Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Vol. IX / No 1 / 2000
ŠTÚDIE, ANALÝZY - STUDIES, ANALYSIS
Challenge of Globalization. American Dilemma
Výzva globalizácie. Americká dilema28 Daneš Brzica
Transnacionálne korporácie a ich úloha vo svetovej ekonomike v prvej polovici 90. rokov: analýza mezo- a makroúrovne
Transnational Corporations and their Role in World Economy in Early 1990s: Meso- and Macro-Level Analysis
ÚVAHY, ROZPRAVY, ROZHOVORY - REFLECTIONS, TRANSACTIONS, INTERVIEWS
52 Daniel Futej
Global Financial Crises and their Risks
Medzinárodné finančné právo a jeho úloha predchádzať finančným krízamPranie špinavých peňazí
Money LaunderingEurópska banková sústava
The European Banking SystemKoniec diferencovanej integrácie na európskom kontinente
The End of the Separate Integration on the European ContinentZákladné aspekty kolektívneho práva
The Basic Aspects of the Collective Law106 Ján Kubiš
The Istanbul Summit – Developing the Operational Capabilities of the OSCE
Istanbulský summit – vytváranie operačných kapacít OBSE
DOKUMENTY, PRAMENE - DOCUMENTS, SOURCES
113 Charta pre Európsku bezpečnosť, Istanbul november 1999
Charter for European Security, Istanbul November 1999
RECENZIE, SPRÁVY - REVIEWS, REPORTS
133 Peter Juza
A. P. Paršev: Prečo Rusko nie je Amerikou
135 Urban Rusnák
Connections – zrod publikačného radu Konzorcia vojenských akadémií bezpečnostných inštitútov v rámci Partnerstva za mier
Proces globalizácie je v súčasnom svete realitou, nie voľbou. S ním vystupujú do popredia viaceré otázky: ekonomická centralizácia verzus politická decentralizácia; regulácia hospodárstiev vládami jednotlivých krajín verzus harmonizácia politík na nadnárodnej úrovni; postavenie a úloha nadnárodných korporácií; vytváranie regionálnych ekonomických zoskupení verzus multilaterálny proces globalizácie prostredníctvom činnosti medzinárodných organizácií, ako je Svetová obchodná organizácia (WTO), Medzinárodný menový fond, Svetová banka a. i.
Pojem globalizácia v sebe zahŕňa množstvo aspektov: expandovanie medzinárodného obchodu, zvyšovanie počtu medzinárodných spoločných podnikov, previazanosť kapitálových tokov a. i. Globalizácia je makroekonomický fenomén. Jednotlivé suverénne štáty reagujú na výzvy globalizácie rôznymi spôsobmi. Schopnosť kapitalizovať výzvy globalizácie sa podarí len tým, ktoré sú ochotné pripraviť pre investície vhodné inštitucionálne a ekonomické podmienky (privatizácia, odstránenie reštrikcií pre vstup zahraničného kapitálu, regulácia finančných trhov, zabezpečenie práv akcionárov a. i.). Thomas Friedman v ”Jaunt Through Globalization” charakterizuje globalizáciu ako trend alebo systém politík prekonávajúcich existujúci systém po ukončení studenej vojny. Stabilitu a rovnováhu tohto systému vidí ako vyváženosť medzi štátmi a trhmi.
V mojom článku načrtávam dve cesty budovania globálneho hospodárskeho systému: budovanie regionálnych blokov a neskôr, prípadne, ich integrácia alebo globalizácia cestou multilaterálneho procesu predovšetkým na pôde WTO.
Nenahraditeľnú úlohu v celom procese zohrávajú Spojené štáty americké. Tie na konci tisícročia, vďaka svojej dlhotrvajúcej hospodárskej expanzii, sú dominantným hráčom svetovej ekonomiky. Historicky obchodné záujmy boli úzko prepojené s cieľmi zahraničnej politiky. Doslova sa dá povedať, že zahraničná politika reflektovala záujmy amerických obchodných kruhov vytváraním nových možností na svetových trhoch pre americké korporácie. Obchod, financie a investičná politika sú základným kameňom vzťahov USA s krajinami, ako je Ruská federácia, Čína, Ázia, Európska únia, Latinská Amerika. USA sú kľúčovým presadzovateľom nových obchodných iniciatív, progresu regionálnej a globálnej liberalizácie.
Globalizácia dosiahla v súčasnosti enormné momentum. USA však nie sú jediným silným hráčom. S rastúcim obchodným deficitom rastie na vnútornej politickej scéne trend izolacionizmu, čo bolo potvrdené v U.S. Kongrese nepodporením legislatívy tzv. Fast Track Authority. Tá umožňuje prezidentovi USA rýchlejšie a flexibilnejšie uzatvárať medzinárodné obchodné dohody. Tradične hegemonické postavenie USA je oslabené najmä integrujúcou sa Európou (rozširovaním Európskej únie a zavedením ekonomickej monetárnej únie). Víťazstvo anti-liberalizačných nálad v USA by mohlo mať veľmi negatívne následky, či už v regionálnom (prihliadnuc na závislosť Latinskej Ameriky a Ázie od prosperovania americkej ekonomiky) alebo v globálnom merítku. Ich zainteresovanosť na liberalizácii má viacero smerov: vzťahy s Európskou úniou; liberalizácia západnej hemisféry; aktívna participácia na pôde WTO.
Transatlantická dimenzia americkej ekonomickej zahraničnej politiky akcelerovala hlavne po kríze ázijských ekonomík. Ta nepriamo potvrdila význam “atraktívneho, stabilného a dynamického partnerstva” USA a Európskej únie. Štatistika je nakoniec toho dôkazom: USA a EÚ dnes produkujú takmer polovicu svetovej tovarovej výroby a služieb. Ročný obchodný obrat dosahuje výšku cca 250 mld USD. Sú si navzájom najväčšími investormi na svojich trhoch. EÚ a USA sú partnermi v presadzovaní progresu v globálnom systéme. Ich širokospektrálne vzťahy sú zastrešené tzv. Novou transatlantickou agendou (NTA) iniciovanou v roku 1995. NTA má štyri hlavné piliere: spoluprácu diplomatickú (politické aspekty spolupráce, riešenie regionálnych konfliktov vo svete); transatlantický obchodný dialóg (komunikácia obchodných kruhov a nadväzne dialóg s vládou); spolupráca pri riešení globálnych problémov (boj proti terorizmu, pašovaniu drog, pri ochrane životného prostredia a. i). a iniciatíva “People-to-People” (spolupráca mimovládneho sektora na oboch stranách Atlantiku). Celá NTA je odrazovým mostíkom prehlbovania spolupráce pri vstupe do 21. storočia. Je totiž signifikantnou i pri udržaní momentu globalizácie.
Na druhej strane nezanedbateľným aspektom v samotnej Európskej únii a pri jej rozširovaní je potenciálne oslabovanie procesu globalizácie v dôsledku dvoch trendov: 1) automatické oslabovanie pozície tretích krajín, v tomto prípade hlavne ekonomických záujmov USA v asociovaných krajinách v dôsledku existencie preferenčných zmlúv; 2) nadväzovaním užšej preferenčnej spolupráce EÚ s ostatnými regionálnymi ekonomickými blokmi, napríklad MERCOSUR a pod.
Perspektívnu alternatívu pre expanziu amerických trhov predstavuje celá Latinská Amerika. Už v roku 1990 prezident George Bush ohlásil iniciatívu vytvorenia zóny voľného obchodu od Aljašky až po Tierra del Fuego. Summity amerických štátov túto iniciatívu len potvrdili a ďalej rozpracovali. Vzťah USA s krajinami Latinskej Ameriky sa posunul z roviny dominancie do roviny partnerstva. Podľa Richarda Bernala, na vytvorenie zóny voľného obchodu Amerík (FTAA) existuje päť základných alternatív: 1) NAFTA ako základný stupeň budovania FTAA; 2) MERCOSUR ako protipól; 3) bipolárna integrácia; 4) konvergencia všetkých regionálnych skupín; 5) hemisférne negociácie zapojením všetkých štátov na rovnoprávnej báze. Ako reálne najpriechodnejšie sa dnes črtajú negociácie dvoch najväčších obchodných blokov – NAFTA a MERCOSUR. Hemisférna zóna voľného obchodu je však ešte stále ďaleko od reality aj napriek tomu, že procedurálna architektúra je už vybudovaná. Jej implementácia môže trvať cca ďalších 15 rokov. V prípade jej úspešnosti FTAA bude predstavovať trh s 800 miliónovou populáciou, s kombinovaným GDP cca 10 triliónov USD.
Regionálne bloky predsa len zohrali kladnú úlohu od uzatvorenia Uruguajského kola globálnych obchodných rokovaní – minimálne udržiavali proces svetovej obchodnej globalizácie “nažive”. Multilaterálny proces na pôde WTO čelí viacerým výzvam umocneným neúspešným summitom WTO v Seattli koncom minulého roka. Ten potvrdil, že proces globalizácie mení svoj charakter. Zahŕňa v sebe už otázky, ktoré bývali tradične dominantou domácej politiky jednotlivých krajín – ochrana štandardov životného prostredia, pracovných štandardov, vzťah obchodu a korupcie, pokus o harmonizáciu režimu investícií na multilaterálnej úrovni a. i. Silným advokátom zmeny politiky WTO a stransparentnenia systému práce WTO sú práve USA.
WTO čelí ako organizácia mimoriadnej kritike a musí bojovať o svoju opodstatnenosť. V dobe silnejúceho hlasu aktivizujúcich sa efektívnych mimovládnych zoskupení na medzinárodnej úrovni to vôbec nie je ľahká úloha. Zvlášť v dobe, keď dominantní hráči EÚ a USA sa nevedia dopracovať k dohode o agende a charaktere ďalšieho kola globálnych obchodných rokovaní. USA presadzujú sektorálny prístup k zostavovaniu jeho agendy, EÚ preferuje jeho širokospektrálny charakter.
Vytvorenie režimu voľného obchodu v globálnom meradle je dlhodobým cieľom. Podstatné je, aby sa vytvorené momentum nepremárnilo. To by so sebou mohlo priniesť konkurenciu čoraz viac uzavretejších regionálnych zoskupení. Pohrozenie regionálneho prístupu bolo naznačené práve zo strany USA v 80-tych rokoch. Na presadenie svojich záujmov majú USA vždy vypracovaných viacero alternatív. Z toho dôvodu je potrebné multilaterálny proces, práve pri aktívnom nasadení USA, udržiavať “v obrátkach”. A v prípade, že rokovania na pôde WTO prinesú nové pozitívne výsledky, budú ďalším stimulom budovania liberálnejšieho globálneho obchodného režimu.
Download full text in PDF format (246 kB)
Transnational corporations (TNCs), which now amount to more than 60,000 and control more than 500,000 subsidiaries, represent important actors on the global market. Foreign affiliations of TNCs represent an important force not only due to their sales volumes, reaching the volume of USD 6,412 bn. in 1994 (i.e., an increase of 8.1 % compared to 1993), but also in gross production volume of USD 1,557 bn. (1994). It increased by 14.2 % compared to 1993. Between 1982 a 1994, measured by their productivity, gross production of affiliations tripled and its share on total world production increased from 5 % in 1982 to 6 % in 1994. Today there are some signals that also our companies try to expand. In general, the dynamics of TNCs development is linked especially to globalization. Sometime, however, is globalization linked only to some industries or branches. It also has unequal impact on subjects operating on world markets. Origin of TNCs was a consequence of the need to effectively allocate capital in period of internationalizing economies. Although TNCs had existed in the past their boom they recorded only in the period of globalization.
Capital flows
Trade exchange is frequently accompanied by capital flows. Among capital flows there are three basic types of them: foreign direct investment (FDI), portfolio investment and foreign credits.
It is shown that individual regions show different degree of aggregated export and import activities. The major exporting country is Japan (USD 256.8 bn.), followed by USA (USD 195.0 bn.) and EU (USD 189.9 bn.). In imports dominate USA (USD 338.6 bn.), EU (USD 190.6 bn.) and finally Japan with import at USD 112.5 bn.
Foreign direct investment
Many countries in 1990s fight for attracting FDI. This strikingly different approach has started only since 1980s, after a period of negative evaluation of the role of TNCs especially from developing countries. Many researches have shown that total FDI contribution is positive. Effects from FDI have their highest impact on the countries having not enough capital, with inefficient governance and with poor knowledge in the area of company management. This part of the paper documents the situation with FDI by several tables on FDI. Among countries with the highest FDI on GDP the during analyzed period are especially smaller countries (Belgium/Luxembourg, Switzerland and The Netherlands), but also, e.g., the United Kingdom.
The growth index expressed in per cents shows that in the period 1980-1995 Central and Eastern European countries reached the highest dynamics of FDI inflows (1590 %) compared to 481 % for developing countries and 357 % for developed countries. These results correspond with ranking of values of original data, i.e., inflow data for 1980, when the lowest value was in the group of Central and Eastern European countries. It also corresponds to the course of transformation, when changes started in developed economies, than in developing countries and finally in countries of Central and Eastern Europe. Index of years 1995/1990 (in %), shows slowing dynamics in all groups. Countries of Central and Eastern Europe show growth index 1197 %, developing countries 229 % and developed economies 151 %.
Substitution of trade by capital
Growth of competition forces producers to make pressure on government to protect internal market. This has an impact on change of TNCs strategies and in the nature of TNCs approach toward host markets. It is not enough now to have production capacities in country and export, e.g., spare parts. Pressures grow toward finalizing of production, increase of research and development and sharing of know-how and skills with home firms in form of participation on projects or by selling a license.
Agarwal shows, that it is production cycle theory, which was frequently used in 60s and 70s, i.e., before the eclectic paradigm has been accepted. This paradigm says that FDI of a firm, which produces the same product in abroad, substitutes its exports of that product from its home basis. The paper briefly discusses that problem.
To get the substitution ratio we created comparison basis mentioned in form of tables in the text. Based on these tables we computed ratios (ratio FDI and import). The results show that average growth rate of substitution was highest in Central and Eastern European countries (11.8 % between 1980-1995). In most developed countries it was only 10.2 %.
Substitution of trade by capital is related also to the increase of TNCs’ intra-firm operations. Firms with international operations can effectively use their production and distribution channels for optimization of their consolidated business.
In case of using exchange rate changes, as shown by C. F. Bergsten (1978) and S. Rangan (1994), there is no serious reason to say that TNCs react differently from other firms toward exchange rate or other price changes.
A table shows that one third of the exports is represented by activities inside TNCs. Other data show that both FDI and trade volumes are the highest in developed countries. However, there is a difference between the countries that dominate trade and those that dominate FDI. Conclusions from an analysis of data for 1990s (P. Petri, 1993) indicate that countries do most of their trade and investment relations with their neighbors or regional partners. Intensity relations between trade and investment have positive relation and the highest intensity of this relation is for intra-regional operations.
We prepared trade intensity indicators they show the highest values inside regional blocks. An example can be USA with North America (4.43), Japan with West and East Asia (3.54 a 2.25) or Germany in Europe (1.6). The similar situation is for FDI. These notes could confirm growing importance of regional cooperation in some areas of world economy. Beside previous computation we chose another approach based on the hypothesis that exports have lower fluctuations in values (i.e., stable parameters) than FDI, where one huge investment changes value for the whole year. Under this precondition we present FDI values as average for the period 1990-1995 and exports and imports for the current year – 1995. For the analysis of activity orientation we used pair values of export for 1995 (EXP1) an average volume of FDI export during 1990-1995 (PZIVAVER90-95) on one hand and volume of imports for 1995 (IMP1995) and average volume of FDI inflow during 1990-1995 (PZIPAVER90-95). These ratios of outside and inside substitutions (US a USI) are computed for some important areas of the world.
The result is that developed countries have higher values of US0 than less developed or transitive ones. Groups of developed countries report much higher values both US0 and USI. One exemption is Canada, which has, in both cases, less than average values. For closer analysis it should be necessary to study structural differences, competitiveness of Canadian firms or regional disparity with respect to gravity power of the US economy.
Impacts of TNCs on host economies
Based on the hypothesis that one of success criteria is their size is the presence of important firms on domestic market desirable from several reasons. First is the fact that presence of well-known firm in a country gives signal about confidence in stability of such a country and low investment risk. Second reasons economic power of such a firm. Presence of such firm can be seen in growth of technology level of country or in higher level of competition on domestic market.
Experience from cooperation of TNCs and domestic firms.
Such cooperation between large companies (incl. TNCs) and smaller firms is going to be more common and provides many advantages. On the other hand, it also represents both risks and disadvantages.
Interrelations between TNCs activity and change of industrial structure are analyzed in the framework of localization theories. It holds that the nature of processes determine location decisions either close to a source of raw materials or close to a market. On one hand table in the text shows, which production areas are possible to expect after inflow of huge foreign firms. On the other hand it is possible to see that firms will be able to use their capacities for production, which will move toward more sophisticated and developed production.
Conclusion
General evaluation done by UNCTAD confirms that presence of TNCs create better environment for development of host economies, especially due to technological inventions and innovations.
Microeconomic basis of productivity, and therefore also TNCs effect on host country, depends on two interrelated areas. Firstly from level of sophistication with which firms compete and secondly from quality of microeconomic business environment. More sophisticated strategies require improved infrastructure. Various institutions, as e.g. universities or agencies setting standards, also play important role.
Analysis of aggregated data shows that TNCs play more important role in the world economy and that they are more positively accepted by host economies. Especially the last mentioned fact is sometime hidden among many reports and news linked to individuals and interest groups fighting against TNCs.
Download full text in PDF format (240 kB)
Od rozpadu Bretton-Woodskeho systému v roku 1970 je čoraz viac zjavné, že finančné trhy na svete sú vzájomne prepojené. Výsledkom je, že viaceré krajiny, ale najmä tie, ktoré sú v etape materiálnych ekonomických zmien, a teda vrátane krajín strednej a východnej Európy, sú súčasne ovplyvňované externými podmienkami medzinárodných finančných trhov a ich vzájomným pôsobením. Moderná realita súčasne vyžaduje, že aj vzťah práva k finančným trhom a finančným inštitúciám nie je jednoznačný, ale obsahuje matrixu súkromného a verejného práva. Medzinárodné finančné právo musí teda vychádzať z reality právnej regulácie konkrétnej krajiny, regiónov a vzťahu regiónov a jednotlivých krajín, ako aj vzťahu regiónov medzi sebou. Budúcnosť finančných trhov a finančných inštitúcií bude čoraz viac závisieť aj od formy a metód riadenia regionálnych finančných trhov ako celku. To znamená, že súkromnoprávne aspekty medzinárodného finančného práva budú musieť byť prehodnotené aj z pohľadu vzťahov národného, regionálneho a medzinárodného vývoja. Samozrejme, základné vzťahy, ktoré upravuje finančné právo, a to najmä vzťahy finančných služieb a inštrumentov, ako aj vzťahy medzi bankou a klientmi nestratia na svojom význame.
Už začiatkom roku 1970, ale najmä v rokoch 1980 a 1990 technologická a finančná inovácia začína podstatne zostrovať súťaživosť v bankovom sektore. Medzinárodná kríza menej rozvojových krajín v roku 1980 a prehodnotenie ich medzinárodných pozícií viedli k tomu, že v júli 1988 sa prijímajú Bazilejské štandardy o bankovom dohľade. Tieto štandardy vychádzajú zo snahy monitorovať úverový zisk medzinárodných bánk, pretože tieto sú hlavným nástrojom poskytovania finančných služieb, a teda aj potenciálnych finančných kríz. V 90-tych rokoch nebankové inštitúcie žiadajú, aby medzinárodné banky rozširovali sieť tradičných produktov o inovované produkty. To viedlo banky k tomu, že začínajú nielen inovovať bankové produkty, ale spájajú s nimi aj iné chápanie rizika a toto riziko obchodujú na svetových trhoch. Expanzia nových bankových produktov si vyžaduje nový pohľad regulátora a definovanie nových partnerov pre medzinárodné finančné právo.
Medzinárodné bankové problémy a konzultácie ohľadne finančných medzinárodných trhov v posledných rokoch realizuje najmä Bazilejský výbor (Basle Committee). Cenné papiere sú regulované najmä Medzinárodnou organizáciou pre cenné papiere (International Organization of Securities Commission – IOSCO). Oblasť poisťovníctva reguluje Medzinárodná asociácia poistného dohľadu (International Association of Insurance Supervision – IAIS). Účtovníctvo je regulované Medzinárodným výborom pre účtovníctvo (International Accounting Standards Committee – IASC). Okrem toho kooperácia medzi združením bánk, cenných papierov a poisťovníctva sa uskutočňuje prostredníctvom spoločného výboru pre finančné konglomeráty (Joint Forum on Financial Conglomerates).
Nová telekomunikačná technológia umožňuje bankám, ako aj obchodníkom s cennými papiermi exportovať bankové produkty národne, regionálne a globálne. Hľadajú sa nové trhy a zavádzajú nové produkty a finančné služby. Produkuje sa nový zisk, ktorý je výsledkom inovovaných produktov a zahŕňa novú mieru rizika. Čoraz viac sa stráca funkčné zameranie bankovníctva a stráca sa rozdiel medzi bankovníctvom a odvetím cenných papierov. Medzinárodné finančné právo musí zachytávať tieto nové trendy a musí umožňovať optimalizovať medzinárodný finančný risk. Inovácia bankových produktov znamená nielen vytváranie inovovaného zisku, ale v niektorých prípadoch aj obrovské a netradičné straty. Bankrot Barings banky je praktickou ukážkou, keď v dôsledku nečakaných obchodných strát obchodovania s derivátmi celá finančná inštitúcia kolapsuje. Vznik netradičného systematického risku vyžaduje koordinovanú reguláciu všetkých medzinárodných bankových inštitúcií.
Súčasťou destabilizujúceho efektu na medzinárodné finančné trhy je pranie špinavých peňazí. Záujem medzinárodných syndikátov pre pranie špinavých peňazí nemusí byť totožný so záujmom bánk zachovať pevný bankový systém. Pranie špinavých peňazí obsahuje systematický risk pokiaľ finančné inštitúcie začnú byť ovládané peniazmi, ktoré sú výsledkom prania špinavých peňazí.
Súčasne bude nutné študovať, ako vplývajú rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organisation – WTO) na liberalizáciu finančných služieb. Plynulý rozvoj medzinárodných ekonomických vzťahov si vyžaduje určitý podsystém právnych vzťahov. V medzinárodnom obchode existujú dohodnuté pravidlá, ktoré umožňujú do určitej miery predchádzať, alebo odstrániť poruchy a krízy vo svetovej ekonomike (boj proti dumpingu, dohody o clách a pod.). Vyspelé krajiny používajú strategickú, ako aj krátkodobú spoluprácu napr. v rámci skupiny G7 alebo OECD. Definovať vzťahy medzi liberalizáciou obchodu a rozumnými bankovými princípmi bude dôležité aj z pohľadu medzinárodných finančných organizácií.
Úloha medzinárodných finančných inštitúcií v súčasnej dobe musí spočívať aj v príprave minimálnych štandardov regulácie finančného trhu. Tým by medzinárodné finančné inštitúcie podporili dôveru a integritu medzinárodného finančného systému. Tento trend môžeme pozorovať aj v práci Bazilejského výboru o bankovom dohľade (Basle Committee on Banking Supervision), ktorý sa prijatím viacerých opatrení a doporučení snaží reagovať na rôzne krízové javy objavujúce sa na medzinárodných trhoch už od roku 1970. Bazilejský výbor o bankovom dohľade je základom pre medzinárodnú regulačnú kooperáciu bankového dohľadu. Skladá sa z hlavných zástupcov bankárov krajín G-10 a pri príprave rozhodujúcich opatrení má možnosť konzultovať 16 ďalších bankových inštitúcií dozoru. V zásade sa koncentruje na problematiku piatich oblastí:
(i) zodpovednosť
(ii) zdroje regulátora
(iii) udelenie licencií
(iv) požiadavky obozretnosti
(v) princípy bankového účtovníctva.
Súčasne plní aj niektoré, aj keď nie všetky funkcie koordinovaného riadenia pre globálne finančné trhy. Pritom Bazilejský výbor vychádza z konceptu konsolidovaného dohľadu (consolidated supervision) a zreteľnej deľby zodpovednosti medzi domáceho a zahraničného regulátora, pokiaľ ide o medzitrhové bankové a finančné transakcie. IOSCO plní najmä úlohy spoločného fóra medzinárodnej kooperácie a výmeny informácií medzi regulátormi trhu s cennými papiermi. Má 81 členov a jeho hlavná úloha je nasledovná:
(i) ochrana investorov
(ii) zabezpečiť čestnosť, efektívnosť a transparentnosť trhu a
(iii) zníženie rizika obchodovania s cennými papiermi.
Investori by najmä mali byť chránení voči manipulatívnym a zavádzajúcim praktikám, ako aj protiprávnym praktikám vrátane kolízie záujmov.
Napriek tomu, že IOSCO v porovnaní s desiatimi členmi G-10 Bazilejského výboru nemá regulačnú funkciu, vydal v roku 1986, 1989, 1994 a 1998 niekoľko rezolúcií o koordinácii so základnými IOSCO princípmi o regulačných štandardoch kooperácií a vzájomnej pomoci. Tieto iniciatívy IOSCO sa realizovali najmä na bilaterálnom základe o spolupráci s národnými organizáciami regulujúcimi cenné papiere.
Medzinárodné finančné právo a ani právo medzinárodných finančných organizácií nie je statickou veličinou, ale je v neustálom vývoji. Je to dynamický koncept, ktorý musí nielen regulovať, ale aj predvídať riešenie problémov a chaosov globálnych finančných trhov.
Download full text in PDF format (128 kB)
For the financial and banking sector the important indicator is the creation of a proper legal framework to prevent the legalization of proceeds from criminal activity and to prevent the use of the financial system for the purpose of money laundering. Money laundering has also impacted on the increase of organized crime and drug business and it especially represents a menace to society and to citizens overall.
Money laundering is mostly realized in an international context and therefore the national legislation is expected to create a legal environment that prevents the use of the financial system for the purpose of money laundering.
The first important legal instrument of the European character for prevention of money laundering was the expert’s opinion of the Council of the European Communities of 27 June 1980. The Basel Supervisor’’s Committee Statement of Principles on Money Laundering, adopted in 1988 is also an important pillar of the legislative system concerned with the protection of the financial systems of the state from its use for the purpose of money laundering.
In the law of the European Union this issue is regulated in the special legal regulation of the secondary character in Council Directive 91/308 EEC of 10 June 1991 on prevention of the use of financial systems for the purpose of money laundering.
Slovak legal regulation related to the fight against money laundering and to prevention of the participation of the financial sector in laundering the proceed of criminal activity in general corresponds with the European and international law statutes in the area of money laundering. Internal legal regulation, Act No. 249/1994 Coll. on Measures against Legalization of the Proceeds from Most Serious, Mostly Organized Types of Criminal Activity, as amended, is universal legal norm the priority of which is mainly to create a collection of special legal instruments to anticipate, investigate and punish legal entities and individuals whose aim is legalization of proceeds from most serious, mostly organized types of criminal activity.
Adoption of this Act results from the provisions of Article 86 of the Europe Agreement establishing an association between the European Communities and their Member States, of the one part, and the Slovak Republic, of the other part. This large international document establishes the basic legal framework for the co-operative activities between presented contractual subjects and at the same time creates a coordinated complex of general measures of the strategy for integration into the international market.
Download full text in PDF format (138 kB)
This contribution should show clearly the basic information about financial institutes of the European Union and about the European Bank for Reconstruction and Development.
An inevitable part of developed market economies is an advanced banking system determining successful development of economic and trade relations.
A new quality in the financial relations on the European continent brought the process of the monetary integration.
The history of the banking system reaches back to the ancient Greece of Pericles, 500 b. CH.
First typical banking activities are recorded about the year 500, in Athens. Another financial market was formed in the ancient Rome. First bigger development of the private banking was recorded in the 13th century in England and Italy.
In the 17th century Banking Houses were established in whole Europe. As well as the Bank of England in 1694 originated as a public shareholding emission corporation. In 1798 it advanced to the central emission bank in England.
Based on the Act on the Bank of England from 1946 the bank was established to a governmental Institution and set in operations as an independent national financial institution. A universal legal instrument limiting the competencies of the Bank is the Charter of the Bank of England from 1946. The amendment from 1994 stated a statutory independence of the Bank concerning the monetary politics.
We have to recognize small differences in the terminology when we want to separate the European banking system and the international banking system on the geopolitical base. The concept of the European banking system is close to the European Union and the situation of the basic financial institutions is declared in the founding treaties of the European Communities and the European Union. Deciding criteria by the separation of the idea of European banking system and international banking system is the character of their stockholders, functions and forms of the provided services. Entire European banking system can be held for an institutional instrument by the realization of the monetary politics of the European Union. The European banking system consists of the European Investment Bank and the European Central Bank plus the European Bank for Reconstruction and Development.
The European system of Central Bank is created from the central banks of the single member states of the European Union.
In the system of international banking relations the priority has the World bank/the International Bank for Reconstruction and Development, the International Monetary Fund and the Bank for International Payments.
The Institutions of the European banking system
The formation of the European banking system is dated back to the year 1958, when the initial relations of the economic integration were built. The Treaties of Rome are considered to be the basic legal instrument where the first regulations about the European Investment Bank were codified.
The European system of Central banks is obliged to:
European banking system consists of:
Economic and political advantages of the European banking system are actually the cornerstone of the European economy and create suitable premises for co-operation of the member states of the European Union in the fields of economy and monetary policy. The institutional system, instruments of the financial market as well as the legal regulation and coordination of the economic policy have a fundamental value for the appropriate function of the European banking system.
Download full text in PDF format (140 kB)
Countries of the Central and Eastern Europe begun to analyse the civic liberty and democracy in an extended way after the events of the year 1989 and the changes initiated on this occasion. An essential checkpoint, that influenced the new political development in Europe, was the latest orientation of foreign policy of the Central and Eastern European countries.
The new era of the unification of Europe started with the reunion of Germany. This historical event was also a symbol for the termination of bipolarity on the European continent. The structure of the future ”federal” Europe was established by the ”Treaty on European Union”, signed at Maastricht, The Netherlands, on 7 February, 1992, which entered into force on November 1, 1993. The Union adds new dimensions, new areas of activity and also new external policy mechanisms to the established Communities.
The strategy of further integration was stated in the ”Amsterdam Treaty” that gave rise for the new way of thinking in regard of new membership applications, organizational system and the common goals by common organs – policy of the European Union.
Remaining strategic question of the European politics is still the problem whether the European Union is prepared well enough for the so-called Eastern Enlargement. There is an increasing need for a new identity that means a long-term process referring to the endeavours of the associated countries of Central and Eastern Europe.
The Association Treaties concerning the adhesion regarding their character belong to the sources of law of the European Communities and create a coordinated collection of strategy for the full membership in the European Union. The Association represents a different form of relationship between the European Union and their member states, and the applicant countries. The Association is a preparatory phase before the possible accession of a non-member state.
The coordinated strategy consists of several steps:
The Government of the Slovak Republic took an important responsibility while reaching the Application for the membership in the European Union in 1995, Cannes, France. The irreversible process of European integration brings a certain amount of risk, but at the same time also a development of international economic relations characterized by economic prosperity and political stability.
Universal tools for the preparatory activities for the integration into the internal market are:
The Regular Report of the European Commission about the condition of the Slovak Republic for the accession into the EU refused the differentiation of the applicant countries for the full membership into the so-called first and second group.
The new strategy offers a chance and possibility at the same time to correct with different integration tools all the mistakes done in the preparatory process for all countries of the previous second group.
The overriding aim of the original European integration was the economic integration, which means the creation of common space without internal frontiers providing continual flew of goods, services and persons and capitals. The Maastricht and later Amsterdam Treaties included into this process also integration of following fields:
An absolute priority of the present period is the establishment of an economic and monetary union by a three – stage program. This was already the underlying idea in the original constitutive instrument, the Treaty of Rome forty years ago. ”If goods do not cross borders, soldiers will” – focusing on the elimination of future military threats through economic integration and resulting common interests.
A substantial breakpoint in the development of the new European architecture represents the Summit of Helsinki, while terminating the indexing of applicant countries into groups.
This is a great challenge and opportunity for the Slovak Republic to intensify its EU integration efforts and to secure the best possible chances for next development of the country.
Download full text in PDF format (125 kB)
The objective of this article is to inform about the area of collective bargaining. Similarly as in other legal areas, the structure of the labour law is an extensive and a complicated one. One of the component parts of the labour law is also the collective law.
Collective law belongs to the group of standard employee rights and plays an essential, even crucial part of co-operation between employers and labour unions. Article 1 of the European Social Charter of the European Council stipulates the basic principles of social policy with emphasis on the freedom of association and collective bargaining. These clauses of the Charter oblige its signatories to respect the employee’s and labour union’s right of collective bargaining. This type of communication between the employer and its employees corresponds with the general principles of democracy and is exercised world-wide. Amsterdam Treaty adds a new dimension and legitimacy to areas of employment policy. The general standard of duties and obligations of its European members is defined in Section VIII of the Treaty on European Community, entitled Employment.
This European standard of employment policy can be described as a summary of duties of mutual co-ordination of employment policy in accordance with objectives defined in the Treaty on European Union as well as those described in the Treaty on European Community.
As far as internal means of legal protection of collective bargaining in the Slovak Republic are concerned, Collective Bargaining Act No. 2/1991 Coll., as amended, plays an important role in this area. The Act pertains to collective bargaining between the representative bodies of labour unions and employers, purpose of which is to come to a collective agreement.
The Act provides for a fundamental protection of employee’s social rights. From the international perspective, it respects the universal system of human rights protection.
Download full text in PDF format (130 kB)
Download full text in PDF format (102 kB)
Download full text in PDF format (167 kB)
Download full text in PDF format (117 kB)