Electronic Library of Scientific Literature
Volume XI / 1997, Number 1
LABORATORY METHODS OF BONE TURNOVER EXAMINATION
M. STANÈÍKOVÁ, R. IŠTOK, P. MASARYK, A. LETKOVSKÁ, J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
V poslednom èase sa prudko rozvíjajú neinvazívne
techniky merania kostnej hmoty spolu s vývojom senzitívnych
a špecifických biochemických markerov kostnej formácie
a resorpcie. Najcitlivejšie a zároveò najèastejšie
používané markery osteoformácie v súèasnosti
sú osteokalcín a kostný izoenzým alkalickej
fosfatázy. Pre osteoresorpciu sa používajú pyridinolínové
prieènoväzbové zlúèeniny alebo telopeptidové
fragmenty kolagénu. Keïže jednolivé markery zachytávajú
rôzne fázy kostnej remodelaènej aktivity, paralelné
urèovanie viacerých markerov, najmä kombinácia
markerov osteoformácie a osteoresorpcie najlepšie odráža
charakter kostnej remodelácie. Optimálna kombinácia
markerov, ktorá sa môže líšiť pod¾a druhu choroby
a terapie, nebola zatia¾ urèená.
Urèovanie biochemických markerov sa osvedèilo pri
diagnostike rôznych kostných chorôb, najmä však
pri prognóze postmenopauzálnej osteoporózy a následných
fraktúr. U postmenopoauzálnych žien vzrast rýchlosti
kostného metabolizmu je priamo úmerný strate kostnej
hmoty. Lieèba antiresorpènými liekmi, ako sú
estrogény, bifosfonáty a kalcitonín, výrazne
znižuje markery kostného metabolizmu a tento pokles koreluje
s dlhodobým efektom tejto lieèby na kostnú hmotu.
Diagnostická a prognostická hodnota biochemických
markerov je však relatívna, a preto by sa mali vždy hodnotiť
spolu s výsledkami klinických vyšetrení, ïalších
laboratórnych testov, röntgenového, príp. denzitometrického
vyšetrenia alebo výsledkami vyšetrenia kostnej biopsie.
Autori podávajú podrobný preh¾ad jednotlivých
biochemických markerov, ich charakteristiku, spôsob stanovenia
a klinický význam.
K¾úèové slová: kostný metabolizmus,
biochemické markery, osteoporóza.
Summary
Remarkable advances have recently been witnessed in the development of
non-invasive techniques of bone mass measurements and of sensitive and
specific markers of bone formation and resorption. The most sensitive and
currently also the most frequently used markers of osteoformation are osteocalcin
and the bone isoenzyme of alkaline phosphatase. Pyridinoline cross-linked
compounds and telopeptide fragments of collagen have been used for the
evaluation of osteoresorption. Since individual markers reflect different
phases in the remodeling activity of bones, the parallel determination
of several markers, particularly the combination of markers of osteoformation
and osteoresorption, yields the most representative picture of bone remodeling.
The optimal combinations of markers, adjusted to the type of disease and
therapy, have not yet been defined.
The analysis of biochemical markers has proved useful in the diagnosis
of different osteopathies and especially in the prognosis of postmenopausal
osteoporosis and subsequent fractures. In postmenopausal women, the increased
rate of bone metabolism is in direct relation to the loss in bone mass.
Treatment with antiresportive drugs, such as estrogens, biphosphonates
and calcitonin, results in a marked decrease in bone metabolism markers,
which corresponds to the long-term effect of this therapy on bone mass.
Biochemical markers, however, have a relative value and should thus
always be assessed along with the results of clinical examinations, other
laboratory tests, radiographic and densitometric examinations and bone
biopsy.
The paper presents a detailed overview of individual biochemical markers,
their characteristics, mode of determination and clinical implications.
Key words: bone metabolism, biochemical markers, osteoporosis.
pp. 1-10
Download full text in PDF format
ON THE OCCURRENCE RATE OF RENAL SYNDROME IN RHEUMATOID ARTHRITIS
E. ROVENSKÁ, P. POPRAC, J. ROVENSKÝ, Š. KOPECKÝ, D. DANIŠ, I. SLUGEÒ
Ústav histológie a embryológie Lekárskej
fakulty Univerzity Komenského, Bratislava
Prednosta: doc. MUDr. J. Zlatoš, DrSc.
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Ústav patológie Dérerovej Nemocnice s poliklinikou,
Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. I. Slugeò, DrSc.
Súhrn
Pozadie problému: V poslednom èase je známe,
že u pacientov s chronickou séropozitívnou reumatoidnou
artritídou (RA) je obvyklá subklinická porucha funkcie
oblièiek.
Cie¾: Preverenie bioptických nálezov z oblièiek
u pacientov s reumatoidnou artritídou za úèelom
upresnenia charakteru histopatologických zmien.
Metódy: Autori revidovali bioptický materiál
z oblièiek 12 pacientov s RA hospitalizovaných
vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch
za posledných 22 rokov. Vykonali histopatologické vyšetrenie
tkaniva oblièiek svetelnou a elektrónovou mikroskopiou.
Výsledky: Zistili mezangioproliferatívnu glomerulonefritídu,
minimálne zmeny v glomeruloch, amyloidózu a tubulointersticiálnu
nefritídu. Elektrónová mikroskopia ukázala
vo vzorkách s minimálnymi zmenami v mezangiu denzné
depozity svedèiace o mezangiovej glomerulonefritíde.
V bioptickej vzorke so svetelnomikroskopickým obrazom tubulointersticiálnej
nefritídy boli subepitelové denzné depozity v glomerulových
bazálnych membránach, aurozómy v podocytoch a v bunkách
proximálnych tubulov — obraz typický pre nefropatiu vyvolanú
zlatom. Moèový syndróm (proteinúria, hematúria,
valce) neukázal špecifický obraz pri odlišných morfologických
obrazoch postihnutia oblièiek pri reumatoidnej artritíde.
Záver: Autori sa stotožòujú s názorom
Boersa (1990). Etiologicky možno zistené nálezy rozdeliť
na postihnutia oblièiek vo vzťahu k RA a jej komplikáciám
a postihnutia oblièiek vo vzťahu k spôsobu lieèby.
K¾úèové slová: reumatoidná artritída,
oblièky, histopatológia, elektrónová mikroskopia,
zlato.
Summary
Background: Recently it has become apparent that patients with chronic
seropositive rheumatoid arthritis (RA) tend to develop subclinical changes
of kidney function.
Objective: Assessment of kidney biopsy findings in patients with
rheumatoid arthritis to provide data on the characteristics of histopathological
changes.
Methods: The authors revised the bioptic material from the kidney
of 12 patients with RA who had been hospitalized in the Research Institute
of Rheumatic Diseases in Piešťany over the last 22 years. Histopathological
examination of kidney tissue was performed by light and electron microscopy.
Results: Findings of mesangioproliferative glomerulonephritis, minimal
changes in the glomeruli, amyloidosis, and of tubulointerstitial nephritis
were established. In samples with minimal changes, electron microscopy
revealed dense deposits in the mesangium, indicative of mesangial glomerulonephritis.
The bioptic sample with the light microscopic picture of tubulointerstitial
nephritis exhibited subepithelial dense deposits in the glomerular basement
membranes, aurosomes in podocytes and in cells of the proximal tubules
— a picture characteristic of nephropathy induced by gold therapy.
The urinary syndrome (proteinuria, hematuria, casts) failed to display
a specific pattern at different morphological pictures of kidney disorders
in rheumatoid arthritis.
Conclusion: In keeping with the opinion of Boers (1990), the authors
maintain that the findings can be etiologically classified as renal disordders
related to RA and its complications and renal disease related to the mode
of treatment.
Key words: rheumatoid arthritis, kidney, histopathology, electron microscopy,
gold.
pp. 11-19
Download full text in PDF format
HAEMODYNAMICS OF LOWER EXTREMITIES AFTER ALLOPLASTHIES OF THE KNEE JOINTS IN THE RESULTS OF SOMATOMETRIC AND IMPEDANCE EXAMINATIONS
P. MARESCH, J. TKÁÈIK, F. MAKAI, B. VALKO
I. ortopedická klinika Fakultnej nemocnice, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. F. Makai, DrSc.
Súhrn
Pozadie problému: Chirurgická lieèba váhonosných
kåbov prináša so sebou zvýšený výskyt
trombóz hlbokého žilového systému dolných
konèatín. V odbornej literatúre sa iba ojedinele
stretávame so skúmaním stavu žilového systému
v neskoršom období po chirurgickej lieèbe.
Ciele a východiská: V záujme komplexnejšieho
preskúmania stavu žilového systému dolných
konèatín sme sa sústredili na vyšetrenie dvoch skupín
pacientov s aloplastikou kolenných kåbov pred 2 až 10
rokmi.
Metódy: Metodické postupy pozostávali z fyzikálneho
vyšetrenia a zatriedenia žilového systému dolných
konèatín v zmysle klasifikácie CEAP, ïalej
merania obvodov a vypoèítania objemov predkolení
v záujme stanovenia ich horizontálnej a stranovej
proporcionality. Impedanèné metódy sme použili na
vyšetrenie stavu hemodynamiky tepien a žíl.
Hlavné výsledky: Až u 50 % pacientov klinických
skupín sme zistili výskyt znakov prvých troch tried
chronickej choroby žíl. Ïalej sme zistili zmeny stranovej a horizontálnej
proporcionality v zmysle zväèšenia obvodov na všetkých
troch úrovniach a objemu. Štatisticky významné
zníženie priechodnosti hlbokého žilového systému
postihnutých konèatín oproti kontrolnej skupine sa
týkalo pacientov skupiny s totálnou endoprotézou
poèas pokojového dýchania, ako aj v Huporalovej
skupine poèas maximálneho dýchania. Potvrdila sa tendencia
znižovania hodnôt základnej impedancie predkolení v prípadoch
zväèšovania obvodov a druhotne aj objemov predkolení
ako prejav nárastu edému prípadne nahromadenia žilovej
krvi za prítomnosti varikozít.
Závery: Ukázali sa výhody kombinácie
somatometrických a impedanèných metód
pri posudzovaní hemodynamických zmien v spojení
s klasifikáciou CEAP choroby žíl dolných konèatín
v treťom štádiu, t.j. za prítomnosti edémových
zmien.
K¾úèové slová: aloplastika kolenného
kåbu, impedanèné vyšetrenie, transmisná oxymetria,
chronická choroba žíl.
Summary
Background of the problem: Surgery of the weight-bearing joints
brings along an increased frequency of the deep vein thromboses in the
lower extremities. In the literature we only rarely encounter studies of
the vein system condition in the period following the surgical treatment.
Aim and starting point: In the interest of a more comprehensive
investigation of the state of the vein system of the lower extremities
we have concentrated on the examination of two groups of patients with
knee-joint alloplasthies performed 2 to 10 years ago.
Methods: Physical examination and classification of the state of
the vein system of the lower extremities was performed in the sense of
CEAP classification, followed by the measurement of the perimeters and
calculation of the volumes of the shin to assess their horizontal and lateral
proportionality. The impedance methods were used for examination of the
state of the venous and arterial haemodynamics.
Main results: In as many as 50 % of patients of the clinical groups
we have found out a higher frequency of the first three classes of
chronic vein disease. Further we have found out changes in the lateral
and horizontal proportionality - an increase of perimeters on all the three
levels and the volume. In comparison with the control group a statistically
significant decrease of patency of the deep vein system of the affected
extremities was found in the patients from the total endoprosthesis group
during the rest breathing, as well as in Huporal group during maximum breathing.
A tendency to decreasing of the values of the basic impedance of the
shins in case of increasing of the perimeters and secondarily also of the
volumes of the shins was confirmed as a manifestation of an increase
of edema, or accumulation of venous blood in presence of varicosities.
Conclusions: A combination of somatometric and impedance methods
was found to be advantageous for the evaluation of haemodynamic changes
in connection with CEAP classification of the third grade vein disease
of the lower extremities, i.e. in presence of edema changes.
Key words: alloplasty of the knee joint, impedance examination, transmission
oxymetry, chronic vein disease.
pp. 21-28
Download full text in PDF format
PHARMACOTHERAPY OF OSTEOARTHROSIS IN THE OUTPATIENT PRACTICE
N. LUKNÁROVÁ, M. MOLÈAN
Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická
fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
Vedúci: prof. RNDr. V. Špringer, CSc.
Súhrn
Pozadie problému: Epidemiologická situácia
výskytu reumatických ochorení sa odzrkad¾uje
v spotrebe liekov. Pretože medzi chorobnosťou a spotrebou liekov
existuje kauzálny vzťah, ukazuje sa tu možnosť jeho využitia ako
indikátora prevalencie ochorení.
Cie¾: Zhodnotiť súèasný stav farmakoterapie
pri osteoartróze v ambulantnej praxi a preskúmať,
ako spotreba liekov závisí od veku a pohlavia.
Metódy: Základom analýzy bola preskripcia ambulantných
lekárov spracovaná z údajov databázy poèítaèa
lekárne za osemmesaèné obdobie, èo bolo 49
983 receptov. Pri klasifikácii sortimentu liekov sme zvolili ako
triediaci systém ATC systém (anatomicko-terapeuticko-chemický
systém). Závislosť poètu predpísaných
hromadne vyrábaných lieèivých prípravkov
od veku a pohlavia sa modelovala parabolou 2. stupòa.
Hlavné výsledky: Z analýzy vyplynulo,
že poèet predpísaných balení liekov na osteoartrózu
(v prepoète na 1000 Rp.) s vekom rastie. V nižších
vekových kategóriách je poèet predpísaných
balení liekov vyšší u mužov, vo vyššom veku je to naopak,
spotreba liekov je vyššia u žien. Tendencia nárastu poètu
predpísaných liekov na gonartrózu a koxartrózu
je pomalšia na rozdiel od vývoja poètu predpísaných
liekov na polyartrózu, ktorá má do 45. roku veku nízke
hodnoty, ale potom s pribúdajúcim vekom rýchlo
rastie. Sortiment liekov predpisovaných ambulantnými lekármi
je v 80,37 % zastúpený liekmi s rýchlym
nástupom úèinku, kde majú dominantné
postavenie nesteroidné protizápalové a protireumatické
prípravky (61,58 %), analgetiká tvoria 11,13 %. Symptomaticky
pomaly pôsobiace lieky osteoartrózy tvorili 1,02 % všetkých
predpísaných liekov na osteoartrózu.
Záver: Výsledky analýzy potvrdili tesný
vzťah medzi prevalenciou a spotrebou liekov indikovaných na
osteoartrózu. Konštatovalo sa, že úroveò spotreby
liekov narastá s vekom, èo je doložené regresným
modelom.
K¾úèové slová: osteoartróza,
farmakoterapia v ambulantnej praxi, vek, pohlavie.
Summary
Background of the problem: Epidemiologic situation of the frequency
of rheumatic diseases is reflected in the consumption of the drugs. Since
there is a causal relationship between mortality and drug consumption,
there is a possibility to use it as an indicator of prevalence of
the diseases.
The aim: An evaluation of the present state of pharmacotherapy of
osteoarthrosis in outpatient practice and an investigation of the drug
consumption in relation to age and sex.
Methods: The basis of the analysis was prescription of outpatient
physicians, taken from the databasis of a pharmacy computer over an
8-month period, which represented 49,983 prescriptions. For the drug sortiment
classification, the ATC classification system (anatomico-therapeutico-chemical
system) was selected. The relation of the number of the company- produced
therapeutic agents to age and sex was modelled by second grade parabole.
Main results: The analysis revealed that the number of the prescribed
packages of drugs for osteoarthrosis (calculated for 1000 prescriptions)
increases with age.
In the lower age categories the number of prescribed drug packages is higher
in men, on the contrary, in the higher age the drug consumption is higher
in women. The tendency to an increase of the number of prescribed drugs
for osteoarthrosis of the knee and the hip is slower, unlike the development
of the number of prescribed drugs for polyarthrosis, which has up to the
age of 45 low values, but then with the increasing age rapidly increases.
The drug sortiment prescribed by the outpatient physicians is in 80.37
% represented by drugs with rapid action, where the dominant position is
occupied by the non-steroidal, antiinflammatory and antirheumatic agents
(61.58 %), the analgesics represent 11.13 %. Symptomatically slow-acting
drugs for osteoarthrosis represented 1.02 % out of all drugs prescribed
for osteoarthrosis.
Conclusion: The results of analysis confirmed a close relation
between the prevalence and consumption of the drugs indicated for osteoarthrosis.
It was found out that the level of consumption of the drugs increases with
age, what is documented by regression model.
Key words: osteoarthrosis, pharmacotherapy in outpatient practice, age,
sex.
pp. 29-34
Download full text in PDF format
SURGICAL TREATMENT OF THE WRIST AND HAND IN PATIENTS WITH RHEUMATOID ARTHRITIS
¼. PRAVDA
Ortopedicko-traumatologické oddelenie Nemocnice s poliklinikou,
Piešťany
Primár: MUDr. T. Haško
Súhrn
Pojem reumatoidná ruka zahròuje komplex deformít charakteristický
pre reumatoidnú artritídu. Autor podáva preh¾ad
indikácií na chirurgickú lieèbu, vhodnú
postupnosť výkonov, perioperaènú starostlivosť a spôsob
anestézie. Zdôrazòuje tímovú spoluprácu,
ktorej základ tvorí reumatológ a ortopéd.
Práca vychádza z autorovej dizertaènej práce
a budú ju nasledovať ïalšie práce monotematicky
zamerané na jednotlivé deformity.
Celkovo bolo operovaných 111 pacientov, z toho s postihnutím
zápästia 60 a ruky 51. Pravá ruka, resp. zápästie
bolo operované u 66 pacientov (59,5 %) a ¾avá
ruka u 45 pacientov (40,5 %). Vekové rozpätie pacientov
bolo 17—75 rokov.
K¾úèové slová: reumatoidná ruka,
indikácie, kontraindikácie, tímová spolupráca.
Summary
The concept rheumatoid hand includes a complex of deformities characteristic
for rheumatoid arthritis. The author presents a review of indications
for surgery, suitable succession of interventions, perioperative care and
the way of anesthesia. The importance of team work is emphasized, the basis
of which is created by a rheumatologist and orthopedist. The study
is based on the dissertation work of the author and will be followed by
further monothematic studies concerned with the individual deformities.
The total of 111 patients underwent the surgery, of whom 60 had involvement
of the wrist and 51 had involvement of the hand. The right hand or the
wrist were operated on 66 patients (59.5 %) and the left hand on 45 patients
(40.5 %). The age of patients ranged between 17 and 75 years.
Key words: rheumatoid hand, indications, contraindications, team work.
pp. 35-37
Download full text in PDF format
IMMUNOMODULATORY TREATMENT PROCEDURES IN INFLAMMATORY RHEUMATIC DISEASES USING DIALYZED HOMOGENATE OF LEUKOCYTES
J. ROVENSKÝ, J. PEKÁREK, ¼. RAUOVÁ, J. LUKÁÈ, D. ŽLNAY, K. ÈECH
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Ústav sér a oèkovacích látek Sevac,
a.s., Praha
Riadite¾: Ing. J. Jansa
Súhrn
Cie¾om našej práce bolo poukázať na význam
DHL pri zápalových reumatických chorobách.
Aj keï sa väèšina výsledkov dosiahla metódou
bádate¾skej sondy, išlo o otvorené štúdie,
predsa len v závažných klinických situáciách
prinieslo podávanie dialyzovaného homogenátu leukocytov
(DHL) urèitý benefit v prospech ťažko chorých
pacientov so zápalovými reumatickými chorobami. Myslíme
si preto, že uvedenú problematiku je potrebné naïalej
rozvíjať a overovať jej úèinok na vyšších
poètoch pacientov, najmä tam, kde vzniká rezistencia
proti imunosupresívnej lieèbe, prehlbuje sa bunková
imunodeficiencia a aktivizuje sa klinický obraz zápalového
reumatického ochorenia. Treba uviesť aj to, že tento druh lieèby
je doplnkový a nepatrí predbežne k bazálnej
lieèbe systémových chorôb spojivového
tkaniva.
K¾úèové slová: imunomodulaèná
lieèba, zápalové reumatické choroby, dialyzovaný
homogenát leukocytov.
Summary
The aim of our presentation was to show the value of DHL in in inflammatory
diseases. The majority of the results were obtained by the research probe
method in an open study, nevertheless dialyzed homogenate of leukocytes
(DHL) administration proved to be beneficial in patients severely affected
with inflammatory rheumatic diseases. Thus in our opinion, the problem
deserves to be further studied. The therapeutic effect has to be verified
on a greater number of patients involving particularly cases resistant
to immunosuppressive therapy, with aggravating cellular immunodeficiency
and activation of the clinical picture of inflammatory rheumatic disease.
It should be noted that this is a complementary mode of treatment,
which at present is not included in the basic therapy of systemic diseases
of connective tissue.
Key words: immunomodulatory treatment, inflammatory rheumatic diseases,
dialyzed homogenate of leukocytes.
pp. 39-42
Download full text in PDF format
PRIMARY ANTIBODY IMMUNODEFICIENCIES IN RHEUMATOLOGY — CLINICAL RELEVANCE AND DIFFERENCIAL DIAGNOSTIC
¼. RAUOVÁ, J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Ochorenie kåbov je relatívne èastá komplikácia
imunodeficiencií. Aj keï ide vo väèšine prípadov
o infekènú artritídu, nie sú zriedkavé
stavy pripomínajúce autoimunitné ochorenie. Artritída
sprevádzajúca mnohé imunodeficiencie však môže
byť aj prvým príznakom, ktorý privedie pacienta k lekárovi.
Nerozpoznanie imunodeficiencie môže byť príèinou neúspešnej
terapie, dokonca i zhoršenia artritídy (aj sprievodných
infekcií) po zavedení terapie liekmi modifikujúcimi
priebeh choroby. V predkladanej práci sú uvedené
na najèastejšie protilátkové imunodeficiencie — selektívna
deficiencia IgA, bežný variabilný imunodeficit a X-viazaná
agamaglobulinémia, ktoré i v dospelosti môžu
byť diagnostickým problémom v reumatologickej ambulancii.
K¾úèové slová: selektívna deficiencia
IgA, bežný variabilný imunodeficit, X-viazaná agamaglobulinémia,
autoimunitné choroby, artritída, myozitída.
Summary
Joint disease is a relatively common complication of immunodeficiency.
Although in most cases it can be shown to be due to infection, conditions
resembling an autoimmune disease are not rare. However, arthritis accompanying
many immune deficiencies may be the first complaint that brought the patient
to the attention of the physician. The unknown immunodeficiency might be
the cause of the treatment failure or even the aggravation of arthritis
as well as accompanying infections after introducing the disease modifying
drugs. This review includes the most frequent antibody immunodeficiencies
- selective IgA deficiency, a common variable immunodeficiency and
X-linked agammaglobulinaemia, which can be a diagnostic problem even
in adult rheumatology practice.
Key words: selective IgA deficiency, common variable immunodeficiency,
X-linked agammaglobulinemia, autoimmune diseases, arthritis, myositis.
pp. 43-48
Download full text in PDF format
GRIP STRENGTH MEASUREMENT IN RHEUMATOLOGY
M. KOUDELKA, R. ŽÁK, B. RUJBROVÁ, M. TALANDA, M. SOJÁKOVÁ
Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej
akadémie vied, Bratislava
Riadite¾: Ing. V. Giba, CSc.
Prírodné lieèivé kúpele Èíž
a.s., Èíž
Lekársky riadite¾: MUDr. R. Žák
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity,
Bratislava
Vedúci: doc. Ing. J. Èuchran, CSc.
Subkatedra telovýchovného lekárstva Inštitútu
pre ïalšie vzdelávanie pracovníkov a zdravotníctve,
Bratislava
Vedúca: doc. MUDr. H. Lukáèová, CSc.
Súhrn
Autori analyzujú pohybové ústrojenstvo z biomechanického
h¾adiska a osobitne základnú funkciu ¾udskej
ruky — úchop. Kvalitu pohybovej schopnosti ruky možno hodnotiť na
základe merania síl, ktoré sú schopné
jednotlivé segmenty ruky vyvinúť. Úchopová
sila zdravej a chorej ruky je zrejme rozdielna a tvar uchopeného
predmetu túto silu urèite ovplyvòuje. Tieto parametre
majú hodnotu a ich meranie je ve¾mi dôležitým
kritériom pre zdravú aj chorú ruku z h¾adiska
dynamického posudzovania funkèných schopností,
prípadne možností kåbovo-svalového aparátu
ruky.
K¾úèové slová: biomechanika pohybového
ústrojenstva, biomechanika ruky, hrubý úchop, jemný
úchop, meranie síl.
Summary
The authors present an analysis of the locomotor system from the point
of view of the biomechanics, concentrating more specifically on the problem
of the basic function of the human hand — the grip. The quality of the
hand mobility capacity can be evaluated on the basis of the measurement
of the strength which the individual segments of the hand can develop.
The grip strength of a healthy and affected hand is obviously different
and the shape of the gripped object certainly influences this strength.
These parameters have their value and their measurement is a very
important criterion for the dynamic evaluation of functional capacities
of both the healthy and affected hand, or for evaluation of the possibilities
of the articular and muscular system of the hand.
Key words: biomechanics of the locomotor system, biomechanics of the hand,
large grip, fine grip, measurement of the strength.
pp. 49-52
Download full text in PDF format
FRAXIPARIN IN DEEP VEIN THROMBOSIS PREVENTION AND TREATMENT IN ORTHOPEDIC SURGERIES
J. VOJTAŠŠÁK, P. MARESCH, F. MAKAI, J. TKÁÈIK
I. ortopedická klinika Lekárskej fakulty Univerzity
Komenského, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. F. Makai, DrSc.
Súhrn
Hlboká a venózna trombóza je pre chirurga obávaná
komplikácia hlavne pre riziko vývoja posttromboflebitického
syndrómu až letality. Na základe závažných
údajov z literatúry sme analyzovali stav na našom pracovisku
za posledný rok. Poèet operácií na I. ortopedickej
klinike LFUK a FN v Bratislave roku 1995 bol 1270, z toho
u detí 209. Poèet artroplastík bedrového
a kolenného kåbu 361, osteosutúr femoru a predkolenia
38, osteotómií femoru a predkolenia 50. Spolu bolo 449
závažných operaèných výkonov na femore
a predkolení. U týchto pacientov sa robila prevencia
hlbokej venóznej trombózy Fraxiparinom 0,3 až 0,6 ml pod¾a
hmotnosti pacienta. Prvá dávka bola podaná deò
pred operáciou alebo ráno v deò operácie,
potom každý deò až do odchodu z nemocnice, èo
bolo priemerne 14 dní. Pacientom sa bandážovala dolná
konèatina, každý pacient v rámci prevencie cvièil.
Pri mobilizácii pacientov po operácii na druhý deò,
pri bandážovaní a podávaní Fraxiparinu
sa nevyskytla žiadna fatálna p¾úcna embólia.
Pri klinickom podozrení na hlbokú žilovú trombózu
sa podala dávka Fraxiparinu dvakrát 0,6 ml u 45 pacientov
(10 %), z nich do 24 hodín po tomto podozrení na hlbokú
venóznu trombózu u 27 pacientov ustúpili ťažkosti,
u 18 (4 %) pacientov s klinickými symptómami opuchu
a bolesti lýtka ustúpili tieto ťažkosti do 72 hodín,
u žiadneho pacienta po tejto lieèbe nedošlo k ïalšiemu
rozvoju obrazu hlbokej venóznej trombózy. Z tohto súboru
pacientov sa nezaznamenala fatálna p¾úcna embólia.
K¾úèové slová: Fraxiparin, tromboflebitída,
p¾úcna embólia.
Summary
Deep vein thrombosis represents a feared complication for the surgeon,
especially due to the risk of a development of postthrombophlebitic
syndrome, even lethality. On the basis of these important literature data
we have analysed the condition in the I Clinic of Orthopedics of the
Faculty of Medecine and Faculty Hospital during the year 1995. There were
1270 surgeries performed in the Clinic in this year, of whom 209 children.
There was 361 arthroplasthies of the hip and the knee, 38 osteosutures
of the femur and the shin, 50 osteotomies of the femur and the shin. The
severe surgical inverventions on the femur and the tibia totalled 449.
In these patients prevention of deep vein thrombosis was performed using
Fraxiparin 0.3 to 0.6 according to the weight of the patients. The first
dose was administered on the day before the surgery or early on the day
of the surgery, then on each subsequent day until the release from the
hospital, representing 14 days on the average. In the patients the lower
extremity was also bandaged, as a prevention every patient did the
exercises. During the mobilization of the patients on the day following
the surgery, during the bandaging and Fraxiparin administration, there
was no fatal pulmonary embolus. In clinical suspection of deep vein thrombosis
Fraxiparin was administered in two 0.6 ml doses in 45 patients (10 %),
of whom in 27 there was a retreat of the difficulties within 24 hours
since this suspection, in 18 patients (4 %) with clinical symptomatology
of swelling and the pain in the calf, these difficulties retreated within
72 hours, in no patient after this treatment there was a further development
of the picture of the deep vein thrombosis. Of this group of patients,
there was no fatal pulmonary embolus.
Key words: Fraxiparin, thrombophlebitis, pulmonary embolus.
pp. 53-55
Download full text in PDF format
EUROPEAN WORKING PARTY ON SYSTEMIC LUPUS ERYTHEMATOSUS RESEARCH IN PROGRESS
R. CERVERA
Systemic Autoimmune Diseases Unit, Hospital Clinic, Barcelona, Catalonia,
Spain
Vedúci: dr. R. Cervera
pp. 57-60
-----------
J. ROVENSKÝ, K. BOŠMANSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
pp. 61-62
----------
(ZÁVERY CONSENSUS DEVELOPMENT CONFERENCE NA SVETOVOM KONGRESE OSTEOPORÓZY V AMSTERDAME KONANEJ DÒA 23. MÁJA 1996)
pp. 63-67
----------
Reviews