Electronic Library of Scientific Literature



PSYCHOLOGIA A PATOPSYCHOLOGIA DIETATA
PSYCHOLOGY AND PATOPSYCHOLOGY OF A CHILD



Volume 34 / No. 2 / 1999

 

 


HOW AND WITH WHOM DO CHILDREN BECOME PERSONALITIES

ČÍM A S KÝM SA DETI STÁVAJÚ OSOBNOSŤAMI

DAMIÁN KOVÁČ
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava

Abstract: The domain of determinants and influences in personality development, so full of contradictions, has been reshaped at the end of the 20th century. New findings of geneticists strengthened the importance of heredity: however, no sensation in sight! Psychogenetics can illuminate only a small fraction of personality profile of an individual, and usually only in extreme situations. Worldwide, however, significant doubt has been set upon the effectiveness of upbringing approaches: in one part of the world mass failure occurred in the upbringing of the “new individual” and, in the other part of the world, educators have sobered up from liberalism in upbringing and education. Positions of schools were shaken in their educational efficacy due to aggressive students and stressed out teachers. Helplessness of parents in their approach to their egomanian children is on the rise resulting in consumerism with frustration. There is an indication of an ever increasing role of peers in “education”. In civilized countries, the media, particularly TV have become the modern protagonists of the “formation” of personality of children and adolescents. TV as a part of megamedia has become the source not only of unlimited flow of information. It is implicitly considered the source of moral deterioration, psychopathology and social pathology of developing individuals. In the domain of “becoming a personality”, the reflexive-regulation concept in psychology represents something new for research as well as application; something which has almost been ignored to date.
Key words: personality, heredity, education, media, mental regulation

Súhrn: Sporov plná problematika determinantov a vplyvov vývinu osobnosti nadobudla ku koncu 20. storočia nové podoby. Význam heredity posilnili novodobé zistenia genetikov: senzácia sa však nekoná. Psychogenetikou možno osvetliť len nepatrné percento v osobnostnom profile ľudí, aj to predovšetkým v extrémoch. V celosvetovom meradle však došlo k výraznému spochybneniu účinnosti výchovných postupov: v jednej časti sveta k masovému zlyhaniu výchovy “nového človeka”, v inej k postupnému vytriezvovaniu z liberalizmu vo výchove. Otriasli sa pozície školy vo výchovnej efektívnosti interferenciou agresívnych žiakov a stresovaných učiteľov. Vzrástla výchovná bezmocnosť rodičov voči egomanickým deťom ústiaca do konzumnosti s frustráciou. Poukazuje sa na stále rastúci zástoj rovesníkov vo “výchove”. Novodobým protagonistom “formovania” osobnosti detí a adolescentov sa v civilizovaných krajinách stali médiá a z nich najmä televízia. Ona ako súčasť megamédií sa stala prameňom nielen neobmedzeného prílevu informácií, ale implicitne sa pokladá aj za zdroj morálneho rozkolísania, psychopatológie a sociálnej patológie vyvíjajúcich sa jedincov. Reflexívno-regulačná koncepcia v psychológii predstavuje v problematike stávania sa osobnosťou doteraz málo zohľadnené nóvum ako pre výskum, tak aj pre aplikáciu.
Kľúčové slová: osobnosť, dedičnosť, výchova, médiá, psychická regulácia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 99-106.


PREVENTION AND ITS RESEARCH SPECIFICATIONS

PREVENCIA A JEJ VÝSKUMNÉ ŠPECIFICKOSTI

ONDREJ KONDÁŠ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
a katedra psychológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity

Abstract: Preventive practice has prevailingly a trial character, which can produce negative side effects mostly when necessary theoretical and research backgrounds are not developed together. The article supports a requirement that preventive interventions and conceptions should have a serious theoretical and research basis. Recent creation of a term preventive science can contribute to this, too. Its subject is a systematic study of precursors of dysfunctions and risk and protective health factors. By research verified positive impact of some used psychological preventive interventions for development of social competence but also for reduction of depression and early dependencies is introduced. Along with using expert systems, including expert teams, the author considers the proposed reconstruction preventive strategy that is based on optimisation of incoming mental functions and required competences as theoretical outcome of the research of preventive intervention mostly in children and youth where prevention has the most significant influence. Therefore, the psychotherapeutical principle of ”primum nil nocere” need to be applied also to prevention.
Key words: expert teams, precursors and risk factors of dysfunctions, preventive science, reconstruction-optimizing preventive strategy, preventive interventions

Súhrn: Preventívna prax máva prevažne pokusný charakter, čo môže plodiť negatívne vedľajšie účinky, najmä keď sa súbežne nerozvíja potrebné teoretické a výskumné zázemie. V referáte sa podporuje požiadavka, aby sa preventívne intervencie i koncepcie opierali o dobrú teoretickú bázu a výskum, k čomu môže prispieť aj zrod pojmu preventívna veda. Jej predmetom je systematické štúdium prekurzorov dysfunkcií a rizikových i protektívnych faktorov zdravia. Uvádza sa výskumne overený pozitívny dosah niektorých používaných psychologických preventívnych intervencií na rozvoj sociálnych spôsobilostí, ba i redukciu depresie a predčasných závislostí. Popri využívaní expertných systémov, resp. expertných tímov sa zvažuje autorom navrhnutá rekonštrukčná preventívna stratégia, opierajúca sa o optimalizáciu nastupujúcich psychických funkcií a žiaducich spôsobilostí ako o teoretické východisko výskumu preventívnych intervencií najmä u detí a mládeže, u ktorých má prevencia najvýraznejší dopad. Preto treba aj v prevencii uplatňovať zásadu ”Primum nil nocere” (primárne je neublížiť).
Kľúčové slová: expertné tímy, prekurzory a rizikové faktory dysfunkcií, preventívna veda, rekonštrukčno-optimalizačná preventívna stratégia, preventívne intervencie

Psychológia a patopsychológie dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 107-112.


SELECTION OF GIFTED CHILDREN: ETHICAL, CONCEPTUAL AND METHODOLOGICAL PROBLEMS

VÝBER NADANÝCH DETÍ: ETICKÉ, KONCEPČNÉ A METODOLOGICKÉ PROBLÉMY

VLADIMÍR DOČKAL
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The contribution emphasizes that selection of talents is also related to ethical issues. This is the issue of possible traumatizing of child by a negative selection, but also by a positive one, if it is later found out that the expected results are not achieved. These are (sometimes inadequate) parental expectations but also problems related to labeling of gifted children. The selection should be based upon a theoretical conception of giftedness and upon the following principles: 1. the principle of equal chances; 2. the principle of a scientifically-based selection; 3. the principle of selection as being a part of education process; 4. the principle of gradability and of increasing complexity of selection; 5. the principle of reversibility of selection. From among the methodological problems, the most significant ones are those linked to multidisciplinary and multi-criterion facets of selection. The model of the selective process and the means of the combination of criteria must be defined. A competent psychological consideration is applied along with mathematical approaches.
Key words: giftedness, talent, selection of talents, ethics of selection, criteria of selection, methodology of selection

Súhrn: Príspevok upozorňuje, že s výberom talentov sa spájajú aj etické problémy. Ide o otázku možnej traumatizácie dieťaťa negatívnym výberom, ale aj pozitívnym výberom, ak neskôr zistí, že napriek úsiliu nedosahuje želané výsledky. Ide o (niekedy neprimerané) rodičovské očakávania, aj o problematiku nálepkovania nadaných detí. Výber má vychádzať z teoretickej koncepcie nadania a opierať sa o tieto princípy: 1. princíp rovnakých šancí, 2. princíp vedeckosti výberu, 3. princíp výberu ako súčasti procesu výchovy, 4. princíp stupňovitosti a vzrastajúcej komplexnosti výberu, 5. princíp reverzibility výberu. Z metodologických problémov sú najzávažnejšie tie, ktoré sa spájajú s multidisciplinárnosťou a multikritériovosťou výberu. Treba stanoviť model výberového procesu a spôsob kombinácie kritérií. Popri matematických prístupoch sa uplatňuje kompetentné psychologické zvažovanie.
Kľúčové slová: nadanie, talent, výber talentov, etika výberu, kritériá výberu, metodológia výberu

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 113-123.


SUICIDENESS AS A SOCIAL-PATHOLOGICAL PHENOMEN

SAMOVRAŽEDNOSŤ AKO SOCIÁLNOPATOLOGICKÝ JAV

PETER ONDREJKOVIČ
Katedra sociológie výchovy a mládeže PdF UK, Bratislava

Abstract: Suicide as a scientific issue has multidimensional character. It overlaps biological (medical), sociological, psychological, philosophical but especially axiological issues. Important role in preventing suicides, especialy in young people, has the sensation of life settlement, meaning of one’s existence, development of religious feeling and the sense of social use. The tragics of each suicide emphasize, with special urgency, the need for intensive prevention and better preparedness of teachers, tutors, social workers and psychologists. With regard to importance to surmount crucial situations, this contribution intends to present theories dealing with the content of these situations leading to suicide. The article presents a transactional model the signs of which represent the paradigm of coping and surmounting loads, on the basis of numerous research of stress, vital events and social status.
Key words: aspect of suicide, demonstrative suicides, autopunitive suicides, transactional model, coping, resiliention, daily hassles

Súhrn: Samovražda (suicídium) ako vedecký problém má multidimenziový charakter. Prelína sa s problematikou biologickou (medicínskou), sociologickou, psychologickou, filozofickou, osobitne axiologickou. Významnú úlohu pri predchádzaní samovraždám, najmä mladých ľudí, zohráva pocit zakotvenosti v živote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj náboženského cítenia a pocit spoločenskej užitočnosti. Tragika každej samovraždy poukazuje s osobitnou naliehavosťou na nevyhnutnosť intenzívnej prevencie a lepšej pripravenosti učiteľov, vychovávateľov, sociálnych pracovníkov i psychológov. Vzhľadom na význam prekonávania záťažových situácií sa príspevok pokúša prezentovať teórie, zaoberajúce sa obsahom situácií vedúcich k samovražde. Článok prezentuje transakčný model, ktorého premenné (znaky) sa opierajú o paradigmu zvládania a prekonávania záťaže, na poznatkoch početných výskumov stresu, životných udalostí a sociálneho postavenia.
Kľúčové slová: aspekty samovraždy, demonštratívne, bilančné a autopunitívne samovraždy, zvládanie, resiliencia, denné mrzutosti

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 124-133.


OPTIMISM AND THE HEALTH BEHAVIOUR OF SECONDARY-SCHOOL AND UNIVERSITY STUDENTS

OPTIMIZMUS A ZDRAVOTNÉ SPRÁVANIE GYMNAZISTOV A VYSOKOŠKOLÁKOV

RÓBERT ČIERŇAVA
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The study focuses on the relation between optimism, self-percieved liability to disease and health related behaviour in the group of 145 secondary-school and university students. The results suggest that although optimism is associated with lower level of self-perceived liability to disease, it is associated with such health promoting behaviour as sports activity and vegetable/fruit eating. On the other hand, optimism is not significantly but rather in a positive sense associated with smoking and alcohol consumption. Optimism is even in a significantly positive relationship with risky sexual behaviour. Perceived liability to disease does not have any motivational impact on health behavior, highly self perceived liable individuals are, contrary to this, less engaged in health promoting behaviour and vice versa. The results suggest that it is not possible to study health behavior in general. Health behavior is a concept, collection of specific kinds of behavior which are relatively independent.
Key words: optimism, self-perceived liability to disease, unrealistic optimism, health behaviour, Health Beliefs Model

Súhrn: Štúdia sa sústreďuje na vzájomné vzťahy optimizmu, subjektívne vnímanej náchylnosti na ochorenia a zdravotného správania v skupine 145 gymnazistov a vysokoškolákov. Optimizmus signifikantne negatívne súvisí so subjektívne vnímanou náchylnosťou na ochorenia. Výsledky naznačujú, že optimizmus pozitívne súvisí s takými druhmi zdraviu prospešného správania ako športovanie a konzumácia ovocia a zeleniny. Na druhej strane, optimizmus nevýznamne, no pozitívne koreluje s fajčením a konzumáciou alkoholu a dokonca signifikantne pozitívne súvisí s rizikovým sexuálnym správaním. Subjektívne vnímaná náchylnosť na ochorenia nepôsobí motivačne na zdravotné správanie, naopak, jedinci s vysokou subjektívne vnímanou náchylnosťou sa správajú menej zdraviu prospešne. Z práce vyplýva, že zdravotné správanie sa nedá študovať zovšeobecnene, ide skôr o súhrn špecifických, vzájomne pomerne nezávislých druhov správania.
Kľúčové slová: optimizmus,subjektívne vnímaná náchylnosť na ochorenie, nerealistický optimizmus, zdravotné správanie, Názorový model zdravia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 134-144.


SOCIAL ASPECTS OF SCHOOL INTEGRATION OF CHILDREN WITH HEALTH DISABILITIES

SOCIÁLNE ASPEKTY ŠKOLSKEJ INTEGRÁCIE DETÍ SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

KVETOSLAVA REPKOVÁ
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava

Abstract: The article deals with possibilities of assistance in the so-called collateral social activities that are part of educational process. Their provision can cause problems to children with disabilities and subsequently it can obstruct possibilities in their integration into the mainstream school environment. The article focuses on the area of compensation (settlement) of social consequences of severe disability, which is, for the area of education, secured by the Act on Social Assistance. Emphasis is put on the fact that the Act on Social Assistance does not create direct educative opportunities for children with disabilities but it is rather a mediator in utilization of opportunities created in the resort of education.
Key words: collateral social activities, educational needs, social consequence of severe disability, compensation of social consequences of severe disability

Súhrn: Článok sa zaoberá možnosťami pomoci pri tzv. sprievodných sociálnych činnostiach, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho procesu. Ich zabezpečovanie môže deťom so zdravotným postihnutím spôsobovať problémy a následne môže brániť možnostiam ich integrácie do bežného školského prostredia. Venuje sa oblastiam kompenzácie (vyrovnávania) sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré pre oblasť vzdelávania poskytuje zákon o sociálnej pomoci. Zdôrazňuje, že zákon o sociálnej pomoci nevytvára priame edukatívne príležitosti pre deti so zdravotným postihnutím, ale že je mediátorom pre využívanie príležitostí vytvorených v rezorte školstva.
Kľúčové slová: sprievodné sociálne činnosti, edukačné potreby, sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia, kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 145-148.


CREATION AND REALIZATION OF THE PROGRAM OF SPECIALIZED STUDY FOR EDUCATIONAL COUNSELORS AT FACULTY OF EDUCATION OF CHARLES’ UNIVERSITY IN PRAGUE

TVORBA A REALIZACE PROGRAMU SPECIALIZAČNÍHO STUDIA VÝCHOVNÝCH PORADCŮ NA PeFUK V PRAZE

LIDMILA VALENTOVÁ
Katedra psychologie Pedagogické fakulty UK, Praha

Abstract: The article presents the studying program of specialized study of educational counseling at Faculty of Education of Charles’ University in Prague. The development of the conception required consideration of the contemporary and perspective concept of the position of teacher - educational counselor in the context of educational counseling system. The topical areas of the specialization study include: condition and development of educational counseling, counseling theories, diagnostics, prevention and intervention, developmental anomalies and educational complications, learning difficulties, gifted pupil, educationally problem pupil, pupil in the class, school and family, counseling in school and vocation choice.
Key words: educational counseling, study of educational counseling

Souhrn: Ve stati je prezentován studijní program specializačního studia výchovného poradenství na pražské PedF UK. Při tvorbě koncepce bylo třeba brát v úvahu současné, ale i perspektivní pojetí funkce učitele - výchovného poradce v kontextu výchovně poradenského systému. K tematickým okruhům specializačního studia patří: stav a vývoj výchovného poradenství, poradenské teorie, diagnostika, prevence a intervence, vývojové odchylky a výchovné komplikace, výukové obtíže, nadaný žák, výchovně problémový žák, žák ve třídě, v škole a v rodině, poradenství při volbě školy a povolání.
Klíčová slova: výchovné poradenství, výchovný poradce, poradenská teorie, poradenské metody v oblasti diagnostiky a intervence

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 149-154.


SEXUAL EDUCATION: A HARD TRANSITION FROM THEORY TO PRACTICE

SEXUÁLNA VÝCHOVA: ŤAŽKÁ CESTA OD TEÓRIE K PRAXI

IVAN LUKŠÍK
Ústav výskumu dieťaťa Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava

Abstract: The contribution deals with problems of implementing sexual education in schools. Mostly two reasons, which cause these difficulties, are in the focus. The issue of the variety of discuorses and of value background of education and educational impacts focused on human sexuality in society but also in concrete school conditions. The second problem is the practiced authoritative style of work and communication of teachers, which inhibits the enforcement of effective interactive methods of sexual education.
Key words: sexual education, communication

Súhrn: Príspevok sa zaoberá problémami so zavádzaním sexuálnej výchovy v školách. Všíma si najmä dva dôvody, ktoré spôsobujú tieto ťažkosti. Jednak je to problém rôznosti rozpráv (diskurzov) a hodnotových pozadí výchov a výchovných pôsobení zameraných na ľudskú sexualitu v spoločnosti, ale aj v konkrétnych podmienkach školy. Druhým problémom je zaužívaný autoritatívny štýl práce a komunikácie učiteľov, ktorý je prekážkou uplatnenia efektívnych interaktívnych metód sexuálnej výchovy.
Kľúčové slová: sexuálna výchova, komunikácia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 155-159.


PREVENTION OF DEPENDENCIES BY MEANS OF INTERVENTION PROGRAMS

PREVENCIA ZÁVISLOSTÍ PROSTREDNÍCTVOM INTERVENČNÝCH PROGRAMOV

DOROTA KOPASOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: Intervention programs for development of prosocial behavior with focus on prevention of dependencies of children at 1st and 2nd degree of basic school are related to one another both with respect to their concepts and contents. They are a contribution as methodically-theoretically and practically verified material for needs of teachers and educators of basic schools, i.e. in Crisis centers for drug dependencies, in particular clubs for children and youth, school clubs, homes for children and youth, and can be also used by parents in order to sustain - in the sphere of prevention against dependencies - feed-back in particular environments where children go: school, various out-of-school activities and family.
Key words: prevention, dependencies, intervention programs

Súhrn: Intervenčné programy rozvíjania prosociálneho správania so zameraním na prevenciu závislostí detí na 1. a 2. stupni ZŠ na seba ideovo a obsahovo nadväzujú. Sú prínosom ako metodicko-teoretický i prakticky overený materiál pre potreby učiteľov i vychovávateľov ZŠ, resp. v krízových centrách protidrogových závislostí, v jednotlivých kluboch detí a mládeže, školských kluboch, v domoch detí a mládeže a môžu ich používať i rodičia, aby existovala i vo sfére prevencie závislostí spätná väzba medzi jednotlivými prostrediami, v ktorých sa dieťa pohybuje: škola - rôzne mimoškolské aktivity - rodina.
Kľúčové slová: prevencia, závislosti, intervenčné programy

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 160-164.


PSYCHOSOCIAL PROBLEMS IN CHILDREN WITH EPILEPSY

PSYCHOSOCIÁLNÍ PROBLEMATIKA U DĚTÍ S EPILEPSIÍ

RADOMÍR ŠLAPAL, ZUZANA MAKOVSKÁ
Klinika dětské neurologie FN, Brno

Abstract: Epilepsy, which belongs to one of the most frequent brain diseases, is a serious medical and psychosocial problem. The psychosocial issue has a lot of specifications (not only the developmental ones) in children with epilepsy when compared to adults. Epilepsy can be accompanied by a variety of mental and social changes in all stages of this disease. Mental problems concern cognitive and behavioral functions; social area involves family, school, a child collective and, too, the widest public. Therefore, epilepsy requires a complex psychological care including psychotherapy, which is, in some cases, an essential part of treatment. However, strictly individualized approach of professionals and of all involved parties is necessary. The objective is to achieve the best quality of life of the individual with epilepsy.
Key words: psychology, social issue, epilepsy, psychotherapy

Souhrn: Epilepsie, která patří mezi jedno z nejčastějších onemocnění mozku, je závažným problémem medicínským i psychosociálním. Psychosociální problematika má u dětí s epilepsií ve srovnání s dospělými četná specifika, a to nejen vývojová. Epilepsie může být provázena různými psychickými i sociálními změnami ve všech fázích nemoci. Psychické změny se týkají kognitivních a behaviorálních funkcí, sociální oblast zahrnuje nejen rodinu, školu a dětský kolektiv, ale také nejširší veřejnost. Proto epilepsie vyžaduje komplexní psychologickou péči včetně psychoterapie, která je v některých případech nezbytnou součástí léčby. Nutný je ovšem přísně individualizovaný přístup jak odborníků, tak všech zainteresovaných. Cílem je dosažení co nejlepší kvality života jedince s epilepsií.
Klíčová slova: psychologie, sociální problematika, epilepsie, psychoterapie

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 165-168.


PSYCHOLOGIST’S ROLE IN THE PROCESS OF SCHOOL INTEGRATION

ROLE PSYCHOLOGA V PROCESU ŠKOLSKÉ INTEGRACE
Vyžaduje měnící se situace změnu role psychologa?

ELEONORA SMÉKALOVÁ
Katedra psychologie Filozofické fakulty Univerzity Palackého, Olomouc

Abstract: The presented work reflects on how social changes affect the role of a counseling psychologist in the process of school integration. A psychologist should not only be an expert for diagnosing child’s intelligence but also the professional who supports integration of child with health disability in the terrain. Contrary to special pedagogues, who focus on special needs, a psychologist should focus on basic and natural child’s needs. This work emphasizes principles such as respecting child and its parents, partnership and open cooperation. Support of school integration also implies an effort to improve conditions of education, which does not only concern children with special needs but all children.
Key words: process of school integration

Souhrn: Práce je úvahou nad tím, jak působí společenské změny na roli poradenského psychologa v procesu školské integrace. Psycholog by neměl být jen expertem na diagnostiku inteligence dítěte, ale také tím odborníkem, který podporuje začlenění dítěte se zdravotním postižením v terénu. Psycholog na rozdíl od speciálních pedagogů, kteří se zaměřují na potřeby speciální, má poukazovat na základní a přirozené potřeby dítěte. Tato práce přináší důraz na principy jako jsou respekt vůči dítěti i jeho rodičům, partnerství a otevřená spolupráce. Podpora školské integrace spočívá také ve snaze o zlepšování podmínek vzdělávání, což se netýká pouze dětí se speciálními potřebami, ale všech dětí.
Klíčová slova: proces školské integrace

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 169-172.


KEDY JE POMOC POMOCOU

JOLANA VYKRUTOVÁ
Pedagogicko-psychologická poradňa Košice-okolie, Košice

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 2, s. 173-177.


Správy

Recenzie