Electronic Library of Scientific Literature



PSYCHOLÓGIA A PATOPSYCHOLÓGIA DIEŤAŤA
PSYCHOLOGY AND PATOPSYCHOLOGY OF A CHILD



Volume 35 / No. 1 / 2000


 


ANALÝZA VÄZBY NA MIESTO A ENVIRONMENTÁLNYCH DISPOZÍCIÍ DETÍ Z VIDIEKA A Z MESTA

THE ANALYSIS OF PLACE ATTACHMENT AND ITS RELATIONS TO ENVIRONMENTAL DISPOSITIONS OF RURAL AND URBAN CHILDREN

EVA NANIŠTOVÁ, BARBORA MESÁROŠOVÁ
Katedra psychológie FH TU, Trnava
Katedra psychológie FF UK, Bratislava

Abstract: The article maps the issue of place attachment and its relations to environmental disposition of personality structure from the developmental point of view. Pupils of 6th and 8th grade (N = 166) of three basic schools from Bratislava, Orava and a village near Hlohovec – participated in the research. The results indicate that there is a significant relationship between the intensity of place attachment and some environmental dispositions, while the intensity of place attachment is influenced by environmental dispositions in combination with attributes of belonging to community. Significant intersexual differences were confirmed in some environmental dispositions, and developmental differences were found (although in a small degree) in some environmental dispositions and in the intensity of place attachment. Belonging to locality of urban or rural type differentiated our respondents in the intensity of place attachment and in some environmental dispositional structures.
Key words: place attachment, environmental disposition of personality structure, belonging to community

Súhrn: Autorky sa podujali rozpracovať problematiku väzby na miesto a jej vzťahov k environmentálnym dispozičným štruktúram osobnosti z vývinového hľadiska. Na výskume sa zúčastnilo 166 detí, žiakov šiesteho a ôsmeho ročníka troch základných škôl, konkrétne z Bratislavy, z Oravy a z obce neďaleko Hlohovca. Výsledky naznačujú, že medzi intenzitou väzby na miesto a niektorými environmentálnymi dispozíciami jestvuje významný vzťah, pričom na intenzite väzby na miesto sa podieľajú environmentálne dispozície v kombinácii s atribútmi príslušnosti ku komunite. Potvrdili sa významné intersexuálne rozdiely v niektorých environmentálnych dispozíciách a zistili sa (hoci len v menšej miere) vývinové odlišnosti pri niektorých environmentálnych dispozíciách a intenzite väzby na miesto. Príslušnosť k lokalite urbánneho alebo vidieckeho typu diferencovala respondentov v intenzite väzby na miesto a v niektorých environmentálnych dispozičných štruktúrach.
Kľúčové slová: väzba na miesto, environmentálne dispozičné štruktúry osobnosti, príslušnosť ku komunite

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 3-22.

 


OSOBNÁ A SOCIÁLNA ADJUSTÁCIA TELESNE HENDIKEPOVANÝCH PUBESCENTOV

PERSONAL AND SOCIAL ADJUSTMENT OF PHYSICALLY HANDICAPPED PUBESCENTS

EVA KOUBEKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The study compares the level of social and personal adjustment of handicapped children (educated in special school for physically disabled children and youth) with the regular population. The research sample consisted of 115 children at the age of 12 to 15 years. The results point to the lower level of social adjustment of handicapped girls not only in comparison with boys but also with girls of the control group. Handicapped girls feel less love, security and well-meaning from part of parents, friends, school-mates, are less satisfied with themselves, feel less able and are more vulnerable. They select avoidance means of coping with problems more often. The differences indicated in social adjustment between the physically disabled and the regular population of children do not achieve the statistical significance. Intersexual relationships for the benefit of girls were confirmed in the components of social norms and social skills.
Key words: personal adjustment, social adjustment, coping, physical handicap

Súhrn: Štúdia porovnáva úroveň sociálnej a personálnej adjustovanosti hendikepovaných detí (vzdelávaných v špeciálnej škole pre telesne postihnuté deti a mládež) s bežnou populáciou. Výskumnú vzorku tvorilo celkove 115 detí vo veku 12 až 15 rokov. Výsledky poukazujú na nižšiu úroveň sociálnej adjustovanosti hendikepovaných dievčat, nielen v porovnaní s chlapcami, ale i s dievčatami kontrolnej skupiny. Hendikepované dievčatá pociťujú menej lásky, bezpečia a dobroprajnosti zo strany rodičov, priateľov, spolužiakov, sú menej spokojné so sebou, cítia sa menej schopné, sú zraniteľnejšie. Častejšie volia únikové spôsoby vyrovnávania sa s problémom. V sociálnej adjustovanosti naznačené rozdiely medzi telesne postihnutými a bežnou populáciou detí nedosahujú štatistickú signifikantnosť. Medzipohlavné rozdiely v prospech dievčat sa potvrdili v komponentoch sociálne normy a sociálne spôsobilosti.
Kľúčové slová: osobná adjustácia, sociálna adjustácia, zvládanie problémov, telesný hendikep

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 23-33.

 


NIEKTORÉ SOCIÁLNE A KULTÚRNE FAKTORY VZNIKU A PRETRVÁVANIA PORÚCH STRAVOVANIA

SOME SOCIAL AND CULTURAL FACTORS OF THE ORIGIN AND DURATION OF EATING DISORDERS

JANA PAVLÍČKOVÁ, MÁRIA BRATSKÁ
Katedra psychológie FFUK, Bratislava

Abstract: The authors of the study point out the eventual triggering and maintaining factors of eating disorders that are in the centre of attention of social psychology. The goal is to point out some social and cultural influences on the origin and duration of mental anorexia and mental bulimia: the family, film and television, advertisements, fashion, body image exaggerated ideal of beauty, diets, physical exercise, abundance of foodstuffs, and position of women in society. Multidimensional contingency of eating disorders is concluded.
Key words: eating disorders, mental anorexia, mental bulimia, social and cultural factors of eating disorders

Súhrn: Autorky v štúdii približujú možné spúšťacie a udržiavacie faktory porúch stravovania, ktoré sú v centre pozornosti sociálnej psychológie. Cieľom je poukázať na niektoré sociálne a kultúrne vplyvy na vznik a pretrvávanie mentálnej anorexie a mentálnej bulímie: rodina, film a televízia, reklama, móda, image tela prehnaný ideál krásy, diéty, cvičenie, nadbytok potravín a postavenie žien v spoločnosti. V závere konštatujú multifaktorovú podmienenosť porúch stravovania.
Kľúčové slová: poruchy stravovania, mentálna anorexia, mentálna bulímia, sociálne a kultúrne faktory porúch stravovania

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 34-45.

 


PREŽÍVANIE NEZAMESTNANOSTI ADOLESCENTNÝMI CHLAPCAMI A DIEVČATAMI

EXPERIENCING OF UNEMPLOYMENT BY ADOLESCENT BOYS AND GIRLS

RENATA KLEINOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The research took place in the Club of Unemployed Youth at Labor Office in Bratislava. The research focused on identification of specific characteristics of the young unemployed in the age of 17–18 years. A group of young unemployed adolescents (N = 51) voluntarily participated in club activities. The information found in the research showed differences in personality characteristics according to sex. Girls experience unemployment with more frequent signs of depressiveness than boys. A need to develop retraining programs i.e. to direct the young unemployed to achieving additional study with impact of a skilled profession, and to help them by counseling psychological activities appeared as important.
Key words: unemployment, adolescence, attitudes toward employment, depressiveness

Súhrn: Výskum realizovaný v Klube nezamestnanej mládeže pri Úrade práce Bratislava 2 bol zameraný na zistenie špecifických charakteristík mladých nezamestnaných vo veku 17–18 rokov. Skupina mladých nezamestnaných (N = 51) sa dobrovoľne zúčastňovala na aktivitách klubu. Získané informácie z výskumu poukázali na rozdiely v osobnostných charakteristikách podľa pohlavia. Dievčatá prežívajú nezamestnanosť s častejšími príznakmi depresivity ako chlapci. Ukázala sa potreba vytvárať rekvalifikačné programy, resp. nasmerovať mladých nezamestnaných na ďalšie štúdium s profesijným odborným dopadom, ako aj podchytiť poradenskopsychologickými aktivitami.
Kľúčové slová: nezamestnanosť, adolescencia, postoje k zamestnaniu, depresivita

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 46-56.

 


INTEGROVANÉ VZDELÁVANIE A KOGNITÍVNY VÝVIN SLUCHOVO POSTIHNUTÝCH DETÍ

INTEGRATED EDUCATION AND COGNITIVE DEVELOPMENT OF HEARING-IMPAIRED CHILDREN

KATARÍNA ZBORTEKOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The contribution deals with possibilities and practical consequences of integrated education on cognitive development of hearing-impaired children. Significant differences in the level of communication competence and social development were recorded for the benefit of integrated children. The qualitative analysis indicates that cognitive development of hearing-impaired children is, in addition to integrated education, significantly influenced also by means of professional and family care from early developmental stage of child, and by the system of work at school.
Key words: integrated education, hearing-impaired child, cognitive development

Súhrn: Autorka príspevku sa zamýšľa nad možnosťami a praktickými dôsledkami integrovaného vzdelávania na kognitívny vývin sluchovo postihnutých detí. Zaznamenala významné rozdiely v úrovni komunikačnej spôsobilosti a sociálneho vývinu v prospech integrovaných detí. Kvalitatívna analýza naznačuje, že kognitívny vývin sluchovo postihnutých detí je okrem integrovaného vzdelávania významne ovplyvnený aj spôsobom odbornej a rodinnej starostlivosti od raného vývinového obdobia dieťaťa a systémom práce v škole.
Kľúčové slová: integrované vzdelávanie, sluchovo postihnuté deti, kognitívny vývin

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 57-66.

 


ADAPTÁCIA DIEŤAŤA NA STRATU RODIČA ROZVODOM

CHILD ADAPTATION TO THE LOSS OF A PARENT AS A RESULT OF DIVORCE

MÁRIA KRÝSLOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The author attempts to integrate knowledge on child adaptation to the loss of a parent death and divorce. Close attention is paid to the divorce issue. The article deals with possibilities of how to help children who have less cooperative divorced parents and recommends that psychological intervention should be more concentrated, in such cases, on the child itself, on strengthening its resistance (i.e., ability to maintain a mental balance) and on development of abilities of active child coping.
Key words: the loss of a parent, divorce, child adaptation, psychological assistance

Súhrn: Autorka sa v článku pokúša integrovať doterajšie poznatky o detskej adaptácii na stratu rodiča smrťou a rozvodom, pričom sa sústreďuje najmä na rozvodovú problematiku. Pojednáva o možnostiach pomoci deťom slabšie spolupracujúcich rozvádzajúcich sa či rozvedených rodičov a odporúča, aby sa psychologické intervencie v takýchto prípadoch sústreďovali viac na dieťa, na posilňovanie jeho odolnosti (t.j. na schopnosť udržať si duševnú rovnováhu) a na rozvíjanie schopností aktívneho detského zvládania.
Kľúčové slová: strata rodiča, rozvod, detské prispôsobenie, psychologická pomoc

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 67-73.

 


ZVLÁDANIE ŠKOLSKÝCH PROBLÉMOV Z POHĽADU TVORIVOSTI

COPING WITH SCHOOL PROBLEMS FROM THE ASPECT OF CREATIVITY

TOMÁŠ KOVÁČ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: Seventy-three students of a 4-grade sports (football and volleyball) grammar school participated in the research (boys only). It was shown that creativity could really be understood as a catalyzer which positively influences coping strategies and which significantly stimulates solving of problem and stressful situations within school, or within study activities. An important component in these relations, too, is sense of humor of the given individual.
Key words: creativity, coping, sense of humor

Súhrn: Na výskume sa zúčastnilo 73 študentov (všetko chlapci) štvorročného gymnázia so zameraním na šport – futbal a volejbal. Ukázalo sa, že tvorivosť naozaj možno považovať za katalyzátor, ktorý pozitívne ovplyvňuje copingové stratégie a výrazne stimuluje riešenie problémových a záťažových situácií v rámci školy, resp. študijných aktivít. Nezanedbateľným prvkom v týchto súvislostiach je aj zmysel pre humor daného jednotlivca.
Kľúčové slová: tvorivosť, zvládanie, zmysel pre humor

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 74-79.

 


PŘIDRUŽENÉ PŘÍZNAKY VYSKYTUJÍCÍ SE V KOINCIDENCI S HYBNOU SYMPTOMATIKOU U DĚTSKÉ MOZKOVÉ OBRNY

ASSOCIATED SYMPTOMS THAT OCCUR IN COINCIDENCE WITH LOCOMOTIVE SYMPTOMATOLOGY IN CEREBRAL PALSY

JARMILA KOTASOVÁ, MARTINA HOLUBOVÁ
Katedra psychologie a patopsychologie PF UP, Olomouc

Abstract: The article presents results of the research focused on finding of associated symptoms that frequently occur in coincidence with obligatory locomotive symptomatology in individuals with Cerebral Palsy (malfunction of intellect, malfunction of speech and sight, somatic defects, and epilepsy). The results are compared with research conclusions of other Czech authors.
Key words: cerebral palsy, facultative symptoms in mental and somatic areas, mental retardation, epileptic attacks, speech disorders, perception disorders

Shrnutí: V článku jsou uvedeny výsledky výzkumu, který byl zaměřen na zjišťování přidružených příznaků, které se objevují s velkou frekvencí v koincidenci s obligatorní hybnou symptomatikou u jedinců s DMO. Jedná se o poruchy intelektu, řeči, zraku, somatické vady a epilepsii. Zjištěné údaje jsou porovnávány s výzkumnými závěry jiných českých autorů.
Klíčová slova: dětská mozková obrna (DMO), fakultativní příznaky v oblasti psychiky a somatiky, mentální retardace, epileptické záchvaty, poruchy řeči, percepční poruchy

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 2000, č. 1, s. 80-90.

 


Diskusia

Recenzia