Electronic Library of Scientific Literature



Rheumatologia



Volume XIV / 2000, Number 2


 


PROLACTIN AND AUTOIMMUNE DISEASES

PROLAKTÍN A AUTOIMUNITNÉ CHOROBY

S.E. WALKER
Harry S. Truman Memorial Veterans’ Hospital Research, Missouri

Summary
Prolactin is capable of influencing immune responses and in all likelihood is a cytokine. Circulating prolactin has been reported to be elevated in a number of autoimmune diseases, and reports have detailed possible associations between prolactin and SLE. SLE is a chronic, incurable autoimmune disease that is hormone-sensitive. About 20 % of SLE patients ate hyperprolactinemic. Some have prolactinomas, and others have secondary causes of hyperprolactinemia such as hypothyroidism, drug-induced hyperprolactinemia, or chronic renal failure. In some lupus patients, no secondary cause can be found for hyperprolactinemia. In NZB/NZW mice, an animal model of SLE, transplantation of syngeneic pituitary glands resulted in sustained high serum levels of prolactin. Mice that received the implanted pituitary glands had premature death from autoimmune renal disease. In contrast, treatment with the prolactin-suppressive drug, bromocriptine, was beneficial and resulted in significant prolongation of life in NZB/NZW mice. Bromocriptine therapy favorably modified disease and improved quality of life in humans with SLE. In a preliminary open label study, SLE patients treated with bromocriptine for 6 months had significant improvement in disease activity. These responses were corroborated by blinded therapeutic studies. Daily treatment with low-dose bromocriptine prevented lupus flares, and bromocriptine treatment was found to be as effective as hydroxychloroquine in treating active non organ-threatening disease.
Key words: prolactin, autoimmune diseases, autoimmunity.

Súhrn
Prolaktín dokáže ovplyvniť imunitnú odpoveď a je veľmi pravdepodobné, že je to cytokín. Pri mnohých autoimunitných chorobách sa opisuje zvýšenie hladín cirkulujúceho prolaktínu a podrobne sa uvádza súvislosť medzi prolaktínom a SLE. SLE je chronické nevyliečiteľné autoimunitné ochorenie, ktoré je citlivé na hormóny. Hyperprolaktinémia sa udáva u približne 20 % pacientov so SLE. Niektorí majú prolaktinómy, u niektorých je hyperprolaktinémia sekundárna v dösledku iných príčin, napríklad hypotyreoidizmus, hyperprolaktinémia vyvolaná liečivami, alebo chronickou obličkovou nedostatočnosťou. U niektorých pacientov so SLE nemožno zistiť primárnu príčinu hyperprolaktinémie. Implantácie syngénnych hypofýz myšiam NZB/NZW, ktoré predstavujú zvierací model SLE, vyvolala stále zvýšenie hladiny prolaktínu v sére. Myši, ktorým sa implantovala hypofýza, predčasne hynuli v dôsledku autoimunitného ochorenia obličiek. Na rozdiel od toho malo podávanie bromokriptínu - liečiva, ktoré porláča prolaktín, priaznivý účinok a viedlo k významne dlhšiemu prežívaniu myši NZB/NZW. Podávanie bromokriptínu priaznivo ovplyvnilo ochorenie a zvýšilo kvalitu života pacientov so SEL. V predbežnej otvorenej štúdii, v ktorej sa podával pacientom so SLE bromokriptín počas 6 mesiacov, sa zistila významná úprava aktivity ochorenia. Táto reakcia bola podporená slepými terapeutickými štúdiami. Denné podávanie bromokriptínu v nízkych dávkach zabránilo vzniku lupusových eflorescencií a v liečbe aktívneho ochorenia neohrozujúceho žiadne orgány malo podávanie bromokriptínu účinok ekvivalentný podávaniu hydroxychlorochínu.
Kľúčové slová: prolaktín, autoimunitné ochorenia, autoimunita.

Rheumatologia, 14, 2000, č. 2, s. 53-60

Download full text in PDF format (98 kB)


RADIOLOGICAL CHANGES OF ISCHIAL TUBEROSITY IN ANKYLOSING SPONDYLITIS (AS)

RÖNTGENOLOGICKY ZISTENÉ ZMENY ISCHIÁLNEJ TUBEROZITY PRI ANKYLOZUJÚCEJ SPONDYLITÍDE (AS)

Z. JAJIČ, I. JAJIČ, T. NEMČIČ
Department of Rheumatology, University Hospital ”Sestre milosrdnice”, Zagreb, Croatia
Vedúci: Prof. dr. sc. I. Jajič

Summary
Objective: To emphasize the meaning of involvement of ischial tuberosity in ankylosing spondylitis (AS), enriching clinical picture of the disease and pointing at AS, especially when sacro-iliitis is missing or poorly developed.
Material and methods: We performed radiological examination of ischial tuberosity in 68 patients with different developmental stages of AS. There were 66 men (97 %) and 2 women (3 %), aged from 25 to 75 years. Anteroposterior radiographs of the pelvis were performed in all patients and independently assessed by two radiologists. The radiological changes on ischial tuberosity were classified into four stages: 1) stage of minimal changes, 2) stage of destructive changes, 3) stage of reconstructive changes, and 4) stage of ossification of tendon fibers in form of the rumpled tufts.
Results: The radiological changes of enthesitis were found on ischial tuberosity in 31 patients (45.5 %, p<0.01). The first stage or minimal changes were found in two patients (6.5 %); the second stage or destructive changes in 13 patients (42.0 %); the third stage or reconstructive changes in 11 patients (35.5 %) and the fourth stage or ”tufts” phenomenon in five patients (16.0 %).
Conclusion: The classification of the changes is useful for the assessment of disease range and progress, as well as in diagnostics when sacro-iliitis is obscurely developed and other radiological signs are not present.
Key words: enthesitis of ischial tuberosity, ankylosing spondylitis, radiographs, diagnosis.

Súhrn
Cieľ práce: Zdôrazniť význam postihnutia ischiálnou tuberozitou pri ankylozujúcej spondylitíde (AS), rozšíriť klinický obraz tohto ochorenia a dokázať prítomnosť ankylozujúcej spondylitídy, ak je sakroiliitída nevýrazná.
Materiál a metódy: 68 paciento s AS v rôznom štádiu sme vyšetrili na ischiálnu tuberozitu. V súbore pacientov bolo 66 mužov (97 %) a 2 ženy (3 %) vo veku od 25 do 75 rokov. Všetkým pacientom sme urobili anteroposteriórne röntgenologické vyšetrenie panvy. Rtg snímky posudzovali dvaja nezávislí rádiológovia. Na základe vyšetrenia sa zostavila štvorstupňová škála röntgenologicky zachytených zmien ischiálnej tuberozity: 1. štádium: minimálne zmeny, 2. štádium: deštruktívne zmeny, 3. štádium: rekonštrukčné zmeny, 4. štádium: osifikácia šľachových vlákien do podoby rozstrapatených chumáčov.
Výsledky: U 31 pacientov (45,5 %, p<0,01) sa röntgenologicky zistili zmeny entezity ischiálnej tuberozity. 1. štádium ochorenia charakterizované minimálnymi zmenami sa zistilo u 2 pacientov (6,5 %), 2. štádium charakterizované deštruktívnymi zmenami sa zistilo u 13 pacientov (42,0 %), 3. štádium charakterizované rekonštrukčnými zmenami sa zistilo u 11 pacientov (35,5 %) a 4. štádium charakterizované tzv. chumáčmi sa zistilo u 5 pacientov (16 %).
Záver: Klasifikácia zmien je dôležitá pre posúdenie rozsahu a progresie ochorenia a pre diagnostiku v prípadoch, ak je sakroiliitída nevýrazná, alebo sa röntgenologicky nezistia iné príznaky ochorenia.
Kľúčové slová: entezitída ischiálnej tuberozity, ankylozujúca spondylitída, röntgenologické vyšetrenie, diagnostika.

Rheumatologia, 14, 2000, č. 2, s. 61-64

Download full text in PDF format (525 kB)


NAŠE PRVÉ SKÚSENOSTI S POUŽITÍM HYDROLYTICKÝCH ENZÝMOV PRI PREDNÝCH UVEITÍDACH

OUR FIRST EXPERIENCE WITH UTILISATION OF HYDROLYTIC ENZYMES IN ANTERIOR UVEITIS

M. PORUBSKÁ
Očné oddelenie, Odborný liečebný ústav respiračných chorôb, Nový Smokovec
Riaditeľ: MUDr. I. Maurovič

Súhrn
Cieľ: V liečbe uveitíd sa stále hľadajú nové terapeutické možnosti s menšími nežiaducimi účinkami, ako majú kortikosteroidy a imunosupresíva. Cieľom sledovania bolo zhodnotiť účinnosť Wobenzymu a Phlogenzymu na aktivitu prednej uveitídy a porovnať ich terapeutický efekt s vyššími dávkami systémovo a parabulbárne aplikovaných kortikosteroidov, prípadne imunosupresív.
Metódy: 29 hospitalizovaným pacientom s vysokoaktívnou prednou akútnou a chronickou uveitídou sme podávali enzýmové preparáty počas 8 týždňov a hodnotili sme ústup zápalovej aktivity.
Výsledky: V skupine pacientov s prednou akútnou uveitídou prevažne asociovanou s ankylozujúcou spondylitídou sa vstrebali zápalové bunky z prednej komory oka u pacientov liečených hydrolytickými enzýmami priemerne za 20 dní, v kontrolnej skupine za 27 dní. U pacientov s chronickou prednou uveitídou prevažne asociovanou s juvenilnou chronickou artritídou sa resorbovali všetky zápalové bunky u 50 % pacientov liečených Wobenzymom priemerne za 20,3 dňa, u 60 % pacientov liečených Phlogenzymom za 17,3 dňa s najtrvalejším efektom, v kontrolnej skupine u 37 % pacientov priemerne za 30 dní. Fibrín a Tyndal sa vstrebal u pacientov s enzymoterapiou za 1 deň, v kontrolnej skupine za 4-5 dní.
Záver: Výsledky naznačujú, že pri použití hydrolytických enzýmov sú potrebné nižšie dávky kortikoidov a kratší čas na útlm zápalovej aktivity uveitídy, čo je významné najmú u detí s JCA. Najlepšie výsledky sa dosiahli pri použití Phlogenzymu.
Kľúčové slová: hydrolytické enzýmy, kortikosteroidy, predná komora, uveitída.

Summary
Objective: New therapeutic methods with lower adverse effects than those of corticosteroids and immunosuppressive are seeked for in the treatment of anterior uveitis. The aim of the monitoring was assess the efficacy of Wobenzym and Phlogenzym in the anterior uveitis activity and to compare their therapeutic effect with the effect of high doses of both the system and parabulbar application of corticosteroids and/or immunosuppressives.
Methods: A group of 29 hospitalized patients with the high activity of anterior acute and chronic uveitis received enzyme preparations for 8 weeks and paralelly, decrease of inflammatory activity was evaluated.
Results: In a group of patients with anterior acute uveitis mostly associated with ankylosing spondylitis, inflammatory cells from the eye anterior chamber in patients treated with hydrolytic enzymes got absorbed on average in 20 days compared to 27 days in the control group. In the patients with chronic anterior uveitis mostly associated with juvenile chronic arthritis all the inflammatory cells in 50 % of the patients treated with Wobenzym got absorbed on average in 20.3 days, in 60 % of the patients treated with Phlogenzym they got absorbed on average in 17.3 days with the most persisting effect and in the control group in 37 % of the patients on average in 30 days. In the patients receiving enzymes. Fibrin and Tyndal got absorbed in 1 day, in the control group in 4-5 days.
Conclusion: The results suggest that, utilization of hydrolytic enzymes makes possible to lower the dosage of corticoids and contributes to shorter time needed for inhibition of the uveitis inflammatory activity, important especially in children with JCA. The best results were observed in administration of Phlogenzym.
Key words: hydrolytic enzymes, corticosteroids, anterior chamber, uveitis.

Rheumatologia, 14, 2000, č. 2, s. 65-69

Download full text in PDF format (88 kB)


3rd CENTRAL EUROPEAN CONGRESS OF RHEUMATOLOGY

Wednesday May 10, 2000 - Lectures
Rheumatology highlights - Rheumatoid arthritis - Therapy of rheumatoid arthritis

Download full text in PDF format (493 kB)

Wednesday May 10, 2000 - Posters

Download full text in PDF format (1355 kB)

Thursday May 11, 2000 - Lectures
Endocrinology in rheumatology - State of art lectures - Therapy of rheumatoid arthritis - Rheumatoid arthritis - Bone and joint decade - Health professional

Download full text in PDF format (931 kB)

Thursday May 11, 2000 - Posters

Download full text in PDF format (1488 kB)

Friday May 12, 2000 - Lectures
Imaging technic in rheumatology - Connective tissue diseases

Download full text in PDF format (390 kB)

Friday May 12, 2000 - Posters

Download full text in PDF format (1358 kB)

Saturday May 13, 2000 - Lectures
Osteoporosis

Download full text in PDF format (226 kB)

List of authors

Download full text in PDF format (58 kB)


NOVÉ POZNATKY V PATOGENÉZE PSORIÁZY

Download full text in PDF format (62 kB)