Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press



PSYCHOLÓGIA A PATOPSYCHOLÓGIA DIEŤAŤA
PSYCHOLOGY AND PATOPSYCHOLOGY OF A CHILD



Volume 36 / No. 3 / 2001


 


SMIECH A HUMOR V OBDOBÍ DETSTVA A MLADOSTI

LAUGHTER AND HUMOR IN CHILDHOOD AND YOUTH

LUCIA RUŽOVÁ
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava

Abstract: The study deals with the issue of laugher and humor and delves into their function during the period of childhood and youth. A brief reference is aimed at particular theories that explain humor, however, emphasis is laid on ontogenesis, within which specific aspects of humor and laughter are dealt with in detail in individual developmental periods. Thus, the process of how a reflex smile of a newborn becomes a socially conditioned smile that creates first humor situations is followed. These situations are an indispensable part in everyday life during childhood, which can also be seen in their interconnection with a child play. At preschool and school age, these are mostly social events that stimulate child’s laughter. Humor keeps this character at later age, too, but has particular specifics during the period of adolescence.
Key words: humor and laughter, theory of humor, development of humor and laughter, childhood, adolescence

Súhrn: Predložená práca sa zaoberá problematikou smiechu a humoru a skúma jeho miesto v období detstva a mladosti. Krátka pozornosť je venovaná jednotlivým teóriám vysvetľujúcim humor, dôraz je však v práci kladený na ontogenézu, v rámci ktorej sa podrobne rozoberajú špecifiká humoru a smiechu v jednotlivých vývinových obdobiach. Možno tak sledovať proces, ako sa z reflexného úsmevu novorodenca stáva sociálne podmienený úsmev, vedúci k prvým humorným situáciám. Tie tvoria v detstve nenahraditeľnú súčasť každodenného života, čoho príznakom je aj ich prepojenosť s detskou hrou. V predškolskom a školskom veku sú to hlavne sociálne udalosti, ktoré sú podnetom k detskému smiechu. Tento charakter si humor udržiava aj v neskoršom veku, pričom v období adolescencie má svoje výrazné špecifiká.
Kľúčové slová: humor, smiech, teórie humoru, vývin humoru a smiechu, detstvo, adolescencia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 195–213.


NEVYUŽÍVÁNÍ ČI ODMÍTÁNÍ SOCIÁLNÍ OPORY

NON-UTILIZATION OR REJECTION OF SOCIAL SUPPORT

JIŘÍ MAREŠ
Lékařská fakulta Univerzity Karlovy, Hradec Králové

Abstract: Most studies of social support implicitly assume that social support is a pleasant and welcomed thing for the recipient. However, the overview study puts emphasis on cases when proposed social support disturbs its recipient, or is refused by him. It systematically maps four problem areas: differences in perception and evaluation of assistance indispensability on provider’s and recipient’s part; problems pertaining to a person as a social support provider; problems related to a group as a social support provider; and, finally, problems related to own individual’s seeking or not seeking of social support. The author exploits the study of E. A. Skinner and J. C. Wellborn on coping with stress in children. Their diagnostics method is expanded with observation that different person’s reaction to proposed social support is tied with person’s perception and interpretation of the grounds of his/her endangering. Either we deal with endangering of person’s “self”, or with endangering of person by his/her social climate. Both cases end up with endangering of person’s needs.
Key words: distress, coping, social support, discordance between provider and recipient, diagnostics of needs

Souhrn: Většina prací věnovaných sociální opoře implicitně předpokládá, že sociální opora je pro příjemce příjemnou a vítanou záležitostí. Přehledová studie si naopak všímá případů, kdy nabízená sociální opora příjemci vadí nebo ji přímo odmítá. Systematicky mapuje čtyři problémové okruhy: rozdíly ve vnímání a hodnocení potřeby pomoci u poskytovatele a příjemce; problémy související s jedincem jako poskytovatelem sociální opory; problémy související se skupinou jako poskytovatelem sociální opory a konečně problémy s jedincovým vlastním vyhledáváním či nevyhledáváním sociální opory. Autor navazuje na práci E. A. Skinnerové a J. G. Wellborna o zvládání zátěže u dětí. Rozvádí jejich diagnostickou metodu a ukazuje, že za rozdílným reagováním jedince na nabízenou sociální oporu stojí v pozadí jedincovo vnímání a interpretování příčiny jeho ohrožení. Buď jde o ohrožení jedincova “já” nebo o ohrožení jedince jeho sociálním okolím. Oba případy končí ohrožením jedincových potřeb.
Klíčová slova: distres, zvládání zátěže, sociální opora, nesoulad mezi poskytovatelem a příjemcem, diagnostika potřeb

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 214–224.


VIERA SLOVENSKEJ MLÁDEŽE V SPRAVODLIVÝ SVET

A SLOVAK YOUTH’S BELIEF IN A JUST WORLD

JOZEF DŽUKA
Katedra psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, Prešov

Abstract: A belief in a just world was examined on the sample of Slovak unemployed graduates of senior high schools and their studying peers, as well as on the sample of Slovak and German grammar school pupils. This belief was equal in the unemployed and in pupils attending these secondary schools; however, the general belief in a just world was statistically significantly higher in Slovak adolescents than in German adolescents. The presented findings are in harmony with researches of authors who confirmed that persons need (motive) to believe that the world they live in is just, and that this belief in justice has an important adapting function for them, therefore, they are motivated to protect it. In adolescents who were unemployed for the period of more than 11 months belief in a just world was not lower than measure of this belief in peers who continued, after completing secondary school, university studies.
Key words: belief in just world, unemployment of youth, intercultural context

Súhrn: Na vzorke slovenských nezamestnaných absolventov stredných škôl s maturitou a ich študujúcich rovesníkov a na vzorke slovenských a nemeckých gymnazistov sa skúmala viera v spravodlivý svet. Táto viera bola u nezamestnaných rovnaká ako u študujúcich; všeobecná viera v spravodlivý svet bola u Slovákov štatisticky významne vyššia ako u Nemcov. Uvedené zistenia sú v súlade s výskumami autorov, ktorí potvrdili, že osoby majú potrebu (motív) veriť, že svet, v ktorom žijú, je spravodlivý, a že táto viera v spravodlivosť má pre nich dôležitú adaptačnú funkciu, a preto sú motivovaní chrániť ju. Ani adolescenti, ktorí boli nezamestnaní viac ako 11 mesiacov, nemali vieru v spravodlivý svet menšiu než ich rovesníci, ktorí po skončení strednej školy pokračovali v štúdiu na vysokej škole.
Kľúčové slová: viera v spravodlivý svet, nezamestnanosť mládeže, medzikultúrny kontext

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 225–239.


VÝVINOVÉ TENDENCIE A HODNOTENIE SPOLOČNÉHO VZDELÁVANIA ZDRAVÝCH A POSTIHNUTÝCH ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNEJ ŠKOLY

DEVELOPMENTAL TENDENCIES AND EVALUATION OF THE INCLUSIVE EDUCATION OF HEALTHY AND DISABLED PUPILS OF 2nd DEGREE OF BASIC SCHOOL

IVAN UČEŇ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava

Abstract: The research only partially confirmed the development of pupils’ personal attitude toward integration and the development of semantic framework of the conception of inclusive education. More interpersonal differences in attitudes and in evaluation of the conception of inclusive education of healthy and disabled children were found. The analysis of the research data confirmed the dependence of attitudes and evaluation of integration on social climate in integrated classes, mostly in term of absence of mutual help and friendship. The collected data allow defining of the focus and content of teacher’s social intervention.
Key words: social climate, inclusive education, disabled children, intact children

Súhrn: Výskum iba čiastočne potvrdil vývin osobného postoja žiakov k integrácii a vývin sémantického rámca pojmu inkluzívne vzdelávanie. Evidujeme viaceré interpersonálne rozdiely v postojoch a v hodnotení pojmu spoločné vzdelávanie zdravých a postihnutých detí. Analýza výskumných dát potvrdila závislosť postojov a hodnotenia integrácie od sociálnej klímy v integrovaných triedach najmä v zmysle absencie vzájomnej pomoci a kamarátstva. Získané údaje umožňujú vymedziť zameranie a obsah sociálnej intervencie učiteľa.
Kľúčové slová
: sociálna klíma, inkluzívne vzdelávanie, postihnuté deti, intaktné deti

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 240–256.


SÚČASNÉ PROBLÉMY A PERSPEKTÍVY INTEGROVANÉHO (INKLUZÍVNEHO) VZDELÁVANIA ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI V BEŽNÝCH ŠKOLÁCH

CURRENT PROBLEMS AND PERSPECTIVES OF INTEGRATED (INCLUSIVE) EDUCATION OF PUPILS WITH SPECIAL EDUCATIONAL NEEDS IN REGULAR SCHOOLS

ALICA VANČOVÁ
Katedra pedagogiky mentálne postihnutých, Pedagogická fakulta UK, Bratislava

Abstract: The contribution is focused on brief evaluation of to date positive and negative experience with integrated education of pupils with disabilities and desorders in regular school in Slovakia. Presented are the current state in solving of integrated education, legislative framework of this process and perspectives.
Key words: disability, disorder, special educational needs, integrated (inclusive) education, school integration, social integration

Súhrn: Príspevok je zameraný na stručné zhodnotenie doterajších pozitívnych a negatívnych skúseností s integrovaným vzdelávaním žiakov s postihnutiami a narušeniami v bežných školách na Slovensku. Prezentuje aktuálny stav v riešení integrovaného vzdelávania, legislatívny rámec tohto procesu, načrtáva perspektívy.
Kľúčové slová:
postihnutie, narušenie, zdravotné postihnutie, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, integrované (inkluzívne) vzdelávanie, školská integrácia, sociálna integrácia

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 257–276.


Správy

Recenzie

Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 2001, č. 3, s. 277-287

 


Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press