – Jašteričie jazero, Smradľavé jazierko a Farárova jama a 3 jazier z územia Aggteleckého krasu – Aggteleki-tó, Vörös-tó a Kardos-tó. Z územia Slovenského krasu sú známe ešte 2 jazierka – Lúčanské jazierko a Čierne jazero. Rozhodujúci vplyv na vývin všetkých jazierok na území Slovenského a Aggteleckého krasu majú celkové klimatické zmeny a veľký, v prevažnej miere negatívny, vplyv na vývoj týchto jazier má aj človek.

MILITARY IMPACT ON A COLONY OF GREY HERON ARDEA CINEREA PROTECTED IN THE NATURE RESERVE

Kitowski I.: Military impact on a colony of Grey Heron Ardea cinerea protected in the nature reserve. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 191-197.

This paper presents the influence of low – flying military aircrafts during the breeding season on Grey Heron Ardea cinerea colony in natural reserve. The observation results were compared with those conducted in an area of heron colony under going a slight anthropopressure. Aircrafts effect the whole breeding cycle of the heron, which in the light of studies, seems to be most dangerous in the incubation period in which aircrafts disturb incubating and even enable penetration of a heronary by birds of prey, and predatory mammals. In the resting period of nestlings remaining nests aircraft flights were observed to disturb their brooding and feeding and contribute to penetration of predatory animals. They also enhanced premature abandoning nests by fledglings. Over many years these processes resulted in reducing the number of breeding pair of Grey herons in the area located near a military airport.
Key words: military, Grey Heron, Poland

Kitowski I.: Vplyv vojenských letísk na kolóniu Ardea cinerea v chránenej prírodnej rezervácii.

V prírodnej rezervácii sme skúmali vplyv nízkolietajúcich vojenských lietadiel počas obdobia liahnutia na kolóniu volavky sivej (Ardea cinerea). Výsledky sme porovnávali s kolóniou chovanou pod miernym antropickým tlakom. Lietadlá ovplyvňujú celý cyklus liahnutia husí, najnebezpečnejšie v dobe sedenia na vajíčkach, keď lietadlá vyrušujú vtákov a umožňujú vniknúť predátorom na územie. V období, keď vtáčatá sú ešte v hniezdach, lietadlá narušujú ich kŕmenie a prispievajú k vniknutiu predátorov. Má to vplyv aj na predčasné vylietanie z hniezd. V dôsledku týchto faktov sa na územiach v blízkosti vojenských letísk za niekoľko rokov znížil počet hniezdiacich vtákov volavky sivej.

BEHAVIORAL ECOLOGY OF FOUR SYMPATRIC RAPTORS AND CHANGES IN AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE CHEŁM PROTECTED LANDSCAPE AREA (SE POLAND)

Kitowski I., Wojtak E.: Behavioral ecology of four sympatric raptors and changes in agricultural landscape of the Chełm Protected Landscape Area (SE Poland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 198-206.

Paper presents the results of studies on the behaviour and foraging habitat selection of four raptors in the moment of first sights in Chełm Protected Landscape Area (SE Poland) Marsh Harriers Circus aeruginosus preferred cruising and wind soaring flights. They main foraging sites were crops. Montagu’s Harriers Circus pygargus also preferred cruising flights, but they performed them more often than Marsh Harriers. Montagu’s Harriers foraged most frequently on meadows and pastures. Buzzards Buteo buteo performed most frequently soaring flights using wind updrafts or hovering flights. Analysis of their behaviour the first seen Kestrels Falco tinnunculus points to preference for hovering and cruising flights often made over meadows and pastures. Among the studied raptors, Kestrel were most successful and Montagu’s Harriers least successful in hunting. This paper shows threats to raptors resulting from changes in agricultural landscape, it to lie fallow and disappearance of meadows and pastures as well as small landscape elements.
Key words: agricultural landscape, raptors, Poland

Kitowski I., Wojtak E.: Ekológia správania sa štyroch sympatrických dravcov a zmeny poľnohospodárskej krajiny v Chránenej krajinnej oblasti Chełm (juhovýchodné Poľsko).

V práci prezentujeme výsledky štúdií o správaní a výbere stanovišťa a štyroch dravcov v Chránenej krajinnej oblasti Chełm (juhovýchodné Poľsko). Hlavným stanovišťom kvôli potravy u druhu Circus aeroginosus sú obilniny. Circus pygargus uprednostňuje krížové prelety častejšie ako Circus aeroginosus. Circus pygargus sa najčastejšie zastavuje pre potravu na lúkach a pastvinách. Buteo buteo najčastejšie využíva pri svojom lete vietor. Analýza ich správaní poukazuje na to, že Falco tinnunculus uprednostňuje lety nad lúkami a pastvinami. Medzi skúmaných dravcov najúspešnejším lovcom bol Falco tinnunculus a Circus pygargus bol najmenej úspešný. V tomto príspevku poukazujeme na ohrozenie dravcov v dôsledku zmien v poľnohospodárskej krajine, ktorá leží úhorom a z ktorej lúky a pastviny ako aj malé krajinné prvky postupne miznú.

ABIOTIC CONDITIONS AFFECTING THE BIODIVERSITY OF THE ”SZUM” LANDSCAPE RESERVE IN ROZTOCZE

Czarnecka B., Janiec B.: Abiotic conditions affecting the biodiversity of the ”Szum” landscape reserve in Roztocze. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 207-214.

The aim of the study was to examine the richness of vascular plants versus the diversity of plant communities and abiotic conditions in the break section of the Szum river valley in borders of the landscape reserve and its nearest vicinity (the Roztocze region, SE Poland). The total number of 268 species of vascular plants, representing 64 systematic families, were noticed in the break zone of the Szum river (ca 1.6 km long) and 0.2 km of the valley of its left tributary, the Miedzianka river. The number of taxa in particular sectors of the valley is almost 3 times different – starting from 40, ending with 117. There occur 17 tree species (3-13 in particular sectors), 21 shrub species (1-12) and 212 herb species (32-97), including 18 taxa of Spermatophyta. Between herb plants hemicryptophytes are dominants. Forest plants, especially of temperate forests are the most abundant ecological group while representatives of meadow and swamp species as well as transitional and high moors play a lesser role. Diversity of the vascular flora of the valley studied is determined by the following factors: the surface features, the type of water economy, the chemistry of waters, the type of soil and its physico-chemical properties, as well as the character of the plant communities.

Czarnecka B., Janiec B.: Abiotické podmienky ovplyvňujúce biodiverzitu v rezervácii ”Szum” v regióne Roztocze.

Cieľom štúdia bolo skúmať diverzitu cievnatých rastlín a diverzitu rastlinných spoločenstiev a abiotických podmienok na úseku zlomu povodia rieky Szum na hranici chráneného územia a jeho bezprostredného okolia (región Roztocze, JV Poľsko). Celkový počet 268 druhov cievnatých rastlín reprezentujúcich 64 čeľadí sme zaznamenali v zóne zlomu rieky Miedzianka (ca 1,6 km dlhá) a 0,2 km od povodia jej ľavého prítoku. Počet taxónov v jednotlivých sektoroch povodia je takmer trojnásobne odlišné – od 40 do 117. Zistili sme 17 druhov stromov (3-13 v jednotlivých sektoroch), 21 druhov krovín (1-12) a 212 druhov bylín (32-97) zahrňujúc 18 taxónov Spermatophyta. Medzi bylinami sú dominantné hemikryptofyty. Rastliny v lesoch, najmä v miernych lesoch, sú najpočetnejšou ekologickou skupinou, druhy lúk a slatín, ako aj prechodových rašelinísk tvoria menšiu skupinu. Diverzitu cievnatých rastlín povodia ovplyvňujú tieto faktory: charakteristika povrchu, typ vodného hospodárstva, chemické zloženie vôd, pôdne typy a ich fyzikálnochemické vlastnosti ako aj charakter rastlinných spoločenstiev.

THE ROLE OF A SEED BANK IN THE MAINTENANCE OF VALUABLE COMPONENTS OF XEROTHERMIC GRASSLAND

Czarnecka J., Czarnecka B.: The role of a seed bank in the maintenance of valuable components of xerothermic grassland. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 215-221.

The aim of the study that was carried out during 1999 and 2000 was to find out whether the soil seed bank might play a significant role in the maintenance of valuable components of xerothermic grassland. Plant community searched is situated on the calcareous hill called The White Mountain (Central Roztocze Region, SE Poland). This area is protected as the ecological unit, the form of environment protection defined in Polish Nature Conservation Act. The main conclusion of the work done is the statement that the possibility of use of the seed bank to maintenance and community recovery is narrowed by some factors. The most important of them are: great occurrence of seeds of species alien to xerothermic grassland and the lack of the persistent seed bank of main valuable components of searched community.

Czarnecka J., Czarnecka B.: Úloha banky v zachovaní semien významných druhov xerotermných lúk.

Pri štúdiu, ktoré sme uskutočnili v roku 1999 a 2000, bolo treba zistiť, či banka semien môže hrať významnú úlohu v zachovaní hodnotných zložiek xerotermných lúk. Skúmané rastlinné spoločenstvá sa nachádzajú na vápenatých kopcoch zvaných Biele hory (región Stredné Roztocze, juhovýchodné Poľsko). Toto územie je chránené ako ekologická jednotka – forma environmentálnej ochrany definovanej v poľskom zákone o ochrane prírody. V závere práce konštatujeme, že možnosť použitia banky semien na zachovanie a obnovu spoločenstiev obmedzuje niekoľko faktorov. Z nich najdôležitejšie sú: veľký výskyt semien druhov cudzích pre xerotermné lúky a nedostatok stálej banky semien hlavných zložiek skúmaného spoločenstva.

THE ”CZARTOWE POLE” LANDSCAPE RESERVE IN ROZTOCZE (SE POLAND) IN THE LIGHT OF INTERDISCIPLINARY RESEARCH

Janiec B., Czarnecka B.: The ”Czartowe Pole” Landscape Reserve in Roztocze (SE Poland) in the light of interdisciplinary research. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 222-232.

The main purpose of the interdisciplinary research was the complex evaluation of the ecological relations in the ”Czartowe Pole” Landscape Reserve (”The Devil’s Field”). The reserve, created in 1958, covers ca 4 km long break section of the Sopot river valley. It has the area of 63.71 ha, 42% of which is subject to strict protection. The important elements of the reserve’s environment are: the picturesque waterfalls in the river-bed (with cascades up to 1 m tall), over 100 springs (including ferruginous ones), large downfall of river-bed, differentiation of valley insert depth, numerous river meanders, presence of large and small islets, the suspension of the peat bogs (even up to 4 – 6 m above the water-table of the river) as well as valueable forest communities overgrown the valley slopes and floor. Among them fir forest is a particularly precious component of vegetation due to occurrence of silver fir near the north-eastern border of its natural range.

Janiec B., Czarnecka B.: Krajinná rezervácia ”Czartowe Pole” v Roztocze (JV Poľsko) v interdisciplinárnom výskume.

Hlavným cieľom interdisciplinárneho výskumu je komplexné hodnotenie ekologických vzťahov v krajinnej rezervácii ”Czartowe Pole” (”Čertove Pole”). Rezervácia založená v r. 1958 sa rozprestiera na približne 4 km dlhom pásme údolia rieky Sopot s rozlohou 63,71 ha, z čoho 42 % je prísne chránená. Významnými prvkami prostredia rezervácie sú krásne vodopády v koryte rieky (s kaskádami do výšky 1 m), viac ako 100 prameňov (zahŕňajúc i železité pramene), veľký pokles koryta rieky, diferenciácia hĺbky údolia, nespočetné riečne meandre, prítomnosť veľkých a malých ostrovčekov, suspenzia rašelinísk (do 4-6 m nad úrovňou vody v rieke) ako aj hodnotné lesné spoločenstvá zarastajúce svahy a dno údolia. Vďaka výskytu striebornej jedličky je jedľový les nachádzajúci sa v tejto oblasti vzácnou zložkou vegetácie.

THE NATURE-LANDSCAPE COMPLEX: A NEW FORM OF NATURE AND LANDSCAPE PROTECTION IN POLAND (A CASE STUDY FROM THE WAPIENICA ECOLOGICAL PARK IN THE SILESIAN BESKIDS, WESTERN CARPATHIANS)

Orczewska A., Wilczek Z.: The nature-landscape complex: a new form of nature and landscape protection in Poland (a case study from The Wapienica Ecological Park in the Silesian Beskids, Western Carpathians). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 233-241.

One of the first nature-landscape complexes established in Poland (arising from the new Nature Protection Act issued on 16 October 1991) was ‘The Wapienica Ecological Park’. The main aims of the research were: to describe the diversity of its vegetation communities, and to define the main threats to the environment in that area. The full altitudinal range of vegetation cover, including foothills zone, lower forest zone and upper forest zone, is observed in the Wapienica valley. Each of the mountain zones contains a wide spectrum of forest associations, reflecting habitats of different moisture and fertility. In the foothills zone the sub-mountain form of Dentario glandulosae-Fagetum Klika 1927 em. Mat. 1964 is present. The diversity of associations in the lower mountain zone is higher. It includes: Luzulo nemorosae-Fagetum (Du Rietz 1923) Markgr. 1932 em. Meusel 1937, Lunario-Aceretum Schlüt. 1957, Dentario glandulosae-Fagetum and Abieti-Piceetum montanum Szaf., Pawł. et Kulcz. 1923 em J. Mat. 1978. In the upper forest zone two associations of spruce forest are present: Calamagrostio villosae-Piceetum Schlüter 1969 (=Plagiothecio-Piceetum hercynicum T. Tx. (1932) 1937) and Plagiothecio-Piceetum tatricum (Szaf., Pawł. et Kulcz. 1932) Br.-Bl., Vlieg. et Siss. 1939 em J. Mat. 1978). The vegetation is endangered by: a high level of pollution originating mainly from Silesia, a lack of large predators and overpopulation of deer, which eliminate fir from the forest ecosystems of the lower forest zone. There is impoverished biodiversity caused by the elimination of deadwood as a result of forest management practices. The results of the floristic, phytocoenotic and cartographic investigations show that The Wapienica Ecological Park nature-landscape complex has considerable phytosociological diversity and a high proportion of vegetation communities which are natural in character. Other valuable natural features of that area are the presence of huge trees designated as monuments of nature, and many species of vascular plants which are protected in Poland.

Orczewska A., Wilczek Z.: Prírodno-krajinný komplex: nová forma ochrany prírody a krajiny v Poľsku (prípadová štúdia z ”Ekologického parku Wapienica” v Sliezskych Beskydách, Západné Karpaty).

Ekologický park Wapienica bol založený ako jeden z prvých prírodno-krajinných komplexov v Poľsku (na základe nového zákona o ochrane prírody zo 16. októbra 1991). Hlavným cieľom nášho výskumu bolo opísať diverzitu rastlinných spoločenstiev a definovať hlavné typy ohrozenia prostredia v tejto oblasti. Kompletný výškový rozsah vegetačného pokryvu (zahrňujúci i oblasť predhoria, nižších a vyšších lesných zón) sa uskutočnil v údolí Wapienica. Každá z horských zón obsahuje široké spektrum lesných spoločenstiev zo stanovíšť rôznej vhlkosti a úrodnosti. V predhorskej zóne je prítomná submontánna forma Dentario glandulosae-Fagetum Klika 1927 em. Mat. 1964. Diverzita spoločenstiev v nižšej horskej zóne je vyššia. Obsahuje: Luzulo nemorosae-Fagetum ( Du Rietz 1923) Markg r. 1932 em. Meusel 1937, Lunario-Aceretum Schlüt. 1957, Dentario glandulosae-Fagetum a Abieti-Piceetum montanum Szaf., Pawl. et Kulcz. 1923 em. J. Mat. 1978. Vo vyššej lesnej zóne sa nachádzajú dve spoločenstvá smrekových lesov: Calamagrostio villosae-Piceetum Schlüter 1969 (= Plagiothecio-Piceetum hercynium T. Tx. (1932) 1937) a Plagiothecio-Piceetum tatricum (Szaf., Pawl. et Kulcz. 1932) Br.-Bl., Vlieg. et Siss. 1939 em J. Mat. 1978). Vegetáciu ohrozuje vysoká hladina znečistenia najmä zo Sliezska, nedostatok veľkých predátorov a premnoženie jeleňov, čo odstraňuje jedle z lesných ekosystémov nižšej lesnej zóny. Je tu chudobnejšia biodiverzita zapríčinená odstránením suchých konárov. Z výsledkov floristického, fytocenotického a kartografického výskumu vidieť, že prírodno-krajinný komplex Ekologický park Wapienica má významnú fytocenologickú diverzitu a vysoký podiel rastlinných spoločenstiev. Prítomnosť obrovských stromov a veľa druhov cievnatých rastlín, ktoré sú v Poľsku chránené, patria medzi hodnotné prírodné javy tohto územia.

QUALITATIVE CHANGES IN VEGETATION OF LAKES OF THE WIELKOPOLSKI NATIONAL PARK (WESTERN POLAND) UNDER ANTHROPOPRESSURE

Pełechaty M., Nagengast B.: Qualitative changes in vegetation of lakes of the Wielkopolski National Park (western Poland) under anthropopressure. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 242-248.

In the years 1996-1998 field investigations in lakes of the Wielkopolski National Park (western part of Poland) were carried out. The aim of the study was to establish the syntaxonomical composition of water and reeds vegetation of 16 lakes of the Park and its protective zone, which could be characterised by varied intensity of anthropopressure. Obtained results were compared to the literature data by Dąmbska (1988) and Kraska (1993). This comparison allowed describing changes in the lake’s vegetation and their possible directions in the last decade, which was exemplified by two highly eutrophicated lakes. In all lakes investigated 42 communities belonging to the following 8 classes Lemnetea, Charetea, Fontinaletea, Potamogetonetea, Phragmitetea, Bidentetea tripartiti, Artemisietea and Scheuchzerio-Caricetea fuscae were found. In most lakes the following tendencies of the changes of macrophyte vegetation could be listed: syntaxonomical impoverishing, first of all in the group of rare communities, dominance of the Phragmitetea class communities, especially those of wide ecological amplitude and preferably occupying eutrophic or anthropogenically changed habitats, increase of trophy of the littoral habitats.

Pełechaty M., Nagengast B.: Kvalitatívne zmeny vo vegetácii jazier Národného parku Wielkopolski (západné Poľsko) pod antropickým tlakom.

V rokoch 1996-1998 sme uskutočnili terénny výskum na jazerách Wielkopolského národného parku (západná časť Poľska). Cieľom štúdie bolo zistiť syntaxonomické zloženie vodnej a rákosovej vegetácie na 16 jazerách Parku a jeho ochrannom pásme, čo možno chrakterizovať rôznou intenzitou antropického tlaku. Získané výsledky sme porovnali s údajmi podľa Dambska (1988) a Kraska (1993). Toto porovnanie umožnilo opísať zmeny vo vegetácii jazier a ich možné smerovanie v poslednom desaťročí, ktoré môžeme zdokumentovať na dvoch vysoko eutrofických jazerách. Vo všetkých jazerách sme zaznamenali 42 spoločenstiev patriacich do 8 tried: Lemnete, Charetea, Fontinaletea, Potamogetonetea, Phyragmitetea, Bidentetea tripartiti, Artemisietea a Scheuchzerio-Caricetea fuscae. Vo väčšine jazier sme zaznamenali tieto tendencie zmien makrofytnej vegetácie: syntaxonomickú vyčerpanosť najmä v skupine vzácnych spoločenstiev; dominanciu spoločenstiev triedy Phragmitetea, najmä tých, ktoré majú široký ekologický rozsah a prednostne obsadzujú eutrofické a antropogenicky zmenené stanovištia, rast trofie litorálnych stanovíšť.

HAZARD OF SPRUCE STANDS IN THE PIENINY NATIONAL PARK DUE TO REGIONAL AND TRANSBOUNDARY AIR POLLUTION

Staszewski T., Szdzuj J., Kubiesa P., Godzik S.: Hazard of spruce stands in the Pieniny National Park due to regional and transboundary air pollution. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 249-256.

In 1999 a permanent spruce plot was established and equipped in the Pieniny National Park (49°25’00’’ 20°21’00’’) according to CLRTAP (CLRTAP, 1993) recommendations. Chemical composition of bulk deposition, throughfall, and soil solution as well as concentration of SO₂, NO₂, and ozone was determined on monthly basis. Response of spruce trees to air pollutants was analysed on the basis of the needles chemical composition and health status of trees. Mean annual concentration of SO₂ and NO₂ 11.9 and 6 µg/m³, respectively were below the permissible level for Polish National Parks. Mean ozone concentration for the vegetation period amounted to 52 µg/m³. Annual loads of sulphur and nitrogen reaching the forest soil were found to be 16.8 and 13.2 kg/ha, respectively. Content of elements in spruce needles was at the ”normal” level. 55% of trees was classified to class I of injury (warning class) and 30% to class II (light and middle injuries).
Key words: spruce stands, sulphur dioxide, ozone, acid deposition, chemistry of needles, health status of trees

Staszewski T., Szdzuj J., Kubiesa P., Godzik S.: Ohrozenie smrekových porastov v Pieninskom národnom parku regionálnym a cezhraničným znečistením ovzdušia.

V roku 1999 sme v Pieninskom národnom parku (49°25’00’’ 20°21’00’’) podľa odporúčania CLRTAP založili trvalú smrekovú plochu. Chemické zloženie depozície sypnej hmoty, rozpustnosť pôd, ako aj koncentráciu SO₂, NO₂ a ozónu sme stanovili mesačne. Reakciu smreka na znečistenie ovzdušia sme analyzovali na základe chemického zloženia ihličia a zdravotného stavu stromov. Stredná ročná koncentrácia SO₂ a NO₂ bola 11.9 a 6 µg/m³, čo je pod povolenou úrovňou, platnou pre Poľské národné parky. Stredná koncentrácia ozónu vo vegetačnom období bola 52 µg/m³. Ročná záťaž síry a dusíka zasahujúca lesnú pôdu bola 16.8 a 13.2 kg/ha. Obsah prvkov v ihličí smreka bol na ”normálnej úrovni”. 55% stromov bolo zatriedených do I. triedy poškodenia (varovná, výstražná trieda) a 30% do II. triedy (ľahké a stredné poškodenie).

THE DYNAMICS OF AQUATIC AND RUSH VEGETATION AND LANDSCAPE CHANGES OF THE LAKE MOSZNE IN THE POLESIE NATIONAL PARK

Sugier P.: The dynamics of aquatic and rush vegetation and landscape changes in the Polesie National Park. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 257-264.

Lake Moszne is a very shallow dystrophic water reservoir (17.5 ha), situated within the Polesie National Park (E Poland). The research on the aquatic and rush vegetation was done in the years 1995 and 2000. On the solid land 27 phytosociological relevés, characterising all the existing phytocoenoses, were made. The comparison of the maps of vegetation, and of the floristic census in the years 1995 and 2000, made it possible to present the dynamics of vegetation and the landscape changes.
The main role in the overgrowing of the lake with vegetation is played by the very expansive phytocoenosis – Scirpetum lacustris. It was possible to observe the increase of its area in the coastal region of the water basin, and its partial disappearance from the central parts of the lake, which might have been caused by the rise of the water level observable during the past few years. The submerged phytocoenoses – the community of Chara delicatula and the association of Elodeetum canadensis – have disappeared completely, which is closely connected with the process of shallowing of the lake. The most probable reason for that was the freezing of the lake to the great depth. The changes in the contents, cover and vitality of some species of phytocoenoses of the floating leaves vegetation were observed, too. Some of their patches are now characterised by the greater share of rush species, which may testify to the expansion of the rush into the areas covered so far with the aquatic vegetation.

Sugier P.: Dynamika vodnej a rákosovej vegetácie a zmeny krajiny v Národnom parku Polesie.

Jazero Moszne je v Národnom parku Polesie (severné Poľsko) veľmi plytkou distrofickou vodnou nádržou (17.5 ha). Výskum vodnej a rákosovej vegetácie sme uskutočnili v rokoch 1995 a 2000. Spracovali sme 27 fytosociologických snímok charakterizujúcich existujúce fytocenózy. Porovnanie vegetačných máp a floristických sčítaní v rokoch 1995 a 2000 umožnilo prezentovať dynamiku vegetácie a zmeny krajiny.
Hlavnú úlohu v zarastaní jazera vegetáciou zohrala veľmi expanzívna fytocenóza – Scirpetum lacustris. Zistili sme rozšírenie jej územia v pobrežnej časti nádrže a jej čiastočné miznutie z centrálnych častí jazera. Bol to dôsledok zvyšovania hladiny vody za posledné roky. Zaplavené fytocenózy – spoločenstvo Chara delicatula a asociácia Elodeetum canadensis celkom zmizli. Tento fakt úzko súvisí s tým, že jazero je čoraz plytšie a zamŕza do veľkej hĺbky. Zistili sme aj zmeny v obsahu, pokryvu a vitality niektorých druhov fytocenóz na plávajúcich listoch. V niektorých skupinách listov sa nachádza viac rákosových druhov, čo svedčí o expanzii rákosia na územiach doteraz pokrytých vodnou vegetáciou.

THE PROCESSES OF OVERGROWING WITH PLANTS THE GRAVEL HEAPS FORMED AFTER FLASH FLOOD OF 1997 IN THE BABIOGORSKI NATIONAL PARK. PRELIMINARY STUDIES

Uziębło A. K.: The processes of overgrowing with plants the gravel heaps formed after flash flood of 1997 in the Babiogorski National Park. Preliminary studies. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 265-270.

Abundant rainfall, which occurred in Europe in 1997, caused many flash floods. They made considerable devastation particularly in the montane and submontane regions. Valleys of bigger streams, as well as steep, easily eroding slopes underwent the biggest changes. In the Babiogorski National Park, on northern slopes of Babia Gora Mt. (the Western Carpathians, the High Beskid) numerous new initial habitats (slump and gravel heaps) appeared in the stream valleys. Before the flood, the dominant types of the alluvial vegetation were Petasitetum kablikiani and phytocoenoses of alder trees – Alnetum incanae variant with Petasites kablikianus. Therefore the extensive populations of butterbur (P. kablikianus) had the significant importance in plant consolidation of the riverbed. As the effect of geomorphological water action underwent three types of gravel heaps. The object of this study is the investigation the processes and dynamics of overgrowing with plants of recent alluvial habitats, and especially the role of Petasites kablikianus in forming new plant cover. In the Babiogorski National Park, in the Rybny stream valley, where plant cover of the alluvia was extremely natural, there were established three permanent plots on three types of habitats. Each year there are performed observations in the squares (20x20 cm). Floral composition, percentage cover of the species and its life form are stated for each square. After two years of observations pioneer species, the most abundant species, their frequency on analysed plots and three strategies of territorial occupancy for Petasites kablikianus were ascertained.

Uziębło A.K.: Procesy zarastania štrkových háld rastlinami vzniknutých po povodni v r. 1997 v Národnom parku Babiogorski.

Mimoriadne silné zrážky, ktoré postihli Európu v r. 1997, zapríčinili viac prudkých povodní, ktoré spôsobili veľké škody v horských a podhorských regiónoch. Údolia väčších vodných tokov, ako aj strmé, ľahko erodované svahy boli postihnuté najviac. V Národnom parku Babiogorski na severnom svahu pohoria Babia Gora (Západné Karpaty, Vysoké Beskydy sa v údoliach tokov objavilo množstvo nových stanovíšť (štrkové kopy). Pred povodňou dominantnými typmi aluviálnej vegetácie boli Petasitetum kablikiani a fytocenózy jelší – variant Alnetum incanae s Petasites kablikianus. Preto extenzívne populácie P. kablikianus hrali významnú úlohu v rastlinnej konsolidácii riečišťa. Ako vplyv geomorfologickej činnosti vody vznikli tri typy štrkových háld. Predmetom tejto štúdie je výskum procesov a dynamiky zarastania aluviálnych stanovíšť rastlinami, najmä Petasites kablikianus, ktorý hrá významnú úlohu vo formovaní nového rastlinného pokryvu. V Národnom parku Babiogorski, v údolí toku Rybny, kde pokryv rastlinami alúvia bol extrémne prírodný, sme určili tri stále plochy na troch typoch stanovíšť. Každý rok sme vykonávali výskum na ploche 20x20 cm.Zloženie flóry, percentuálnu pokryvnosť druhov a ich formy života sme stanovili pre každý štvorec plochy. Po dvoch rokoch výskumu sme na študijných plochách zistili pionierske druhy, najhojnejšie druhy, ich častý výskyt a potvrdili sa tri územné okupácie Petasites kablikianus.

A STRATEGY FOR THE PROTECTION OF LIVING NATURAL RESOURCES

Kasprzak K., Raszka B.: A strategy for the protection of living natural resources. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 271-288.

By basing itself on contemporary scientific achievements – particularly in ecology – nature conservation has seen its arsenal of possible measures broadened considerably, and is becoming a significant constituent of socio-economic development. Thus interpreted, it is becoming part of the strategy for a development of society that is sustainable, and is in balance with natural resources.

Kasprzak K., Raszka B.: Stratégia ochrany živých prírodných zdrojov.

Na základe súčasných vedeckých poznatkov najmä v ekológii má ochrana prírody dostatočne rozšírený arzenál možných opatrení a stáva sa významnou súčasťou socio-ekonomického rozvoja. Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je v rovnováhe s prírodnými zdrojmi.

GEODIVERSITY AS A BASE OF LANDSCAPE EVALUATION AND MANAGEMENT (CASE: SLAWSKIE LAKELAND)

Machnik A., Miedzińska I.: Geodiversity as a base of landscape evaluation and management (case: Slawskie Lakeland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 289-301.

Landscape evaluation and management problem results from out of necessity to define landscape structure e.g. in aspect characteristic tourism potential. As a main basic research established principle of proper landscape evaluation, management and protection. It is available by identifying so-called geodiversity, coordinated with biodiversity and abiotical components. In this study accept, that basic aspect biodiversity is hemeroby extent, to take also abiotical components such as: length of border lines between different types of land-use; length rivers and lakes shore; relief energy put by local relief size. Among other components to take consideration existents built-up areas, the selected form of tourism development.
The study was carried out in Slawskie Lakeland. It is southwestern fragment macro region Leszczyńskie Lakeland in south Wielkopolska district. Its diversified area of landscape, settlement and intensive tourism used. There is an urgent requirement landscape structure identification at this area to aim to set principles further evaluation, management and protection. The basic field of study is the field of a square – geometrical areas by sides 0.5 x 0.5 km.
Extent geodiversity study area to get through correlation abiotical and biotical components inside studies unit. As a result were determination types areas about different extent geodiversity, attribute them specific program development.

Machnik A., Miedzińska I.: Geodiverzita ako základ hodnotenia krajiny a manažmentu (jazerá územia Slawskie).

Hodnotenie krajiny a problematika manažmentu vyplýva z potreby definovať krajinnú štruktúru, napr. z aspektu turistického potenciálu. Určuje princíp hodnotenia krajiny, manažment a ochranu krajiny. Toto je možné identifikovaním tzv. geodiverzity koordinovanej biodiverzitou a abiotickými zložkami. V štúdii akceptujeme, že základný aspekt biodiverzity berie do úvahy aj abiotické zložky, ako je dĺžka hraníc medzi rôznymi typmi využitia zeme; dĺžky brehov riek a jazier. Medzi ostatné zložky, ktoré sa berú do úvahy, patria zastavané plochy, vybraté formy rozvoja turistiky.
Výskum sme uskutočnili na území Slawskie jazerá. Ide o juhozápadnú časť makroregiónu Leszczyńskie jazerá v južnej oblasti Wielkopolska. Pre túto blasť je charakteristická rozmanitá krajina, osídlenie a intenzívny turizmus. Nevyhnutnou požiadavkou je identifikovanie krajinnej štruktúry pre stanovenie princípov ďalšieho hodnotenia, manažmentu a ochrany. Základnou plochou výskumu je štvorec 0.5 x 0.5 km.

THE IMPACT OF EXTREME RAINFALLS AND FLOODS ON THE NATURAL DEVELOPMENT OF LANDSCAPES

German K.: The impact of extreme rainfalls and floods on the natural development of landscapes. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 302-308.

The last pentade in Southern Poland has been marked by an intensification of heavy rainfalls. Their effect are local, very vehement floods of unprecedented water stages in this century. The effects of these rainfalls and floods change landscape in a significant way bringing about its step-like development. Research carried out by the author in the Carpathians and on the Cracow Upland points to a very important role of that type of phenomena in the development of landscape. The scale of the phenomenon is documented by the results of field mapping carried out in one of the areas affected by extreme phenomena, situated on the borderland of the Beskid Wyspowy Mts and the Wieliczka Foothills. The mapping of an area some 36 sq. km. has made it possible to document 699 new landslides and slumps, their total surface 36 248 m², 203 new incisions, 244 accumulation forms in the shape of sandbars, alluvial cones and covers on terraces, the diameter of material reaching 2m, as well as 1489 fallen trees. The rising waters of the streams have caused destruction and removal from valley-bottoms of hydrophilous communities and of many animal organisms living both in water and in valley-floors. The result is a high oligotrophication of the valley environment. As a result of the changes rejuvenation of the valleys has taken place accompanied by an increase in their sinuosity, this due to the deepening of the existing bends and the creation of new ones and to the sharpening of asymmetrical valleys. Many natural borders in the landscape have been shifted. The scale of changes taking place in nature as a result of extreme phenomena involves a reflection about their decisive role in the development of the natural environment.

German K.: Vplyv extrémnych zrážok a povodní na prírodnú krajinu.

Posledných päť rokov postihli južné Poľsko časté prudké zrážky, ktoré spôsobili veľmi prudké povodne s vysokými vodnými stavmi v tomto storočí. Ich vplyv je lokálny. Vplyvy týchto zrážok a povodní významne menia krajinu a spôsobujú jej postupný vývoj. Výskum, ktorý sme vykonali v Karpatoch a na krakowskej nížine, poukazuje na veľmi dôležitú úlohu tohto javu vo vývoji krajiny. Dokumentujú to výsledky terénneho mapovania v jednom z území ovplyvnenom extrémnymi javmi, ktoré leží na hranici pohoria Beskid Wyspowy a Wielichka.
Mapovanie územia o rozlohe okolo 36 km² umožnilo dokumentovať 699 nových zosuvov a sklzov (ich celkový povrch je 36 248 m²), 203 nových zárezov, 244 nánosov v tvare piesočnatých valov, aluviálnych kužeľov a pokryvov terás (diameter materiálu dosahuje 2 m), ako aj 1489 spadnutých stromov. Stúpajúca voda vodných tokov spôsobila deštrukciu a odstránila hydrofylné spoločenstvá z dna údolia ako aj viaceré živočíšne organizmy žijúce vo vode a v údolnom dne, výsledkom čoho je oligotrofizácia krajiny. Výsledkom zmien bola rejuvenácia údolí sprevádzaná s ich rastúcou sinuozitou, a to vďaka prehĺbeniu existujúcich a nových ohybov a vytváraniu asymetrických údolí. Viacero prírodných hraníc v krajine sa zmenilo, čo v prírode ako výsledok extrémnych zrážok odzrkadľuje ich rozhodujúca úloha v rozvoji prírodného prostredia.

THE IMPORTANCE OF WOODLAND ISLANDS IN MAINTAINING PHYTOCOENOTIC AND FLORISTIC DIVERSITY IN THE AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE GŁUBCZYCE PLATEAU IN SOUTHERN POLAND

Orczewska A.: The importance of woodland islands in maintaining phytocoenotic and floristic diversity in the agricultural landscape of the Głubczyce Plateau in southern Poland. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 309-320.

The research was conducted in 14 isolated forest remnants differing in size, shape and topography, located on the Głubczyce Plateau in southern Poland. The main aims of the investigation were to describe the phytocoenotic diversity of each of the woodland islands and to consider how the number of woodland communities and their floristic richness are affected by local physical and biogeographic factors. The most important controlling factors were found to be: the area and shape of the forest fragment, habitat diversity, the degree of anthropogenic disturbance, and edge effects. The following observations of the woodland flora were noted: I. the number of species increases as woodland size increases (an exception is where small woods are richer in species that the larger ones because of a greater diversity of habitats in those smaller woodlands); II. greater variation in the species composition of the communities which occur in the smaller woods. In those communities there is a small proportion of geophytes and a large proportion of therophytes; III. increased proportion of ruderals (R) and competitive ruderals (C-R), which is an indication of a high level of anthropogenic disturbance; and IV. constant and relatively high proportion of alien species, which indicates advanced changes in species composition in the communities of the disturbed woodlands.

Orczewska A.: Význam ostrovčekov lesov v udržaní fytocenotickej a floristickej diverzity v poľnohospodárskej krajine na náhornej plošine Głubczyce v južnom Poľsku.

Výskum sme uskutočnili na 14 izolovaných zvyškov lesa nachádzajúcich sa na Głubczyce plató v južnom Poľsku, ktoré z hľadiska veľkosti, tvaru a topografie boli rozdelené. Hlavným cieľom výskumu bolo na týchto ostrovčekoch zistiť fytocenotickú diverzitu a podať analýzu faktorov, ktoré ovplyvnili počet lesných spoločenstiev nachádzajúcich sa v lesoch a floristickú diverzitu týchto spoločenstiev. Najvýznamnejšie sledované faktory boli: plocha a tvar lesného fragmentu, diverzita stanovišťa, stupeň antropogenického narušenia. Zistenia lesnej flóry sme zaznamenali takto: 1. počet druhov rastie paralelne s rastom lesíka (výnimkou je, kde malé lesy sú bohatšie na druhy ako väčšie pre väčšiu diverzitu stanovíšť v tých menších lesoch), 2. väčšia diverzita v druhovom zložení spoločenstiev, ktoré sa nachádzajú v menších lesoch. V týchto spoločenstvách je malý podiel geofýt a veľký podiel terofýt, 3. zvyšujúci sa podiel ruderálnych rastlín (R) a ruderálov (C-R), čo je indikáciou vysokého stupňa antropogenického narušenia a 4. stály a relatívne vysoký podiel cudzích druhov, čo indikuje zmeny v druhovom zložení spoločenstiev narušených lesov.

DIVERSITY OF TAXA OF GENUS TARAXACUM IN URBAN AND AGRICULTURAL LANDSCAPE OF THE POŁUDNIOWOPODLASKA LOWLAND (POLAND)

Krechowski J.: Diversity of taxa of genus Taraxacum in urban and agricultural landscape of the Południowopodlaska lowland (Poland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 321-326.

The list of Taraxacum species collected in the Południowopodlaska lowland (eastern Poland) and ecological preferences of taxa are given in the paper. Three groups of Taraxacum species were distinguished: taxa occurring in synanthropic communities, seminatural and natural communities and species of wide ecological range.

Krechowski J.: Diverzita druhu Taraxacum v mestskej a poľnohospodárskej krajine na Południowopodlaskej nížine (Poľsko).

V práci uvádzame zoznam druhov Taraxacum získaných na Południowopodlaskej nížine (východné Poľsko) a ich ekologické preferencie. Rozlíšili sme tri skupiny druhov Taraxacum: druhy objavujúce sa v synantropných spoločenstvách, druhy polo-prírodných a prírodných spoločenstiev a druhy širokého ekologického radu.

DIVERSITY OF VASCULAR FLORA VERSUS FORMS OF LAND USE – THE VISTULA RIVER VALLEY CASE

Kucharczyk M.: Diversity of vascular flora versus forms of land use – the Vistula river valley case. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 327-336.

The Vistula is the only big European river that has retained its natural character, and that is why it has been chosen for a model in projects aiming at re-naturalising the deeply transformed rivers of Western Europe. The paper deals with research on the diversity of the flora in the middle Vistula valley between the mouth of the San and the Wieprz rivers. The paper presents the relations between the flora and selected environmental factors (denivelations, surface features) and the degree of changes in vegetation resulting from the intensity of land use (hemeroby, fragmentation of habitats).
The number of species and their diversity is the highest on valley edges, where there is a mosaic of communities of various hemeroby: from xerothermic grasslands and shrubs to ruderal communities. Valley edges are also characterised by strong fragmentation. The lowest number of species and little diversity has been observed in the areas immediately next to the river channel. Foreign species constitute a considerable percentage of plants on lower river terraces. The present-day diversity results from the various forms of land use and diverse surface features rather than the activity of the river. The situation has been caused by building the embankments that divide the valley.

Kucharczyk M.: Diverzita cievnatých rastlín versus formy využitia zeme v údolí rieky Vistuly.

Vistula je jediná európska rieka, ktorá si zachovala svoj prírodný charakter, a preto ju vybrali za modelové územie v projekte zaoberajúcim sa renaturalizáciou silne transformovaných riek Západnej Európy. V práci sa zaoberáme výskumom diverzity flóry v prostriedku údolia Vistuly medzi ústim riek San a Wieprz. Prezentujeme vzťahy medzi flórou a vybratými environmentálnymi faktormi (denivelácia, charakteristika povrchu) a úrovňou vegetačných zmien vyplývajúcich z intenzity využitia zeme (hemeróbia, fragmentácia stanovíšť).
Počet druhov a ich diverzita je najvyššia na koncoch údolia, kde je mozaika rôznych hemeróbnych spoločenstiev: od xerotermických lúk a krovín po ruderálne spoločenstvá. Konce údolia sú charakterizované aj silnou fregmentáciou. Najnižší počet druhov a nízku diverzitu sme zistili na územiach bezprostredne pri rieke. Cudzie druhy rastlín tvorili značné percento na nižších riečnych terasách. Súčasná diverzita je výsledkom rôznych foriem využitia zeme a mení charakteristiku povrchu viac ako aktivity rieky. Situáciu zapríčinila stavba hrádzí rozdeľujúca údolie.

CONSERVING BIODIVERSITY IN A GRASSLAND COMMUNITY; IMPLICATIONS OF A CELLULAR AUTOMATON MODEL

Matsinos Y.G., Troumbis A.Y.: Conserving biodiversity in a grassland community; implications of a cellular automaton model. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 337-346.

Patterns of species composition in annual grassland communities have attracted interest in a number of different studies. A number of them have been focused on interspecific competition for resources, mainly nutrients and light, and have stressed the role of the dispersal as a key mechanism in understanding community patterns. In our approach we introduced a cellular automaton computer model in an effort to quantify the community processes taking into account the spatial dimension of the problem of dispersal. We simulated the responses of natural communities to gap creation after a disturbance (e.g. fire) and looked at the resulting community dynamics. Our results showed that an increase of the biodiversity in the sense of adding more species in the species pool of the communities under study followed a positive response in our system viewed from a productivity point. Also the responses varied as disturbance intensity increased, indicating that species-specific characteristics could dominate the end communities.
Key words: spatial modeling, cellular automata, plant population dynamics

Matsinos Y.G., Troumbis A.Y.: Ochrana biodiverzity v lúčnom spoločenstve; dôsledky celulárneho automatického modelu.

Mnohé štúdie sa zaoberali vzorkami druhového zloženia jednoletných lúčnych spoločenstiev. Niekoľko z nich sa sústredilo na boj o zdroje, najmä o výživu a svetlo a zdôrazňovali úlohu rozptylu ako kľúčového mechanizmu pri pochopení charakteru spoločenstiev. V našom prístupe zavádzame celulárny automatický počítačový model na kvantifikovanie procesov prebiehajúcich v spoločenstvách zohľadňujúc priestorové dimenzie rozptylu. Simulovali sme reakcie prírodných spoločenstiev na ich narušenie (napr. oheň) a poukazovali sme na výslednú dynamiku spoločenstiev. Z výsledkov vidieť, že pozitívny zásah z hľadiska produktivity sprevádza rast biodiverzity (pridávaním ďalších druhov do sledovaných spoločenstiev). Aj zásahy, ktoré sú rôzne v závislosti od intenzity narušenia, indikujú, že druhovo-špecifické vlastnosti môžu hrať úlohu pri vyhynutí spoločenstva.

VEGETATION SIGMASSOCIATIONS IN LAKES OF WIGRY NATIONAL PARK (NORTH-EAST POLAND)

Ciecierska H.: Vegetation sigmassociations in lakes of Wigry National Park (north-east Poland). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 347-354.

Symphytosociological pictures were taken of 16 lakes (in a trophic series). This enabled distinguishing four plant phytocomplexes ranking as sigmassociations: Chareto delicatulae- sigmetum was formed by 3 mesotrophic water bodies having well developed with Cl. Charetea, communities: Cheratum delicatulae, Ch. tomentosae and Ch. rudis.
Cherato tomentosa-sigmetum was represented by 5 meso-eutrophic bodies, in which the littoral zone was formed mainly by the phytocoenoses Charetum tomentosae, this being true especially of Lake Klonek, where Chara phytocoenoses comprised over 90% of the littoral.
Potameto Nupharo-Nymphaeetosum-sigmetum was composed of 7 eutrophic lakes, majority of which had all plant zones developed quite well, the only exception being the community with Cl. Charetea.
Phragmiteto-sigmetum was present only in lake Leszczewek, in which due to high anthropopression the phytolittoral was formed mostly by Phragmitetum phytocoenoses (75%).

Ciecierska H.: Vegetačné sigmassociácie Národného parku Wigry (severovýchodné Poľsko).

Symfytosociologické obrázky sme získali zo 16 jazier (v trofickej sérii), čo umožnilo rozlíšiť štyri fytokomplexy zaradené ako sigmassociácie: Chareto delicatulae-sigmetum, ktoré tvoria tri mezotrofické vodné telesá obsahujúce Cl. Charetea, spoločnosti Cheratum delicatulae, Ch. tomentosae a Ch. rudis.
Cherato tomentosae-sigmetum prezentovalo 5 mezo-eutrofických telies, v ktorých litorálnu zónu tvorili najmä fytocenózy Charetum tomentosae. Bolo to tak aj v prípade jazera Klonek, kde fytocenózy Chara tvorili viac ako 90% litorálu.
Potamogeto Nuphareo-Nymphaeetosum-sigmetum sme zistili v 7 eutrofických jazerách, väčšina z nich mala dobre vyvinuté všetky rastlinné zóny, jedinou výnimkou bolo spoločenstvo Cl. Charatea.
Phargmiteto-sigmetum bolo prítomné iba v jazere Leszczewek, kde vďaka vysokému antropotlaku fytolitorál tvorili najmä fytocenózy Phargmitetum (75%).

VEGETATION OF LAKES IN ŁĘCZNA-WŁODAWA LAKE DISTRICT AS AN EXAMPLE OF LANDSCAPE PATCHES

Ciecierska H.: Vegetation of lakes in Łęczna-Włodawa Lake District as an example of landscape patches. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 355-365.

Thanks to the use of some indices: phytocoenotic diversity (H – from the equation of Shannon-Weaver, in which quantitative factor was represented by the area of particular communities) and colonization index (Z – quotient of the area of 2.5 m isobath to total phylittoral area) it was possible to determine developmental position of the lakes in course of succession and synanthropization processes.
The examined 8 lakes of Łęczna-Włodawa Lake District were classified as regards their development in the succession process. Four groups were distinguished i.e.: ”young”, ”mature”, ”ageing” and ”old” lakes. As regards anthropogenic changes of the vegetation, these lakes were divided into four groups i.e. ”natural”, ”weakly synanthropic”, ”synanthropic” and ”anthropogenic”.
Mean values of phytocoenotic diversity of the lakes under study were fairly similar as for the lakes of an agricultural landscape of South Kujawy in Poland.
An exceptionally large number of phytocoenoses making up the phylittoral zone was observed in the lakes under study. Their mean number was 15.7, while in South Kujawy it was 9.4, and in lakes of north-middle Poland it amounted to 9.8.

Ciecierska H.: Vegetácia v oblasti jazera Łęczna-Włodawa ako príklad krajinnej mozaiky.

Použitím niektorých indexov: fytocenotickej diverzity (H – z rovnice Shannon-Weaver, v ktorom kvantitatívny faktor prezentovala plocha špeciálnych spoločenstiev) a kolonizačného indexu (Z – kvocient územia 2,5 m izobáta k celkovému fylitnému územiu) mohli sme určiť vývojovú pozíciu jazier počas sukcesie a synantropizačného procesu.
Skúmaných 8 jazier v oblasti jazera Łęczna-Włodawa sme klasifikovali z hľadiska ich vývinu v sukcesnom procese. Rozlíšili sme štyri skupiny jazier, t.j. mladé, dospelé, starnúce a staré. Vzhľadom na antropogenické zmeny vegetácie tieto jazerá sme rozdelili na štyri skupiny, t.j. prírodné, slabo synantropické, synantropické a antropogenické.
Stredné hodnoty fytocenotickej diverzity skúmaných jazier boli podobné ako u jazier v poľnohospodárskej krajine južnej Kujawy v Poľsku.
V sledovaných jazerách sme zistili výnimočne veľký počet fytocenóz tvoriacich fytolitorálnu zónu. Ich stredná hodnota bola 15.7, kým v južnej Kujawe to bolo 9.4 a v jazerách severne-stredného Poľska 9.8.

NUTRIENT USE EFFICIENCIES OF VARIOUS ALLUVIAL MEADOWS IN SOUTH MORAVIA

Holub P.: Nutrient use efficiencies of various alluvial meadows in south Moravia. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 366-372.

Alluvial meadows in south Moravia are highly productive biotopes due to regular floods which are also an important source of nutrients. The aim of this study was to compare the aboveground biomass production of these meadows with respect to their nitrogen and phosphorus economies. The following types of meadow stands forming a natural hydrosere were studied in 1998 and 1999 (from the driest to the wettest sites): Festuca rupicola type, Serratula tinctoria type, Cirsium canum type, Alopecurus pratensis type, Phalaris arundinacea type and Glyceria aquatica type. The highest values of aboveground yearly production were found in wet meadows dominated by Glyceria and Phalaris. In contrast, the lowest aboveground biomass was in the dry Serratula tinctoria and Festuca rupicola types. Thus, the uptake of nitrogen and phosphorus increased from dry to wet meadows. A positive correlation was found between soil moisture and the nitrogen use efficiency (NUE) in studied alluvial meadows in 1998. The NUE of aboveground biomass decreased from the wettest meadow (Glyceria – 116.0 g.g N^-1) to the driest meadow dominated by Festuca rupicola (78.2 g.g N^-1). These differences in NUE were probably associated rather with differences in nitrogen loss, i.e., the amounts of nitrogen not retranslocated from aboveground biomass at the end of the growing season. Nitrogen and phosphorus loss at the end of the growing season decreased with increased soil moisture of studied alluvial meadows.

Holub P.: Efektivity využití živin různých aluviálních luk na jižní Moravě.

Aluviální louky na jižní Moravě jsou díky pravidelným záplavám, které jsou důležitým zdrojem živin, vysoce produktivní biotopy. Cílem této práce bylo srovnat produkci nadzemní biomasy těchto luk ve vztahu k jejich hospodaření s dusíkem a fosforem. V letech 1998 a 1999 byly studovány následující typy lučních porostů (od nejsuššího k nejvlhčímu stanovišti): Festuca rupicola, Serratula tinctoria, Cirsium canum, Alopecurus pratensis, Phalaris arundinacea a Glyceria aquatica. Nejvyšší hodnoty roční produkce nadzemní biomasy byly zjištěny na vlhkých stanovištích s převažujícími druhy Glyceria aquatica a Phalaris arundinacea. Naopak, nejnižší nadzemní biomasa byla na suchých stanovištích s porosty Serratula tinctoria a Festuca rupicula. Příjem dusíku a fosforu se zvyšoval od suchých k vlhkým loukám. V roce 1998 byla zjištěna pozitivní korelace mezi půdní vlhkostí a efektivitou využití dusíku (NUE) studovaných aluviálních luk. NUE se snižovala od nejvlhčí louky (Glyceria – 116.0 g.g N^-1) k nejsušší louce s dominujícím druhem Festuca rupicola (78.2 g.g N^-1). Tyto rozdíly v NUE byly pravděpodobně více spojeny s rozdíly ve ztrátách dusíku, tj. s množstvích dusíku, který nebyl retranslokován z nadzemní biomasy na konci vegetační sezóny. Ztráty dusíku i fosforu stanovené na konci vegetační sezóny se snižovaly se vzrůstající půdní vlhkostí studovaných aluviálních luk.

EFFECT OF WET DEPOSITIONS ON LOSSES OF NUTRIENTS FROM SOIL ON DEFORESTED AREAS IN THE MORAVIAN-SILESIAN BESKIDS MTS (THE CZECH REPUBLIC)

Fiala K., Tůma I., Holub P.: Effect of wet depositions on losses of nutrients from soil of deforested areas in the Moravian-Silesian Beskids Mts (The Czech Republic). Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 373-381.

The role of growing grasses in reduction of negative effects of acidic depositions on soils was studied in a deforested site fully exposed to air pollution. Acidophilous grasses (Calamagrostis arundinacea and C. villosa), which spread on clear-cut areas, were planted in blocks of forest soil inserted in plastic boxes modified to lysimeters. The examination of the effects of wet bulk depositions of nitrogen, SO₄^2- and pH of rain water revealed that mainly nitrogen influenced considerably the features of soil percolates. Increasing deposition of nitrogen resulted in increasing acidity and conductivity of percolates and in greater amounts of leached nitrogen (above all nitrates) and basic cations (especially Ca²⁺). These tendencies were more pronounced in variants without grasses and with the application of additional nitrogen. Thus the grass stand formation on deforested areas has a positive effect on the reduction of nutrient losses from the forest soil affected by acidic depositions.

Fiala K., Tůma I., Holub P.: Vliv mokrých depozic na ztráty živin z půdy odlesněných ploch v Moravskoslezských Beskydech.

Byl studován vliv rozrůstajících se trav na omezení negativního působení kyselých depozic na půdy odlesněných ploch. Acidofylní trávy lesních mýtin (Calamagrostis arundinacea a C. villosa) byly vysazeny do bloků půdy vložených do beden z umělé hmoty, které byly přizpůsobeny k zachycování průsakových vod. Sledování vlivu mokré depozice dusíku, SO₄^2- a pH dešťových srážek ukázalo, že především dusík značně ovlivňoval vlastnosti perkolátů. Vzrůstající depozice dusíku se projevila ve vyšší aciditě a vodivosti průsakových vod a ve větším množství vyplavovaného minerálního dusíku (především nitrátů) a bazických kationtů (zvláště Ca²⁺). Tyto tendence byly výraznější ve variantách bez rostoucích trav a s dalším přidáním dusíku (50 kgN.ha^-1) jako modelového polutantu. Travinné porosty na odlesněných plochách proto přispívají ke snižovaní ztrát živin z lesní půdy ovlivněné kyselými depozicemi.

THE IMPACT OF THE ELECTROMAGNETIC FIELDS ON THE LIVING ORGANISMS AND THEIR COMMUNITIES

Letovanec P.: The impact of the electromagnetic fields on the living organisms and their communities. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 382-386.

The small terrestrial invertebrates can be regarded as extremely suitable for assessing impacts of the electromagnetic (EM) fields on the living organisms. They have a limited migration ability and a comparatively quick reproduction cycle. Therefore, they may be easily exposed to the EM fields during several generations. The results has proved the intensive impact of the EM fields, mainly on the ecological structure, composition of the communities, and on the morphological, physiological and ethological phenomena of some selected species. The insects communities in our research were for a long period to the EM waves with the intensity of the electrical field higher than 100-150 V/m, that is the natural electrical field of the Earth’s atmosphere, and to the magnetic field with the intensity higher, than 32-56 A/m. The EM fields cause the long-term changes in the species distribution in the terrestrial ecosystems. The species compositions were also compared with those existing in the non-stressed regions, which are considered to be typical for their natural habitats.

Letovanec P.: Vplyv elektromagnetických polí na živé organizmy a ich spoločenstvá.

V práci skúmame vplyv elektromagnetických polí rôznej intenzity a doby trvania na pôdne bezstavovce, ktoré vďaka svojim obmedzeným pohybovým schopnostiam a relatívne rýchlemu cyklu rozmnožovania môžu byť vystavené vplyvu elektromagnetického poľa aj niekoľko generácií po sebe. Vybraté druhy bezstavovcov a ich spoločenstvá boli v pokusných lokalitách vystavené vplyvu elektromagnetických polí silnejších ako prírodné elektromagnetické pole Zeme. Súbežne sme sledovali habitáty pôdnych bezstavovcov v prírodných (nepozmenených) podmienkach. Výsledky výskumu uvádzame v tab. 1. Vonkajšie príznaky vplyvu silných elektromagnetických polí na pôdne bezstavovce sa prejavili v odlišnej početnosti druhov a v zložení ich druhovej skladby na pokusných lokalitách. Tieto zmeny sa dajú odôvodniť celkovým znížením ich životaschopnosti, zmenami v správaní a odlišnosťami v migračných aktivitách u jednotlivých druhov v sledovaných pôdnych ekosystémoch.

CAN THE MICROSCOPIC STRUCTURE OF WOOD INFLUENCE LANDSCAPE DIVERSITY?

Maděra P.: Can the microscopic structure of wood influence landscape diversity? Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 387-393.

Wood quality of pedunculate oak (Quercus robur L.) is dependent on its density. The proportions of spring and summer vessels fundamentally affect wood density. The proportion of spring and summer vessels varies in relation to the water relations of a site. Within the Querci roboris-fraxineta geobiocoene type with the increasing groundwater table, the proportion of spring vessels decreases whereas the average width of annual rings increases. This fact leads to the increase of the pedunculate oak wood density and at the same time higher production. It could result in higher wood price of oak, the main commercial species in the Dyje-Morava floodplain forests, on the market. Better realization of wood could stimulate forest management to investments in revitalization measures which result in positive effects on the diversity of floodplain forest communities.

Maděra P.: Může ovlivnit mikroskopická stavba dřeva diverzitu krajiny?

Kvalita dřeva dubu letního (Quercus robur L.) je závislá na jeho hustotě. Hustotu dřeva zásadním způsobem ovlivňuje zastoupení jarních a letních cév. Poměr zastoupení jarních a letních cév se mění v závislosti na vodním režimu stanoviště. V rámci typu geobiocénu Querci roboris-fraxineta se s výše položenou hladinou podzemní vody snižuje zastoupení jarních cév v rámci letokruhu a naopak zvyšuje průměrná šířka letokruhu. Tento fakt vede ke zvýšení hustoty dřeva dubu letního za současně vyšší produkce a tím i ke zvýšení ekonomického efektu. Efektem by mohla být vyšší cena dřeva dubu, jako hlavní hospodářské dřeviny dyjsko-moravských lužních lesů, na trhu. Lepší zpeněžení dřeva by mohlo podnítit lesní hospodářství k investicím do revitalizačních opatření, které s sebou nesou kladný vliv na diverzitu lužních lesních společenstev, jež sama o sobě není finančně vyčíslitelná.

THE PÖLLAU VALLEY NATURE PARK: FUNDAMENTALS AND ACCEPTANCE BY THE LOCAL POPULATION AND POLITICIANS

Zsilincsar W.: The Pöllau valley nature park: fundamentals and acceptance by the local population and politicians. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 394-402.

This article is a contribution to the Austrian Year of Nature Parks in 1999. Its goal is neither another investigation of landscape-ecological characteristics of nature parks nor a methodological case study but to find answers to the question how the nature park idea has been accepted by the local political authorities and population. Its a long way from the birth of the first ideas to install a nature park to its final realization. Sometimes after that moment general interest in the project is declining continuously. Therefore the mayors of the six nature park communes, representatives of the nature park committee, of the tourist organization and local citizens have been interviewed regarding their role of being local opinion leaders in order to obtain a representative picture of the current situation of the park and its possible future.
It turned out that the success of the nature park idea apart from precise and attentive preparatory works including a sound scientific background of the project primarily depends on personal will, professional ability, persuasive public and private support, and sufficient funds for park operation and new project management. The Pöllau Valley Nature Park in Styria/Austria after some difficulties at the beginning has developped successfully during the recent past. Since its attractiveness depends very much on a largely undisturbed and traditional agro-cultural landscape its future must be seen in faithfull connection with progress or decline of local agriculture.
Key words: Nature Park, cultural landscape, farm population, opinion leaders

Zsilincsar W.: Prírodný park údolia Pöllau: základy a prijatie miestnymi obyvateľmi a politikmi.

Práca je príspevkom k Rakúskemu roku prírodných parkov v r. 1999. Jeho cieľom nie je ďalší výskum krajinno-ekologických charakteristík prírodných parkov, ani metodologická prípadová štúdia, ale nájsť odpovede na otázku, ako dosiahnuť, aby ideu prírodných parkov akceptovali miestne úrady a obyvatelia. Založiť prírodný park – od vzniku myšlienky po konečnú realizáciu – je dlhý proces. Niekedy všeobecný záujem o projekt postupne mizne. Preto starostom šiestich samospráv prírodných parkov, predstaviteľom výborov prírodných parkov, turistickým organizáciám a miestnym obyvateľom položili otázku, týkajúcu sa ich úlohy byť hlavným predstaviteľom miestnej mienky, aby sa dosiahol reprezentatívny obraz súčasnej situácie parku a jeho možnej budúcnosti. Úspech nápadu zriadiť prírodný park napriek podrobným prípravným prácam i vedeckému pozadiu projektu závisí predovšetkým od osobnej vôle, profesionálnej schopnosti a verejných a privátnych fondov pre sprevádzkovanie parku a manažmentu nových projektov. Po počiatočných ťažkostiach prírodný park údolia Pöllau úspešne založili. Jeho atraktivita vo veľkej miere závisí od prevažne nenarušenej a tradičnej agro-kultúrnej krajiny. Jeho budúcnosť treba vidieť v závislosti od rozvoja a úpadku miestneho poľnohospodárstva.

ECOTOURISM IN PROTECTED AREAS – CHANCES AND THREATS

Kurczewski R.: Ecotourism in protected areas – chances and threats. Ekológia (Bratislava), Vol. 20, Supplement 4/2001, p. 403-407.

The new tasks of development of tourism are based on an idea of eco-progress, which supports touring friendly for the environment, spatial order, pro-ecological programmes of managing the country, and forming ecological conscience. The protected areas, where the main assignment is to find compromise between cases that concern tourism and protection of nature, play important part. Because of the condition of many regions, especially national parks and other protected areas, the development of ecotourism seems to be one of the most important goals. The old model of protecting nature, based on system of bans, is now replaced by education. Proper making use of the surroundings, that guarantees ecological balance, gives also the opportunity of close relation with nature, increased knowledge, and ecological conscience. The tourism friendly for nature is connected with preservation of the biggest possible bio-diversity – beside the condition of environment it is one of the most important values. Co-operation with local societies is very significant as well; neglect in this field leads frequently to serious conflicts and unwillingness to create protected areas, while ecotourism can become one of the ways of earning money, influencing at the same time active protection of nature.
Key words: ecotourism, protected areas

Kurczewski R.: Ekoturizmus v chránenom území – zmeny a hrozby.

Nové úlohy v rozvoji turizmu sa zakladajú na myšlienke eko-rozvoja, čo podporuje turizmus citlivý na prostredie, priestorové usporiadanie, pre-ekologické programy podporujúce manažment krajiny a formujúce ekologické vedomie. Dôležitú úlohu hrajú chránené územia, kde hlavným cieľom je nájsť kompromis medzi turistikou a prírodou. Vďaka podmienkam vo viacerých regiónoch, najmä v národných parkoch a chránených územiach, rozvoj ekoturistiky predstavuje jeden z najdôležitejších cieľov. Starý model ochrany prírody založený na systéme zákazov sa nahrádza výchovou. Vlastné využitie okolia, čo garantuje ekologickú rovnováhu, dáva možnosť bližšieho vzťahu k prírode, zvýšeným vedomostiam a ekologickému vedomiu. Turizmus spätý s prírodou sa spája s ochranou čo najväčšej biodiverzity, čo je najdôležitejšou hodnotou prostredia. Aj spolupráca s miestnymi inštitúciami je tiež dôležitá, jej zanedbávanie často vedie k vážnym konfliktom a k nechuti zriadiť chránené územie. Ekoturistika sa javí aj finančným zdrojom, ktorý môže ovplyvniť aktívnu ochranu prírody.

Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press