Download full text in PDF format
(265 kB)Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press
Volume XV / 2001, Number 2
VÝSLEDKY KLINICKÉHO HODNOTENIA TERAPIE CYKLOSPORÍNOM A U PACIENTOV SO PSORIATICKOU ARTRITÍDOU
H. RAFFAYOVÁ, J. ROVENSKÝ, F. MÁLIŠ
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Cieľ: V rokoch 1998–1999 sa overovala účinnosť
cyklosporínu A (Consupren Galena, Opava, Česká republika) na
nepriaznivé formy psoriatickej artritídy najmä z hľadiska závažného
generalizovaného postihnutia psoriázou.
Metóda: Do otvorenej štúdie bolo zaradených 19 pacientov,
ktorým sa liek podával 18 týždňov. Podľa odporučenej schémy bola
iniciálna dávka cyklosporínu A 5 mg/kg/deň, pričom ďalšia úprava
dávky závisela od klinického efektu liečby. Sledoval sa pritom jeho
vplyv na psoriázu a artritídu.
Výsledky: Počas štúdie sa pozorovalo výrazné zlepšenie
psoriázy. Už po 2 týždňoch liečby pri priemernej iniciálnej
dennej dávke cyklosporínu A 4,8 mg/kg/deň sa upravil kožný nález
o 65,5 %. Najintenzívnejší vplyv na aktivitu artritídy sa
pozoroval po 18 týždňoch. Najnižšia optimálna účinná udržiavacia
dávka bola 3,26 mg/kg/deň. V priemere sa dosiahla po 10 týždňoch
liečby. Účinnosť preparátu (Consupren Galena) dokumentujeme v práci
dvoma kazuistikami.
Záver: Štúdia potvrdila terapeutickú účinnosť cyklosporínu
A (Consupren Galena, Opava, Česká republika). Vzhľadom na nízku
frekvenciu nežiaducich účinkov (pri zvolenej úvodnej a udržiavacej
dennej dávke) sa konštatovala aj jeho relatívna bezpečnosť.
Kľúčové slová: psoriatická artritída, psoriáza, cyklosporín A.
Summary
Objective: In 1998–1999, the efficacy of cyclosporine A (Consupren
Galena, Opava, Czech Republic) in the treatment of psoriatic arthritis
patients with unfavourable prognosis, especially in the cases of severe
generalized psoriatic involvement, was studied.
Method: Our open study comprised 19 patients taking the drug for
the period of 18 weeks. Following the delivered scheme, the initial dose
of cyclosporine A was 5 mg/kg/day. Further adjustments of
administered dose depended on clinical effect of the treatment.
Influence of the drug to psoriasis and arthritis was monitored.
Results: In the course of the study, pronounced improvement of
psoriasis was observed. As soon as after 2 weeks of this therapy,
at the initial daily dose 4.8 mg/kg/day of cyclosporine A, skin findings
improved by 65.5 %. The most intensive influence to arthritis activity
was observed after 18 weeks. Lowest optimal effective maintenance dose
was 3.26 mg/kg/day, achieved on average after 10 weeks of therapy.
Efficacy of the drug (Consupren Galena) is documented by two included
case reports.
Conclusion: The study confirmed therapeutic efficacy of
cyclosporine A (Consupren Galena, Opava, Czech Republic). Due to
low frequency of adverse effects (at our chosen initial and maintenance
daily doses), relative safety of the drug was observed as well.
Key words: psoriatic arthritis, psoriasis, cyclosporine A.
Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 45-50
Download full text in PDF format
(265 kB)
ANALÝZA PODÁVÁNÍ KOMBINOVANÉ TERAPIE DMARDs U PACIENTŮ S REVMATOIDNÍ ARTRITIDOU V ČESKÉ A SLOVENSKÉ REPUBLICE
Š. FOREJTOVÁ, A. PAVELKOVÁ, J. ZVÁROVÁ, J. ROVENSKÝ, A. TUCHYŇOVÁ,
K. PAVELKA
Revmatologický ústav, Praha
Ředitel: doc. MUDr. K. Pavelka, DrSc.
Evropské centrum pro medicínskou informatiku, statistiku a epidemiologii
UK a AV ČR, Praha
Vedoucí: prof. RNDr. J. Zvárová, DrSc.
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Ředitel: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Souhrn
Autoři provedli epidemiologickou studii, jejíž výsledky analyzovaly
užívání kombinované terapie chorobu modifikujícími léky (DMARDs)
při léčbě revmatoidní artritidy. Studie byla provedena současně s epidemiologickým
šetřením, které vyhodnocovalo příčiny přerušení terapie
jednotlivými DMARDs podávanými v monoterapii. Jednalo se o retrospektivní
multicentrickou studii, kdy byla využita dokumentace z 15
ambulantních i lůžkových zařízení na území České a Slovenské
republiky. Na základě této dokumentace byl lékařem vyplněn dotazník
pro počítačové zpracování. Bylo zachyceno 125 případů přerušení
kombinované terapie DMARDs, z toho ve 111 případech bylo
zachyceno přerušení dvojkombinace. Nejčastěji bylo zachyceno přerušení
terapie antimalariky a metotrexátem (27 případů) a antimalariky
a sulfasalazinem (23 případů). Průměrná délka léčby
dvojkombinacemi dosáhla 15 měsíců. Pro nežádoucí účinky byla ze
111 zachycených případů přerušena kombinovaná terapie v 53 případech
(47,75 %), pro nedostatečnou účinnost v 46 případech (41,1 %).
Průměrná délka trvání nemoci v době nasazení kombinované léčby
dosáhla téměř 98 měsíců.
Klíčová slova: revmatoidní artritída, chorobu modifikující léky,
DMARDs, kombinovaná terapie, nežádoucí účinky, nedostatečná účinnost.
Summary
The authors carried out an epidemiological study analysing the results
of therapy combinating disease modifying drugs (DMARDs) in treatment of
rheumatoid arthritis. The study was accompanied by an epidemiological
survey with an objective to find out the reasons why patients
interrupted the administration of monotherapy DMARDs. The study was
retrospective and multicentric. Records of 15 out-patient and in-patient
centres from both the Czech and Slovak Republics were used. Based on the
documents, physicians filled a questionnaire for computer
processing. 125 cases of interrupted DMARDs combination therapy were
detected, out of that 111 cases combined two DMARDs. The most frequent
interrupted therapy was antimalarials+methotrexate combination (27
cases) followed by antimalarials+sulphasalazine combination (23 cases).
Average duration of two DMARDs combination therapy was 15 months. Out of
the 111 cases, 53 patients (47.7 %) interrupted the combination therapy
for adverse effects and 46 patients (41.4 %) for inadequate efficiency.
Average duration of disease at the time the combination therapy was
administered was 98 months.
Key words: rheumatoid arthritis, disease modifying drugs, DMARDs,
combination therapy, adverse effects, inadequate efficiency.
Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 51–56
Download full text in PDF format
(180 kB)
K OTÁZKE ŠTRUKTÚRY LYMFATICKÝCH KAPILÁR A DRENÁŽE SYNOVIÁLNEHO KĹBU
E. ROVENSKÁ
Ústav histológie a embryológie LFUK, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. J. Zlatoš, DrSc.
Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Summary
The synovial lining cells of type A, free phagocytic cells
(polymorphonuclear leukocytes and macrophages) and lymphatic vessels of
the synovial membrane participate in the process of removal of the
macromolecules from the joint cavity. The lymphatic vessels are
essential when proteins are removed from the joint cavity. Any
disturbance of lymphatic drainage may cause the formation of synovial
effusion. Hyaluronate also leaves the joint cavity via the lymphatic
vessels. Cells also migrate from the synovial joint via the lymphatic
vessels. Phagocytic cells were found in prenodal lymph and in the lumens
of lymphatic capillaries in the synovial membrane.
In the past, morphologists studied lymphatic vessels by means of
retrograde ink injections. The rich anastomosing network of lymphatic
vessel situated in the proximity of larger blood vessels was observed in
the areolar synovial membrane. Numerous blindly ending tributaries
reached out of the network towards the synovial membrane surface.
Traditional light microscopy of histologic sections faces serious
difficulties in distinguishing lymphatic vessels - especially
capillaries - in the synovial membrane. However, some histochemical
methods, utilizing lectin UEAI and 5-nucleotidase, can help distinguish
them from blood vessels. In identification of lymphatic capillaries, the
method of transmission electron microscopy, that enables to visualise
lymphatic capillaries on both ultrastructural and light microscopic
levels at the same time, has been found very useful.
The lymphatic capillaries, exactly as blood capillaries, are integral
part of the synovial membrane microcirculation. They are situated in its
subintimal (subsynovial) connective tissue layer. Their walls consist of
thin endothelial cells. The shapes of the lumens are irregular.
Transmission electron microscope shows intercellular junctions of the
open type between endothelial cells and thin filaments anchored to the
cell membrane of these cells. Only the outer flap is fixed by fibres to
the interstitium in the intercellular junctions where the endothelial
flaps overlap. It is possible that these valve-like intercellular
junctions provide the unidirectional flow from the joint cavity through
synovial membrane interstitium into the lumens of lymphatic capillaries
in the process of the drainage.
The physiologic studies have recently brought an evidence that
interstitium being part of synovial membrane microcirculation plays an
important role in drainage of the joint cavity.
Key words: synovial joint, microcirculation, lymphatic capillaries,
lymphatic drainage.
Súhrn
Pri odstraňovaní makromolekúl z kĺbovej dutiny synoviálneho kĺbu
sa zúčastňujú synoviálne výstelkové bunky typu A, voľné
fagocytujúce bunky (polymorfonukleaárne leukocyty a makrofágy) a lymfatické
cievy synoviálnej membrány. Lymfatické cievy sú nevyhnutné pri
odstraňovaní proteínov z kĺbovej dutiny. Akékoľvek narušenie
lymfatickej drenáže môže spôsobiť vytvorenie synoviálneho výpotku.
Cez lymfatické cievy opúšťa kĺbovú dutinu aj hyalurónan.
Prostredie synoviálneho kĺbu opúšťajú prostredníctvom lymfatických
ciev aj bunky. Nasvedčujú preto analýzy prenodálnej lymfy a pozorovania
fagocytujúcich buniek v lúmenoch lymfatických ciev a kapilár
v synoviálnej membráne.
V minulosti morfológovia študovali lymfatické cievy pomocou
retrográdnych nástrekov tušom. V areolárnej synoviálnej membráne
našli bohato anastomozujúcu sieť lymfatických ciev situovanú v blízkosti
väčších krvných ciev. Zo siete vystupovali smerom k povrchu
synoviálnej membrány početné slepo zakončené prítoky. Pomocou
klasickej svetelnej mikroskopie histologických rezov sa lymfatické
cievy, najmä kapiláry, rozpoznávajú v tkanive synoviálnej
membrány veľmi problematicky. Od krvných ciev ich pomáhajú odlíšiť
niektoré histochemické metódy používajúce lektín UEAI a 5-nukleotidázu.
Pri identifikovaní lymfatických kapilár sa najlepšie osvedčila metóda
transmisnej elektrónovej mikroskopie, ktorá umožňuje vizualizovať
lymfatické kapiláry súčasne na ultraštruktúrnej aj
svetelnomikroskopickej úrovni.
Lymfatické kapiláry sú rovnako ako krvné kapiláry integrálnou zložkou
mikrocirkulácie synoviálnej membrány. Sú situované v jej
subintimálnej (subsynoviálnej) vrstve spojivového tkaniva. Ich steny
tvoria tenké endotelové bunky, lúmeny majú nepravidelný tvar.
Transmisným elektrónovým mikroskopom sa zobrazili medzi endotelovými
bunkami medzibunkové spojenia otvoreného typu a tenké vlákna
zakotvené na bunkovej membráne ich endotelových buniek. V medzibunkových
spojeniach, v ktorých sa cípy endotelových buniek navzájom
prekrývajú, je len vonkajší cíp pripojený vláknami k interstíciu.
Je pravdepodobné, že tieto “chlopniam podobné” medzibunkové
spojenia umožňujú pri drenáži jednosmerný tok z kĺbovej
dutiny cez interstícium synoviálnej membrány do lúmenov lymfatických
kapilár.
Fyziologické štúdie priniesli v posledných rokoch dôkazy, že
aj interstícium, ktoré je súčasťou mikrocirkulácie synoviálnej
membrány, má dôležitú funkciu pri drenáži kĺbovej dutiny.
Kľúčové slová: synoviálny kĺb, mikrocirkulácia, lymfatické
kapiláry, lymfatická drenáž.
Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 57–64
Download full text in PDF format
(198 kB)
IMUNOABLÁCIA S NÁSLEDNOU TRANSPLANTÁCIOU KMEŇOVÝCH
HEMATOPOETICKÝCH BUNIEK ALEBO BEZ NEJ AKO INTENZÍVNA TERAPIA ZÁVAŽNÝCH
AUTOIMUNITNÝCH OCHORENÍ
NOVÉ PERSPEKTÍVY, NOVÉ PROBLÉMY
A.M. MARMONT
IInd Division of Hematology and Stem Cell Transplantation Centre, S.
Martino’s Hospital, Genoa, Italy
Súhrn
Vynikajúce experimentálne výsledky, ktoré sa dosiahli pomocou
transplantácie alogénnych a dokonca aj autológnych kmeňových
buniek pri autoimunitných ochoreniach (AIO) znamenali značný impulz
pre vyskúšanie takýchto prístupov v liečbe pacientov s refraktérnymi/recidivujúcimi
ťažkými AIO. U malého počtu pacientov so súčasne sa vyskytujúcimi
AIO a malignitami boli povzbudivé výsledky po transplantácii
alogénnych kmeňových buniek. Napriek uchyteniu sa darcovských
imunitných buniek vzniklo zopár recidív. Ak sa potvrdí účinok
implantátu proti autoimunite, nemyeloablatívne alogénne postupy sa môžu
stať veľmi užitočnými. Medzičasom sa po celom svete na liečbu AIO
používa transplantácia autológnych implantátov kmeňových buniek z periférnej
krvi. Výsledky sú povzbudivé, dosahujú sa však skôr remisie ako
vyliečenie. Pri niektorých chorobách, najmä pri roztrúsenej skleróze,
sa dosahujú lepšie výsledky ako pri použití konvenčných liečebných
postupov. Intenzívnou imunosupresiou ako monoterapiou sa podarilo
dosiahnuť dlhodobú remisiu, čo dokazuje, že autológne kmeňové
bunky majú hlavne záchranný účinok. Je zrejmé, že sú potrebné
ďalšie klinické štúdie.
Kľúčové slová: imunoablácia, autoimunitné ochorenia, intenzívna
terapia.
Summary
The excellent experimental results obtained with allogenic and even
autologous stem cell transplantation for autoimmune diseases (ADs) have
given considerable impetus to similar treatments for
refractory/relapsing patients with severe ADs. Encouraging results
following allogeneic SC transplantation have been reported in small
numbers of patients with coexisting ADs and malignancies. However a few
relapses have occurred despite donor immune cell engraftment. If a GVA
effect will be confirmed, the nonmyeloablative allogeneic procedures
could become extremely useful. In the meantime autologous
transplantation using peripheral blood SC is currently being performed
world-wide to treat ADs. Reults are encouraging, but remissions rather
than cures have been obtained. In some diseases, especially multiple
sclerosis, results are superior to those obtained with conventional
therapies. Long term remissions have also been obtained by intense
immunosuppression alone, demonstrating that autologous SC have mainly a rescue
effect. Further clinical trials are clearly indicated.
Key words: immunoablation, autoimmune diseases, intensive therapy.
Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 65–75
Download full text in PDF format
(223 kB)
SYNDROMY Z OPAKOVANÉHO PŘETÍŽENÍ
K. TRNAVSKÝ
Arthrocentrum, Praha
Ředitel: prof. MUDr. K. Trnavský, DrSc.
Souhrn
Je poukázáno na syndromy z opakovaného přetížení horních
končetin a na nutnost je odlišit od morfologicky definovaných
syndromů, jako jsou záněty šlach, postižení šlachových úponů a burz.
Ovlivnění potíží u syndromů z opakovaného přetížení
je obtížné a je potřebný velmi komplexní přístup lékaře k této
problematice. Pokrok představuje skutečnost, že si existenci syndromů
z opakovaného přetížení uvědomujeme a jejich závažnost
ani nepodceňujeme, ani nepřeceňujeme.
Klíčová slova: mimokloubni revmatismus, syndrom z opakovaného přetížení.
Summary
Repetitive motion syndrome of upper arms havr to be distinguished from
morphologically defined syndromes as tendinitis, tendon insertions
involvement and bursae affection. Treatment of repetitive motion
syndrome is difficult and comprehensive approach of physician to patient
is necessary. General awareness of the repetitive motion syndrome
existence, resulting in avoidance of both their overestimation and
underestimation is a positive fact.
Key words: extra-articular rheumatism, repetitive motion syndrome.
Rheumatologia 15, 2001, č. 2, s. 77–79
Download full text in PDF format
(170 kB)
Electronic Library of Scientific Literature - © Academic Electronic Press