Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 34 / No. 1 / 1999
FAKTORY OSOBNOSTI A ZVLÁDANIE STRESU PUBESCENTMI
ĽUBA MEDVEĎOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: This contribution researches the dependencies of the Big Five Personality
Factors with effectiveness of coping and with coping strategies on the sample of 207
pupils at the age of 10;5-14;5 years. We found out that all the personality factors
correlate with effectiveness of coping in the following order: conscientiousness, openness
to experience, neuroticism (negatively), agreeableness, and extroversion.
Conscientiousness and neuroticism are more related to effective coping with negative
emotional states; openness, agreeableness and extroversion are more related to effective
coping with environment. Furthermore, we found out that positive poles of personality
factors, including emotional stability (antipole of neuroticism), are in both groups
related to active strategies of coping, and in girls also to support-seeking strategies.
Neuroticism is negatively related to direct solving of the problem in both groups, in boys
also to seeking of understanding, and it positively correlates with avoidance strategies.
We find that boys have more distinct dependencies in active strategies with factors of
openness and agreeableness, in girls, these are support-seeking strategies with factors of
extroversion, which we ascribe to age specifications.
Key words: Big Five, effectiveness of coping, coping strategies
Súhrn: Príspevok skúma súvislosti faktorov osobnosti Big Five
s efektívnosťou zvládania a so stratégiami zvládania na vzorke 207 žiakov
vo veku 10;5 až 14;5 roka. Zistili sme, že všetky faktory osobnosti korelujú
s efektívnosťou zvládania, a to v poradí svedomitosť, otvorenosť
voči skúsenosti, neurotizmus (negatívne), prívetivosť a extroverzia.
Svedomitosť a neurotizmus viac súvisia s efektívnym zvládaním
nepriaznivých emočných stavov, kým otvorenosť, prívetivosť a extroverzia
s efektívnym zvládaním prostredia. Ďalej sme zistili, že pozitívne póly
faktorov osobnosti, vrátane emocionálnej stability (protipól neurotizmu), súvisia
v obidvoch skupinách s aktívnymi stratégiami copingu a u dievčat
aj so stratégiami hľadania podpory. Neurotizmus súvisí negatívne s priamym
riešením problému v oboch skupinách, u chlapcov aj s hľadaním
pochopenia a pozitívne koreluje so stratégiami vyhýbania. U chlapcov
zisťujeme výraznejšie súvislosti aktívnych stratégií s faktormi otvorenosť
a prívetivosť, u dievčat súvislosť stratégií hľadania podpory
s faktorom extroverzia, čo pripisujeme špecifikám veku.
Kľúčové slová: Big Five, efektívnosť zvládania, stratégie zvládania
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 3-12.
TVORIVOSŤ, KOGNITÍVNY ŠTÝL A COPING
MAREK FALAT
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava
Abstract: The study is focused on the clarification of relationships between
creativity, cognitive style and coping with stress. Two methodologies are used to measure
creativity (verbal and figural one), a questionnaire of cognitive style, heuristic
versus algorithmic orientation, and a questionnaire measuring the preference for
choice of coping strategies. Hypotheses were confirmed on the research sample of 117
grammar-school pupils that more creative adolescents utilize active coping strategy in
a greater extent and that they use cognitive style of heuristic orientation.
Possibilities for further research directions are indicated at the conclusion.
Key words: creativity, heuristic/algorithmic orientation, cognitive style, coping
strategies
Súhrn: Štúdia je zameraná na objasnenie vzťahov medzi tvorivosťou,
kognitívnym štýlom a zvládaním záťaže. Autor použil dve metodiky na meranie
tvorivosti (verbálna a figurálna), dotazník kognitívneho štýlu heuristická
verzus algoritmická orientácia a dotazník merajúci preferenciu výberu
copingových stratégií. Na výskumnej vzorke 117 gymnazistov sa potvrdili hypotézy
o tom, že tvorivejší adolescenti vo väčšej miere využívajú aktívnu
copingovú stratégiu, ako aj to, že sa vyznačujú kognitívnym štýlom heuristická
orientácia. V závere sú naznačené ďalšie možné výskumné smerovania.
Kľúčové slová: tvorivosť, heuristická a algoritmická orientácia,
kognitívny štýl, stratégie zvládania
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 13-20.
VÝCHOVNE PROBLÉMOVÉ SPRÁVANIE, RODINNÉ PROSTREDIE A SUBJEKTÍVNA POHODA ADOLESCENTOV
ANDREA GECKOVÁ
Ústav sociálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ, Košice
Abstract: Presented are the research results of the inter-relations of the measure
of problem behavior from educational point of view, of the family environment as perceived
by the adolescent, and subjective well-being of the adolescent. A higher measure of
problem behavior from educational point of view was confirmed in groups of boys with less
positive attitude toward life, in groups of girls of grammar schools with more positive
self-esteem, and in groups of girls of non-grammar school subjects with higher measure of
actually perceived mental and physical difficulties. The boys who perceive parents’
positive interest less have less positive attitude toward life. The higher measure of
father’s hostility is related to the higher measure of actually perceived mental
difficulties and to more depressive perceiving of boys. Lower measure of positive interest
and higher hostility of parents, as perceived by girls, is related to more depressive
state, less positive attitude toward life and higher measure of actually experienced
mental and physical difficulties in girls.
Key words: subjective well-being, problem behavior from educational point of view,
family environment, adolescence
Súhrn: Autorka prináša výsledky výskumu vzájomných súvislostí miery
výchovne problémového správania, rodinného prostredia ako ho vníma adolescent
a subjektívnej pohody adolescenta. Vyššia miera výchovne problémového
správania sa potvrdila v skupinách chlapcov s menej pozitívnym postojom
k životu, v skupinách dievčat z maturitných odborov
s pozitívnejším sebaocenením a v skupinách dievčat
z nematuritných odborov s vyššou mierou aktuálne prežívaných psychických
a fyzických ťažkostí. Chlapci vnímajúci menej pozitívneho záujmu rodičov
majú menej pozitívny postoj k životu. Vyššia miera hostility otca súvisí
s vyššou mierou aktuálne prežívaných psychických ťažkostí
a depresívnejším naladením chlapcov. Dievčatami vnímaná nižšia miera
pozitívneho záujmu a vyššia hostilita rodičov súvisí s ich
depresívnejším naladením, menej pozitívnym postojom k životu a vyššou
mierou aktuálne prežívaných psychických a fyzických ťažkostí.
Kľúčové slová: subjektívna pohoda, výchovne problémové správanie,
rodinné prostredie, adolescencia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 21-34.
POHĽAD NA TVORBU HODNOTOVÉHO SYSTÉMU ADOLESCENTOV
DAŠA BARÁTOVÁ, KAROL TURČEK
Katedra psychológie Pedagogickej fakulty UKF, Nitra
Abstract: Presented are the results of a survey of value preferences in youth
of vocational schools. The authors focus on possible differences of these preferences
among the respondents who have grown up in a nuclear family and among the respondents
who have lived in an alternative care. A refusing attitude toward alcohol and drugs
appeared as a positive phenomenon in all three groups. Some differences, found in the
survey between the two groups of respondents who grow up in similar alternative care,
cannot be interpreted with satisfaction. Differences between value preferences of girls
and boys correspond with expectations as well as with natural psychological differences in
girls’ and boys’ perceiving. The achieved results point to certain differences,
however, these are not as prominent as expected with regard to dissimilarity of
educational environment and current social-economic conditions.
Key words: value system, instrumental values, target values, adolescents
Súhrn: Autori predkladajú výsledky prieskumu hodnotových preferencií
učnovskej mládeže, pričom sa zamerali na možné diferencie jednotlivých preferencií
medzi respondentmi, ktorí vyrastali v nukleárnej rodine, a respondentmi
žijúcimi v náhradnej rodine. Ako pozitívny fenomén hodnotia odmietavý postoj
k alkoholu a k drogám vo všetkých troch súboroch. Niektoré zistené
diferencie medzi dvomi súbormi respondentov vyrastajúcich v podobnom, náhradnom
výchovnom prostredí nie sú uspokojivo interpretovateľné. Rozdiely medzi hodnotovými
preferenciami dievčat a chlapcov sú v zhode s očakávaním, ako aj
s prirodzenými psychologickými odlišnosťami v prežívaní dievčat
a chlapcov. Získané výsledky síce poukazujú na isté rozdiely, tie však nie sú
natoľko markantné ako autori očakávali s ohľadom na rozdielnosť výchovného
prostredia a súčasné spoločensko-ekonomické podmienky.
Kľúčové slová: hodnotový systém, inštrumentálne hodnoty, cieľové
hodnoty, adolescenti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 35-43.
EFEKTÍVNOSŤ PRIMÁRNEJ PREVENCIE DROGOVEJ ZÁVISLOSTI V ZÁKLADNEJ ŠKOLE
ZUZANA BOROŠOVÁ
Katedra inžinierskej pedagogiky a psychológie MtF STU, Bratislava
Abstract: The presented contribution deals with the issue of primary prevention of
drug addiction. The bearing part is to evaluate the effectiveness of the prevention
program realized in pupils of basic school. We conclude that the program of primary
prevention, verified and realized by us during three months, has been effective. In
pupils, this was manifested by a change in relation to conceptions related to the
drug issue. The anti-drug program had approximately the same influence on boys as well as
on girls.
Key words: drug addiction, prevention, primary prevention, preventive programs
Súhrn: Príspevok sa zaoberá problematikou primárnej prevencie drogovej
závislosti. Nosnou časťou bolo zhodnotenie efektívnosti realizovaného programu
prevencie u žiakov základnej školy. Dospeli sme k záveru, že overovaný
program primárnej prevencie, ktorý sme realizovali počas troch mesiacov, bol účinný.
U žiakov sa to prejavilo zmenou vo vzťahu k pojmom, súvisiacim
s problematikou drog. Protidrogový program mal približne rovnaký vplyv na chlapcov
aj dievčatá.
Kľúčové slová: drogová závislosť, prevencia, primárna prevencia,
preventívne programy
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 44-57.
JAK PROŽÍVAJÍ UČITELÉ INTERAKCI SE ŽÁKY
KAREL PAULÍK
Katedra psychologie a sociální práce, FF Ostravské univerzity, Ostrava
Abstract: The contribution deals with teachers’ subjective experiencing of
demands put on them in interaction with pupils. It brings, on the basis of empiric
researches, an overview of the influences that most frequently disturb teachers of basic
and secondary schools in the Czech Republic, and it informs about their impact in the
evaluation of work stress, experiencing of health difficulties and occurrence of burnout
syndrome.
Key words: social interaction, mental stress, teacher stress, burnout, social role
for teachers, disturbing influences
Souhrn: Příspěvek se zabývá subjektivním prožíváním nároků plynoucích
pro učitele z interakce se žáky. Na základě empirických výskumů přináší
přehled vlivů, které nejčastěji obtěžují učitele základních a středních
škol v ČR a informuje také o jejich dopadu do hodnocení pracovní
zátěže, prožívání zdravotních obtíží a výskytu syndromu burnout.
Klíčová slova: sociální interakce, psychická zátěž, učitelský stres,
burnout, sociální role učitele, rušivé vlivy
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 58-64.
ZJIŠŤOVÁNÍ SOCIÁLNÍ OPORY DĚTÍ
JARO KŘIVOHLAVÝ
Abstract: The author has proposed the methodology entitled the Topological Approach
Toward the Diagnosing of Social Support of Children. Based on the experience achieved at
the clinic of child surgery in Hradec Králové, the methodology can be used in
6-15-year-old children. Five steps determine the following: a) the persons important from
the aspect of potential support to child; b) the measure of the delivered support as
perceived by child; c) the measure of child’s satisfaction with the
delivered support.
Key words: social support, topological approach, social network, measure of
satisfaction
Súhrn: Autor navrhol metodiku nazvanú Topologický prístup
k diagnostikovaniu sociálnej opory detí. Podľa skúseností získaných na klinike
detskej chirurgie v Hradci Králové možno metodiku použiť u 6 až
15-ročných detí. V piatich krokoch sa zisťujú: a) osoby dôležité
z hľadiska potenciálnej pomoci dieťaťu; b) miera poskytovanej pomoci, ako ju
dieťa vníma; c) miera spokojnosti dieťaťa s poskytovanou pomocou.
Kľúčové slová: sociálna opora, topologický prístup, sociálna sieť, miera
spokojnosti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 65-71.
POTREBY ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM - NA ROZHRANÍ PSYCHOLÓGIE A PRÁVA
KVETOSLAVA REPKOVÁ
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava
Abstract: The study pays a more detailed attention, on the one hand, to the
issue of life needs of people with health disabilities from the aspect of general
motivational theory and, on the other hand, to its legal establishment. Presented are
question marks and controversial areas of the thesis on specific needs of such people and
how destructively this thesis can work in the process of global integration of society.
The study focuses on the model of the universal design in the creation of life conditions
and on the individual-compensatory model the combination of which assumes, in the near
future, the most factual alternative minimization of limitations with which the citizens
with health disabilities struggle in their everyday life.
Key words: need, requirement, universal design, individual-compensatory model,
syndrome of a ”growing tree”
Súhrn: Štúdia sa podrobnejšie venuje problematike životných potrieb ľudí so
zdravotným postihnutím z hľadiska všeobecnej motivačnej teórie na jednej strane
a jej právneho zakotvenia na strane druhej. Ukazuje, v čom spočívajú
otázniky a sporné miesta tézy o špecifických potrebách týchto ľudí
a ako rozkladne môže táto téza pôsobiť v procese globálnej integrácie
spoločnosti. Štúdia sa zaoberá modelom univerzálneho dizajnu pri tvorbe životných
podmienok, rovnako individuálnokompenzačným modelom, ktorých kombinácia predstavuje
do blízkej budúcnosti najreálnejšiu alternatívu minimalizácie obmedzení,
s ktorými občania so zdravotným postihnutím bojujú vo svojom každodennom
živote.
Kľúčové slová: potreba, požiadavka, univerzálny dizajn,
individuálnokompenzačný model, syndróm rastúceho stromu
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 72-80.
ŠKOLSKÝ PSYCHOLÓG A PSYCHOTERAPIA
MÁRIA KRÝSLOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The author tries to answer the question whether a school
psychologist can use psychotherapy at school. From the mission, subject and conditions of
the work of school psychologist serious limitations ensue for its pursuance, which also
occurs in case when a school psychologist has a necessary psychotherapeutic
qualification. The article outlines the limits of expertly competent performance of
psychotherapy at school, both by form of negative and positive definition.
Key words: school psychologist, psychotherapy, school
Súhrn: Autorka sa pokúša odpovedať na otázku, či môže školský psychológ
používať v škole psychoterapiu. Z poslania, predmetu i podmienok práce
školského psychológa vyplývajú vážne obmedzenia pre jej uplatňovanie, a to
i v prípade, že školský psychológ má potrebnú psychoterapeutickú
kvalifikáciu. V článku sú naznačené hranice odborne kompetentného vykonávania
psychoterapie v škole formou negatívneho i pozitívneho vymedzenia.
Kľúčové slová: školský psychológ, psychoterapia, škola
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 1, s. 81-86.
Správy
Recenzie