Electronic Library of Scientific Literature Electronic Library of Scientific Literature
Volume 34 / No. 4 / 1999
PREFERENCE OF ADOLESCENTS’ COPING STRATEGIES IN RELATION TO THE SENSE OF COHERENCE
EMÍLIA FICKOVÁ, ZDENA RUISELOVÁ
Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava
Abstract: Sense of Coherence (SOC – Antonovsky) is understood, in relation to
coping, as a more general dimension, i.e. as personality characteristic. Persons with
high level of SOC can relatively more easily cope with stressful situations. This can be
seen both in their cognitive, i.e. emotional processing of situation, and in evaluating of
their own possibilities to cope with requirements of a situation. The research of 240
adolescents in the age of 14–17 years, which focused on the relationship of this more
widely conceived characteristic and concrete coping strategies (found out by inventory
COPE – Carver et al., CISS – Endler and Parker), showed a positive relationship
of SOC level with use of positive reinterpretation strategy and negative relationship with
avoidance strategies in problem solving. Analyzed are concrete strategies of coping with
stress preferred by persons with high and low level of SOC.
Key words: coping with stress, coping strategies, sense of coherence
Súhrn: Sense of coherence (SOC, Antonovsky) sa vo vzťahu ku copingu považuje za
všeobecnejšiu dimenziu, resp. osobnostnú charakteristiku. Osoby s vysokou
úrovňou SOC sa relatívne ľahšie vyrovnávajú so stresovými situáciami. Prejavuje
sa to jednak v ich kognitívnom, resp. v emočnom spracovaní situácie, jednak
v hodnotení vlastných možností vyrovnať sa s požiadavkami situácie.
Výskum 240 adolescentov vo veku 14 až 17 rokov, ktorý sa zameral na vzťah tejto
širšie koncipovanej charakteristiky a konkrétnych copingových stratégií,
ukázal kladný vzťah úrovne SOC s využívaním stratégie pozitívna
reinterpretácia a negatívny vzťah s vyhýbacími stratégiami pri riešení
problémov. Analyzujú sa konkrétne stratégie zvládania stresu preferované osobami
s vysokou a nízkou úrovňou SOC.
Kľúčové slová: zvládanie stresu, copingové stratégie, koherencia.
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 291–301
NEUROTICISM AND SUBJECTIVE EMOTIONAL EXPERIENCING OF CHILDREN WITH BEHAVIOR DISORDERS
ZBYNĚK GABRIEL
Středisko výchovné péče pro děti a mládež HELP ME, Brno
Abstract: The study tries to map the character of subjective well-being (positive
component versus negative component) and difficulties in emotional experiencing
(neuroticism, anxiety) in children with behavior disorders. The experimental groups
consisted of children with behavior disorders of pre-delinquent and delinquent character
from both harmonic and problem families, and of children without behavior disorders but
from problem family environment. These groups of children were compared between themselves
and, too, with the control group of children without behavior disorders from relatively
harmonic family environment. The inability of children with behavior disorders to
experience enough positive emotions, and their tendency rather to be driven by negative
contents in thinking and in experiencing appeared as a significant factor. The
research results indicate that mental resistance does not necessarily have to be crucially
bound to quality of family environment. Children without behavior disorders show this
competence in a higher sense regardless the quality of family environment. No higher
level of extraversion was found in children with behavior disorders. The positive
relationship between extraversion and behavior disorders was found valid only in
non-problematic family climate. The results raise questions about the Eysenck’s opinions
on classic prototype of delinquent personality to a certain degree.
Key words: behavior disorders, subjective well-being, neuroticism, mental
resistance
Souhrn: Práce se pokouší zmapovat charakter subjektivní pohody (pozitivní vs.
negativní složka) a obtíže v emocionálním prožívání (neurotismus,
úzkostnost) dětí s poruchami chování. Experimentální skupiny tvořily děti
s poruchami chování predelikventního a delikventního charakteru
pocházející z harmonických i problémových rodin a děti bez poruch
chování z problémového rodinného prostředí. Tyto skupiny dětí byly
srovnávány mezi sebou navzájem a rovněž s kontrolní skupinou dětí bez
poruch chování a pocházejících z relativně harmonického rodinného
prostředí. Jako významný činitel se ukázala neschopnost dětí s poruchami
chování prožívat dostatek pozitivních emocí a tendence spíše podléhat
negativním obsahům v myšlení a prožívání. Z výsledků výzkumu lze
usuzovat, že psychická odolnost nemusí být nutně rozhodujícím způsobem vázána na
kvalitu rodinného prostředí. Děti bez poruch chování vykazují tuto kompetenci
vyšší, a to bez ohledu na kvalitu rodinného prostředí. Nebyla prokázána
vyšší hladina extraverze u dětí s poruchami chování. Pozitivní vztah
extraverze a poruch chování se ukázal platným pouze v případě
neproblémového rodinného klimatu. Výsledky do jisté míry zpochybňují Eysenckovy
názory o klasickém prototypu osobnosti delikventa.
Klíčová slova: poruchy chování, subjektivní pohoda, neurotismus, psychická
odolnost
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 302–312.
PEER PREVENTION PROGRAM AGAINST DEPENDENCIES AND RISK BEHAVIOR
OĽGA OROSOVÁ
Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice, Nadácia FILIA Centrum Košice
Abstract: The contribution presents theoretical and methodical outcomes, goals, and
organization of Peer Prevention Program against dependencies, and Communicative Training
Prevention Program against risk behavior. The mutual interconnection of the programs is an
opportunity to: 1. form training groups that connect members of the group with
a different role, expectations and possibilities in prevention against drug
dependencies; 2. bring closer the worlds of goals, values and norms of teachers and pupils
of secondary and basic schools and future teachers and physicians in the area of life
quality development; 3. develop professional forms of assistance in prevention against
drug dependencies.
Key words: prevention, training group, peer program
Súhrn: Príspevok prezentuje teoretické a metodické východiská, ciele,
organizáciu Rovesníckeho programu prevencie závislostí a Komunikatívneho
výcvikového programu prevencie rizikového správania. Vzájomná prepojenosť programov
je príležitosťou pre: 1. Utváranie výcvikových skupín, ktoré spájajú členov
skupiny s odlišnou rolou, očakávaniami a možnosťami v prevencii
drogových závislostí; 2. Priblíženie sveta cieľov, hodnôt a noriem učiteľov,
žiakov stredných a základných škôl a budúcich učiteľov a lekárov
v oblasti rozvoja kvality života; 3. Rozvoj profesionálnych foriem pomoci
v prevencii drogových závislostí.
Kľúčové slová: prevencia, výcviková skupina, rovesnícky program
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 3, s. 313–319.
INVOLVEMENT OF COGNITIVE ABILITIES AND PERSONALITY FACTORS IN COPING WITH DISTRESS IN LANGUAGE CLASSES
EVA FARKAŠOVÁ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: Increased distress in selective classes requires a need to observe
pupils, to compare relations and relationships between their cognitive abilities,
personality attributes and coping strategies. The pertaining data was followed on the
sample of 14-year-old pupils (N = 43). The finding was that not only the components of
cognitive abilities such as independent reasoning, combination abilities, speech-logical
thinking and independence in thinking, but also personality attributes (emotional
maturity, adaptability, self-confidence, tenacity, optimism, responsibility, feeling for
membership in a group, etc.) significantly influence utilization of coping strategies
that relieve existence in a group in the given age.
Key words: language classes, coping strategies, cognitive abilities, personality
attributes
Súhrn: Zvýšená záťaž vo výberových triedach vyvoláva potrebu sledovať
žiakov, porovnávať súvislosti a vzťahy medzi ich kognitívnymi schopnosťami,
osobnostnými vlastnosťami a stratégiami zvládania. Uvedené údaje sa sledovali
na vzorke 14-ročných žiakov (spolu N = 43). Zistilo sa, že nielen zložky
kognitívnych schopností ako samostatné uvažovanie, kombinačné schopnosti,
rečovo-logické myslenie a samostatnosť v myslení, ale aj osobnostné
vlastnosti (citová zrelosť, prispôsobivosť, sebadôvera, húževnatosť, optimizmus,
zodpovednosť, spolupatričnosť so skupinou a iné) významne ovplyvňujú
využívanie zvládacích stratégií, ktoré uľahčujú pôsobenie v skupine už
v danom veku.
Kľúčové slová: jazykové triedy, zvládacie stratégie, kognitívne
schopnosti, osobnostné vlastnosti
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 320–327.
STIMULATIVE CONFIGURATIONS OF THE SEMANTIC DIFFERENTIAL AND ATTITUDES TOWARD DISABLED CHILDREN
IVAN UČEŇ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The study presents comparison of evaluations of two stimulative
configurations (the notion “disabled child” and a picture of a severely
handicapped child) by respondents of three research groups (parents; teachers of basic
schools; and teachers of special schools) on twelve adjective pairs. The data thus
obtained indicate that parents have protective attitudes and teachers professional
attitudes. It is apparent that the updated vocabulary (stimulative material) quite differs
in respondents, which is presented by differences in research groups and by stimulative
configurations in three analyzed measures: arithmetical mean, standard deviation, and
factor addition.
Key words: stimulative configuration, disabled child, arithmetic mean, factor
addition, standard deviation
Súhrn: Štúdia prezentuje porovnanie hodnotení dvoch podnetových konfigurácií
(pojem postihnuté dieťa a obrázok ťažko postihnutémo dieťaťa) respondentmi
troch výskumných súborov (rodičia, učitelia základných a špeciálnych škôl)
na dvanástich pároch adjektív. Získané údaje naznačujú ochranárske postoje
rodičov a profesionálne postoje učiteľov. Je zjavné, že aktualizovaný slovník
(podnetový materiál) je u respondentov veľmi rozdielny, čo sa prezentuje
rozdielmi medzi súbormi a podnetovými konfigurácimi v troch analyzovaných
mierach: aritmetický priemer, štandardná odchýlka a faktorový prínos.
Kľúčové slová: podnetová konfigurácia, postihnuté dieťa, aritmetický
priemer, faktorový prínos, štandardná odchýlka
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 328–334.
CONTEMPORARY POSSIBILITIES AND LIMITS IN WORK CONDITIONS OF PEDAGOGIC-PSYCHOLOGICAL COUNSELING CENTERS
DAGMAR KOPČANOVÁ, RUDOLF HURBAN
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: The article draws attention to issues of contemporary conditions of work
of pedagogic-psychological counseling centers. Discussed are some results obtained by
means of a survey that took place in autumn 1998. Emphasized is mostly the
insufficient personnel structure of professional workers; placement of some counseling
centers in inadequate premises, but also poor technical or electronic facilities of
a workplace, which not only affects the effectiveness but also the operativeness of
professional intervention of counseling workers in problems of children and pupils. The
authors suggest some possibilities how to solve work conditions of counseling institutions
in the education resort also by form of a possible restructuralization of the system
of counseling centers and by changing the concept of their work, which would improve the
socially still underestimated status and function of the counseling worker in the
education resort.
Key words: educational counseling, pedagogic-psychological counseling centers, work
conditions, system of counseling institutions
Súhrn: Autori príspevku sa zamýšľajú nad otázkami súčasných podmienok
práce pedagogicko-psychologických poradní. Diskutujú o niektorých výsledkoch
získaných prostredníctvom prieskumu, ktorý sa uskutočnil na jeseň 1998. Upozorňujú
najmä na nedostatočné personálne zloženie odborných pracovníkov, umiestnenie
niektorých poradní v neadekvátnych priestoroch, ale aj slabé technické, či
elektronické vybavenie pracoviska, ktoré ovplyvňuje nielen efektívnosť, ale aj
operatívnosť odbornej intervencie poradenských pracovníkov do riešenia problémov
detí a žiakov. V závere autori naznačujú niektoré možnosti riešenia
podmienok práce poradenských zariadení v rezorte školstva, okrem iného aj formou
prípadnej reštrukturalizácie systému poradenských zariadení a zmenou koncepcie
ich práce, čím by sa azda zlepšil aj spoločensky stále ešte nedocenený status
a funkcia poradenského pracovníka v školstve.
Kľúčové slová: výchovné poradenstvo, pedagogicko-psychologické poradne,
podmienky práce, systém poradenských zariadení
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 335–345.
CREATIVITY AND HUMOR
TOMÁŠ KOVÁČ
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Abstract: Literature (foreign and home) assumes there is a stronger positive
relationship between creativity and sense of humor. In the study – where
participated 73 students from a grammar school – (figural) second
performance subtest TTTM, Urban’s Creativity Test, Guilford’s Test of unusual use were
used together with Scale of Sense of Humor by J. A. Thorson and F. C. Powell. The results
unambiguously confirmed that creativity (as it is found out by used methodologies) and
sense of humor (according to the administrated scale) are tightly related to one another.
The higher the creative potentials of the individual, the higher his sense of humor and
vice versa.
Key words: creativity, fluency, flexibility, originality, sense of humor, attitudes
to humor
Súhrn: Už v literatúre (zahraničnej i domácej) sa predpokladá
výraznejší pozitívny vzťah medzi tvorivosťou a zmyslom pre humor. Vo výskume,
na ktorom sa zúčastnilo 73 študentov gymnázia, sa použili tieto metodiky: výkonový
druhý subtest TTTM (figurálny), Urbanov test tvorivosti, Guilfordov test neobvyklého
použitia a Škála zmyslu pre humor J. A. Thorsona a F. C. Powella. Výsledky
jednoznačne potvrdili, že tvorivosť (ako ju zisťujú použité metodiky) a zmysel
pre humor (podľa administrovanej škály) spolu úzko súvisia. Čím vyššie sú teda
tvorivé potenciály jednotlivca, tým vyšší je jeho zmysel pre humor a vice
versa.
Kľúčové slová: tvorivosť, fluencia, flexibilita, originalita, zmysel pre
humor, postoje k humoru
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 346–350.
FIRST EXPERIENCE WITH A TRAINING PROGRAM TO INCREASE A POSITIVE SELF-CONCEPT
MAREK DOBEŠ
Spoločenskovedný ústav SAV, Košice
Abstract: The self-concept as a mental representation of individual’s
attributes and abilities plays a key role in his mental development. The article
presents a project of training to increase a positive self-concept of an
individual. The training works by means of improving self-knowledge, and participants have
a possibility to experience a feeling of their own value in a peer group.
Key words: self-concept, self-esteem, training, intervention
Súhrn: Sebaobraz ako mentálna reprezentácia vlastností a schopností
indivídua hrá kľúčovú úlohu v psychickom vývine jednotlivca. Článok
prezentuje projekt tréningu na zvyšovanie pozitívneho sebaobrazu jednotlivca. Tréning
pôsobí prostredníctvom zlepšenia sebapoznania a umožňuje účastníkom zažiť
pocit vlastnej hodnoty v skupine rovesníkov.
Kľúčové slová: sebaobraz, sebavedomie, tréning, intervencia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 351–355.
WORKING WITH PARENTS AND CHILDREN IN PREVENTION
VIERA DIEŠKOVÁ
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
Abstract: The article draws attention to issues of primary prevention from
a social-psychological viewpoint. It deals with social-emotional development of
preschool-age children and with supporting it in primary prevention. It describes some
methods of work in groups with children and their parents. It points at the formation of
child self-esteem and perspective tie with rebelliousness. The article discusses
father’s and mother’s family functioning with regard to risks in prevention.
Possibilities for compensation of family educational influence with utilization of
preventive programs in kindergartens are emphasized.
Key words: social competence, child, prevention, kindergarten, relaxation, yoga,
self-esteem, rebelliousness, parents, emotionality
Súhrn: Článok sa venuje otázkam primárnej prevencie zo
sociálnopsychologického hľadiska. Zaoberá sa sociálno-emocionálnym vývinom detí
predškolského veku a jeho podporovaním v primárnej prevencii. Opisuje
niektoré metódy práce v skupinách s deťmi a ich rodičmi. Poukazuje na
utváranie sebaúcty dieťaťa a perspektívny súvis s rebelstvom. Zamýšľa
sa nad fungovaním otca a matky v rodine s ohľadom na riziká
v prevencii. Poukazuje na možnosti kompenzácie výchovného vplyvu rodiny
využívaním preventívnych programov v materských školách.
Kľúčové slová: sociálna kompetencia, dieťa, prevencia, materská škola,
relaxácia, joga, sebaúcta, rebelstvo, rodičia, emocionalita
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s.356–361.
CREATIVITY IN FAMILY EDUCATION – OUTCOMES AND RELATIONS
EVA PAVLÍKOVÁ
Centrum výzkumu dětí, mládeže a rodiny, Fakulta sociálních studií Masarykovy
Univerzity, Brno
Abstract: The presented contribution focuses on means (styles) of parental
education and possibilities that each of the given styles brings in development of
child’s creativity. The article also tries to map theoretical knowledge with regard to
the above-mentioned topic on the basis of professional literature. It presents its own
attempt to metaphorically express relations in education and creativity. This is an onset
of a possible model approach, which will be verified and further developed. In the
future, the study should be transformed into a longitudinal follow-up focusing on
this issue in the population of Brno’s children within the scope of the international
project of the European Longitudinal Study of Pregnancy and Childhood (ELSPAC).
Key words: means of education, parental style, creativity, nonspecific creativity,
emotional intelligence
Souhrn: Příspěvek se zabývá způsoby, případně styly rodičovské výchovy
a možnostmi, které každý z daných stylů skýtá pro rozvoj tvořivosti
dítěte. Zároveň se pokouší o zmapování teoretických poznatků k tématu
na základě odborné literatury. Předkládá vlastní pokus o metaforické
vyjádření souvislostí výchovy a tvořivosti. Jde o zárodek možného
modelového přístupu, který bude ověřován a dále rozvíjen. Práce by do
budoucna měla vyústit v longitudinální sledování této problematiky
u populace brněnských dětí v rámci mezinárodního projektu ELSPAC (The
European Longitudinal Study of Pregnancy and Childhood).
Klíčová slova: způsob výchovy, rodičovský styl, tvořivost, nespecifická
tvořivost, emocionální inteligence
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 34, 1999, č. 4, s. 362–374.
Správy
Recenzie