Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume XI / 1997, Number 2
CLINICO-IMMUNOLOGICAL FEATURES IN ELDERLY SLE PATIENTS IN RELATION TO THE PRESENCE OF ANTICARDIOLIPIN ANTIBODIES
A. JEDRYKA-GÓRAL, H. CHWALINSKA-SADOWSKA, E. BIERNAT-KALUZA, B. WOJCIECHOWSKA
Department of Connective Tissue Diseases, Institute of Rheumatology,
Warsaw, Poland
Department of Microbiology and Serology, Institute of Rheumatology, Warsaw,
Poland
Súhrn
Systémový lupus erythematodes (SLE) sa vyskytuje vo všetkých
vekových skupinách pacientov, no u starších osôb
má obvykle miernejší klinický priebeh. Prítomnosť
antikardiolipínových protilátok (aCl) v sérach
pacientov zvyšuje riziko trombovaskulárnych príhod a môže
byť príèinou závažných orgánových
komplikácií.
Cie¾om štúdie bolo porovnať klinickoimunologické znaky
pacientov so SLE a prítomnosťou aCl, s nástupom
ochorenia pred a po 50. roku života.
Sledovalo sa 100 pacientov, z toho 5 mužov. Všetci pacienti spåòali
najmenej 4 klasifikaèné kritériá ARA pre SLE.
Pacienti boli vo veku 17—66 rokov, s priemerným vekom 44 rokov
a priemerným trvaním ochorenia 74 mesiacov. Všetky séra
pacientov sa vyšetrili na prítomnosť antikardiolipínových
protilátok pomocou metódy ELISA a Cl sa zistili v sérach
33 pacientov: u 5 pacientov s nástupom ochorenia po 50.
roku a u 28 pacientov s nástupom SLE pred 50. rokom.
U starších pacientov išlo výluène o ženy,
v mladšej vekovej skupine boli 2 muži. Ochorenia trvalo ove¾a
dlhšie v mladšej skupine — 48 mesiacov oproti 23 mesiacom. Antifosfolipidový
syndróm sa èastejšie diagnostikoval v mladšej skupine
a tento rozdiel bol štatisticky významný. Komparatívna
analýza klinických znakov v oboch vekových skupinách
ukázala, že u pacientov so SLE v staršom veku sa èastejšie
diagnostikovala v období nástupu ochorenia len pneumopatia,
kým v mladšej skupine sa zistilo v priebehu rozvoja ochorenia
postihnutie CNS a vaskulitída kože. Trombocytopénia
bola v mladšej skupine na hranici významnosti. Porovnanie ïalších
hemato-imunologických porúch u starších a mladších
pacientov so SLE neukázalo žiadne významné rozdiely.
U mladších pacientov so SLE sa zistila èastejšie pozitivita
na antikardiolipínové protilátky a v tejto
skupine sa èastejšie diagnostikoval antifosfolipidový syndróm.
Možno zhrnúť, že výsledky predložené v štúdii
naznaèujú, že prítomnosť aCl neznamená zhoršenie
prognózy pre pacientov so SLE v staršom veku.
K¾úèové slová: SLE, aCl, antikardiolipínové
protilátky, vek.
Summary
Systemic lupus erythematosus (SLE) occurs at all ages in patients, but
in the elderly it usually has a milder clinical course. The presence
of anticardiolipin antibodies (aCl) in patients sera increases the risk
of thrombovascular events and might be a reason for severe organ complications.
The aim of the study was to compare the clinico-immunological features
of SLE patients with aCl with disease onset both before and after 50 years.
100 patients (including 5 males), aged from 17 to 66 years (mean 44 years),
with a mean disease duration of 74 months were studied. All of them
fulfilled at least 4 ARA classification criteria for SLE. All the patients
sera was searched for the presence of anticardiolipin antibodies by the
ELISA method.
Overall, aCl was present in the sera of 33 patients: in 5 patients with
the onset of the disease occurring after 50 years and in 28 patients with
SLE occurring before 50 years. The older group consisted of only females
but in the younger group there were 2 males. The duration of the disease
was much longer in the younger group — 48 against 23 months. Antiphospholipid
syndrome was more frequently diagnosed in the younger group and this difference
was statistically significant. A comparative analysis of clinical
features in both age groups showed that in elderly SLE patients only pneumopathy
was diagnosed more frequently at disease onset whereas in the younger patients
CNS involvement and skin vasculitis occurred during the evolution of the
disease. Thrombocytopenia was on the borderline of significance in the
younger group. A comparison of other hemato-immunological disorders
in both groups of SLE patients did not show any significant differences.
The younger group of SLE patients were more often positive for anticardiolipin
antibodies and in this group antiphospholipid syndrome was more frequently
diagnosed. To summarize, the results presented in this study indicated
that the presence of aCl does not deteriorate the prognosis in SLE patients.
Key words: SLE, aCl, anticardiolipin antibodies, age.
pp. 73-78
Download full text in PDF format
CONTRIBUTION TO BONE DENSITY EVALUATION IN SYSTEMIC LUPUS ERYTHEMATOSUS
V. ŠÈUDLA, Z. POSPÍŠIL, P. HORÁK, L. FALTÝNEK, J. BAÈOVSKÝ
III. interní klinika lékaøské fakulty
Univerzity Palackého a Fakultní nemocnice, Olomouc
Pøednosta: prof. MUDr. V. Šèudla, CSc.
Souhrn
Pozadí problému: Skuteèný výskyt
a pøíèiny osteopenie u nemocných
se systémovým lupus erythematodes nejsou dosud dobøe
známy a v potøebné míøe objasnìny.
Cíle a východiska: Cílem pøedloženého
sdìlení je vyhodnocení výskytu osteopenie u žen
v premenopauzálním a v postmenopauzálním
období, posouzení stupnì postižení skeletu
(výskyt osteopenie a osteoporózy) v oblasti bederního
úseku páteøe a krèku kosti stehenní
a podchycení, pøípadnì i vyhodnocení
významnosti pøíèinných souvislostí
uplatòujících se pøi rozvoji osteopenického
stavu.
Soubor a metody: Studie vychází z analýzy
26 žen (9 v produktivním vìku a 17 v postmenopauzálním
vìku), u nichž stupeò mineralizace kostní tkánì
byl vyhodnocen metodou dvouenergetické absorpciometrie rentgenového
záøení (pøístroj LUNAR DTX-L) s urèením
skóre T a Z.
Výsledky: Bylo zjištìno, že u mladých
žen v produktivním vìku bylo postižení skeletu
vzácné, osteopenie byla pøítomna u 4/9
(44 %), zatímco osteoporóza zaznamenána nebyla. U žen
v postmenopauzálním vìku sa samotná osteopenie
vyskytovala u 7/17 (41 %), osteoporóza u 6/17 (35 %),
normální osteodenzitometrický nález byl zaznamenán
pouze u 4/17 (24 %) žen. Zjištìné rozdíly mezi
obìma vyèlenìnými skupinami byly statisticky
významné z hlediska výskytu osteopenie i osteoporózy
a z hlediska tíže kostního postihu (skóre
T i Z) bederních obratlù (p=0,007) i oblasti krèku
femuru (p=0,035). Ukázalo se, že výskyt osteopenie i osteoporózy
narùstal s délkou trvání choroby, pravdìpodobnì
i s délkou terapie kortikosteroidy, pøípadnì
i v rámci pøítomnosti dalšího závažného
onemocnìní (napø. diabetes mellitus, renální
insuficience). Významnì èastìji byla postižena
oblast bederního úseku páteøe (tedy oblast
pøevážnì spongiózní kosti) nežli oblast
krèku femuru (tedy pøevážnì kosti kortikální).
Závìry: Ukázalo se, že u nemocných
se SLE nutno vìnovat pozornost prevenci v postmenopauzálním
období, zejména v pøípadì pøítomnosti
více rizikových faktorù osteoporózy, pøedevším
provleklé terapie kortikosteroidy a dlouhodobého prùbìhu
choroby s èastými exacerbacemi aktivity procesu.
Klíèová slova: systémový lupus erythematodes,
kostní denzitometrie, osteopenie, osteoporóza, etiopatogenetické
faktory osteopenie, léèba kortikosteroidy.
Summary
Background: The actual occurrence of osteopenia in patients with
systemic lupus erythematosus has not been established as yet and the causes
have not been adequately elucidated.
Objective: To assess the occurrence rate of osteopenia in women
the severity of skeletal damage (osteopenia, osteoporosis) in the region
of the lumbar segment of the vertebral column and in the neck of the femur,
and to determine and assess the value of causal relationships operative
in the development of osteopenia.
Patients and methods: The study is based on the analysis of a series
of 26 women (9 in the productive, 17 in the postmenopausal age). Their
degree of bone tissue mineralization was measured by using the method of
double-energy x-ray absorbtiometry (LUNAR DTX-L device) with T_ and Z-score
determination.
Results: In young women of productive age skeletal affection was
but rarely observed, osteopenia was present in 4/9 (44 %), while none of
them had osteoporosis. In women of postmenopausal age, osteopenia was recorded
in 7/17 (41 %), osteoporosis in 6/17 (35 %), and only 4/17 (24 %) had a normal
osteodensitometric finding. The differences observed between the two groups
were statistically significant, concerning both the occurrence rate of
osteopenia and osteoporosis and the severity of bone affection (T_ and
Z-score) of lumbar vertebrae (p=0.007) as well as of the neck of the femur
(p=0.035). The incidence of osteopenia and osteoporosis increased with
the duration of the underlying disease, presumably also with the duration
of corticosteroid therapy, and the presence of other serious diseases (e.g.
diabetes mellitus, renal insufficiency) may also have been involved. The
region of the lumbar section of the column (predominantly spongy bones)
was significantly more frequently affected than the neck of the femur (cortical
bone).
Conclusions: Management of patients with systemic lupus erythematosus
should involve prevention of the development of osteopenia, particularly
in women of postmenopausal age, in the presence of several risk factors
of osteoporosis, especially in long-term therapy with corticosteroids and
a prolonged course of the underlying disease with frequent exacerbations
of disease activity.
Key words: systemic lupus erythematosus, bone densitometry, osteopenia,
osteoporosis, etiopathogenetic factors of osteopenia, corticosteroid therapy.
pp. 79-83
Download full text in PDF format
STUDY OF THE EFFICACY OF NEW APPROACHES TO OUT PATIENT MANAGEMENT OF PATIENTS WITH ANKYLOSING SPONDYLITIS
K. TRNAVSKÝ, Y. ŠULCOVÁ, J. KNEBORTOVÁ
Arthrocentrum, Praha
Lékaøský øeditel: prof. MUDr. K. Trnavský,
DrSc.
Souhrn
Cíl studie: Porovnání úèinnosti
bìžného systematického skupinového tìlocviku
u nemocných s ankylozující spondylitidou
s programem, v kterém byl skupinový tìlocvik
doplnìn intenzivní individuální rehabilitaèní
péèi.
Metodika: 40 nemocných s jistou diagnózou ankylozující
spondylitidy bylo zaøazeno do šestimìsíèního
sledování a rozdìleno do dvou skupin po 20 nemocných.
Léèebný program se sestával z dvou tøímìsíèních
period: A. intenzivní individuální léèebné
péèe za použití pøedehøátí,
mìkkých technik, uvolòování zkrácených
svalù, dechových cvièeníť; B. bìžného
skupinového tìlocviku. K vyhodnocení byla použita
metrologická vyšetøení a dotazníky vyhodnocující
aktivitu procesu (BASDAI) a funkèní handicap nemocného
(BASFI). U první skupiny nemocných byl aplikován
postup A i B. U druhé pouze postup B. Po tøech
mìsících byly programy zamìnìny.
Výsledky: Kombinovaný postup zahrnující
intenzivní individuální léèebnou péèi
ovlivnil pøíznivì ukazatele hodnotící
hybnost páteøe - Schoberovou, Stiborovou, Thomayerovou distanci,
úklon a rozdíl mezi retro_ a anteflexí krèní
páteøe. Ukazatele funkce a aktivity choroby odvozené
z BASDAI a BASFI dotazníkù nebyly bìhem
tøímìsíèního sledování
statisticky významnì ovlivnìny.
Závìr: Intenzivní individuální
léèebná péèe zahrnující
mìkké techniky, uvolòování zkrácených
svalù by mìla mít svoje místo v programu
léèby ankylozující spondylitidy.
Klíèová slova: ankylozující spondylitida,
intenzivní rehabilitaèní léèba, úèinnost.
Summary
Aim: To compare the effcacy of current systematic group exercise
in patients with ankylosing spondylitis with a program in which this
therapeutic measure was supplemented with intensive individual rehabilitation
care.
Methods: Forty patients with established diagnosis of ankylosing
spondylitis were involved in a six-month study. They were divided
into two groups per 20 patients each. The treatment program consisted of
two three-month periods: A. intensive individual therapeutic care including
preheating, soft techniques, relaxation of shortened muscles, breathing
exercises; B. current group exercises. Metrologic examination and questionnaires
were used to evaluate the activity of the process (BASDAI) and the functional
handicap of the patient (BASFI). In the first group of patients both the
approach A and B were applied, the second group underwent only part
B of the program. After 3 months the therapeutic program in the two groups
was exchanged.
Results: The combined procedure involving intensive individual therapeutic
care yielded a favorable effect on parameters assessing spinal column
mobility — Schober's, Stibor's, Thomayer's distance, inclination, and difference
between retro_ and anteflexion of cervical column. The indicators of function
and disease activity evaluated according to the BASDAI and BASFI questionnaires
failed to show statistically significant differences over the three-month
period of follow-up.
Conclusions: Intensive individual therapeutic care including soft
techniques and relaxation of shortened muscles should be a constituent
part of the management of ankylosing spondylitis.
Key words: ankylosing spondylitis, intensive rehabilitation therapy, efficacy.
pp. 85-89
Download full text in PDF format
DORSAL SYNOVECTOMY OF WRIST IN PATIENTS WITH RHEUMATOID ARTHRITIS
¼. PRAVDA
Ortopedicko-traumatologické oddelenie Nemocnice s poliklinikou,
Piešťany
Primár: MUDr. ¼. Pravda
Súhrn
Pozadie problému: Dorzálna synovitída zápästia
je pri reumatoidnej artritíde (RA) základným patologickoanatomickým
procesom, ktorý vedie postupne k rozvoju typických deformít
— syndróm caput ulnae, subluxácia, luxácia rádiokarpálneho
kåbu, deštrukcia zápästia a ruptúra šliach
extenzorov.
Cie¾ a východiská: Cie¾om práce
bolo overiť optimálne operaèné postupy, ako aj pooperaènú
starostlivosť na dostupnom poète pacientov a dosiahnuté
výsledky porovnať s literatúrou.
Metódy: U operovaných pacientov sa použili všeobecne
uznávané operaèné postupy — tenosynovektómia,
synovektómia, resekcia hlavièky ulny pod¾a Darracha,
tenoplastika šliach.
Výsledky: Operovali sme 34 pacientov, u ktorých
sme urobili 10 vèasných synovektómií zápästia,
15 tenoplastík z ruptúrovaných šliach a 9
operácií syndrómu caput ulnae. Výsledky operácií
sme hodnotili s odstupom 2 rokov. V skupine vèasných
synovektómií ustúpili bolesti, zvýšila sa sila
úchopu o 37 % pri minimálnej strate rozsahu pohybov.
Pri syndróme caput ulnae sa zlepšil rozsah pohybov, hlavne pronácia,
supinácia o 18°, resp. 20° a ustúpili bolesti.
Po tenoplastikách ruptúrovaných šliach sa dosiahlo
obnovenie funkcie postihnutých prstov.
Závery: Výsledky operaèných výkonov
jednoznaène potvrdzujú opodstatnenosť chirurgickej lieèby
v rôznych štádiách RA. Chirurgický výkon
prináša ú¾avu bolestí a zlepšenie funkcie.
O dlhodobom preventívnom pôsobení synovektómie
oproti rtg progresii deštruktívnych zmien sa diskutuje aj v literatúre
bez jednoznaèného záveru. Naše dvojroèné
sledovanie neoprávòuje k tomuto problému zaujať
stanovisko. Jednoznaène má však dlhodobý ochranný
vplyv na š¾achy extenzorov.
K¾úèové slová: synovitída zápästia,
syndróm caput ulnae, ruptúry šliach, dorzálna synovektómia
zápästia, resekcia hlavièky ulny.
Summary
Background: In rheumatoid arthritis (RA), dorsal synovitis of wrist
is a basic pathological/anatomical problem, graduallyleading to development
of typical deformities — caput ulnae syndrom, subluxation, luxation of
radio-carpal joint, destruction of wrist and extensor's tendons ruptures.
Objectives: The aim of this study was to verify optimal surgical
procedures as well as post-surgical care in an available group of patients
and compare the results with literature.
Methods: In the operated patients, generally recognized surgical
procedures were applied — tenosynovectomy, synovectomy, resection of the
ulna head according to Darrach and tenoplasty of tendons.
Results: Overall, 34 patients were operated. In 10 patients early
synovectomy of wrist, in 15 patients tenoplasty from ruptured tendons,
and in 9 patients caput ulnae syndrom surgery were performed. The results
of operations were assessed after 2 years. In the early synovectomy group,
the pain relief and grip strenght increase with minimal movement range
decrease was observed. In the caput ulnae syndrom group, the improvement
of the range of movement, especially of pronation and supination (by 18
to 20 degrees) was found and the pain relief observed. In the ruptured
tendons tenoplasty group, the functioning of the affected fingers was restored.
Conclusion: The results of surgical procedures explicitly confirm
the substatiality of surgical treatment in different RA stages. Surgical
procedures relieve pain and increase functioning. Long-term preventive
effect of synovectomy against progression of radiologically verified destructive
changes is being discussed in literature with no explicit conclusions.
Our two year study does not qualify us to taje a standpoint in this
problem. However, we can say that synovectomy has a long-term protective
influence to the extensor's tendons.
Key words: wrist synovitis, caput ulnae syndrome, tendon ruptures, dorsal
synovectomy of wrist, resection of ulna head.
pp. 91-95
Download full text in PDF format
THERMOGRAPHIC FINDINGS IN DIFFERENT SPORTS: THEIR VALUE IN THE PREVENTION OF SOFT TISSUE INJURIES
J. GABRHEL, H. TAUCHMANNOVÁ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Moderný tréning výkonnostných a vrcholových
športovcov znamená intenzívnu tréningovú záťaž
trvajúcu 4—6 hodín denne poèas viac rokov. Vysoká
tréningová záťaž znamená abnormálne
nároky na rôzne èasti tela v závislosti
od typu športu. Výsledkom môže byť reakcia buniek, štruktúr,
orgánov alebo fyziologických systémov. Pohybový
aparát — kosti, š¾achy, svaly, väzy sú zaťažované
na hranici anatomických a fyziologických možností.
Nadmerným zaťažovaním a preťažovaním sa môže
vyvolať zápalová reakcia akútneho, subakútneho
alebo chronického charakteru.
Cie¾: Cie¾om našej práce bolo: 1. zostaviť
teplotné vzory v skupinách športovcov rôznych
športových odvetví, 2. zistiť pomocou termografie poškodené
oblasti tela, 3. využiť výsledky v prevencii úrazov
mäkkých štruktúr úpravou tréningovej záťaže.
Metóda: Infraèervená termografia a myoskeletové
vyšetrenia sme robili u 70 vrcholových športovcov (20 vzpieraèov,
10 zápasníkov, 20 futbalistov, 10 hádzanárok).
U každého športovca sme urobili 26 termogramov.
Výsledky: Klinické a termografické vyšetrenia
potvrdili, že kolená sú najviac zaťaženým kåbom
všetkých športovcov okrem vesliarov (100 % zápasníkov,
futbalistov, hádzanárok). Asymetrické teplotné
vzory (teplotný rozdiel 0,5 °C a viac) v hornej alebo
dolnej oblasti chrbta spôsobené skoliózou sa pozorovali
u vzpieraèov (63 %), zápasníkov (54 %) a vesliarov
(70 %). Symetrické zvýšenie teploty sa našlo vo fossa infraspinata
a supraspinata u vzpieraèov a symetrické zníženie
teploty (hypotermia) na oboch stranách nad m. pectoralis a nad
extenzormi predlaktia u vesliarov. Teplé ložiská boli
èasto nad processus spinosi v oblasti hrudnej a bedrovej
chrbtice. Takisto sa vyskytovali nad oblasťou cristae iliacae, laterálnou
a mediálnou èasťou èlenkových a lakťových
kåbov u vzpieraèov, futbalistov a zápasníkov.
K¾úèové slová: infraèervená
termografia, teplotný vzor, športy.
Summary
Modern training for competitive and high performance sport requires athletes
work out in intensive and exhausting training session, lasting 4 to 6 hours
daily. These session may be extended over months to years at time, and
many commence at an early age. This high level of work required, places
abnormal strain on different parts of the body, depending on the type of
sport. The effects may be cellular or may exert influence on tissues, organs
and physiological systems. In addition the locomotor system — bones, tendons,
muscles, ligaments etc., are all pushed to the adge of their anatomic and
physiological limits. Inflammatory reactions may occur, which are acute,
subacute, or chronic in character, due to overuse, overload and excess
physiological stress.
The aim: The aims of the study were to: 1. Investigate the thermal
patterns in each of the above groups of sportsmen. 2. Detect by the thermography
the affected areas of the body. 3. Use the results or the possible prevention
of soft tissue injuries and redirect training schedules.
Method: Infrared thermography and myoskeletal examinations were
carried out on 70 top performance sportsmen. There were 20 weight lifters,
10 wrestlers, 20 football players, 10 rowers and 10 handball players. Twenty
six detailed thermograms were recorded for each sportsmen.
Results: Clinical and thermographic examination revealed that the
knee is the most frequently affected joint in all athletes, except rowers
(100 % wrestlers, football players and handball players). Asymmetric thermal
patterns (temperature difference 0.5 °C) in upper or low back, due
to a scoliosis of the spine was observed in weight lifters (63 %),
wrestlers (54 %) and rowers (70 %). Symmetric temperature increase was
found in the infra_ and supraspinatus fossae of the weight lifters and
symmetric decrease (hypothermic) areas over both sides of the pectoralis
major, and extensor muscles of the forearms in rowers. Hot spots were often
seen over the spinosus processes in the thoracic-lumbar region of the spine.
They also occurred over both iliac crest regions and lateral and medial
aspects of the ankles and elbow joints in weight lifters, football players
and wrestlers.
Key words: infrared thermography, thermal pattern, sports.
pp. 97-102
Download full text in PDF format
OUR EXPERIENCE WITH THE USE OF HYDROLYTIC ENZYMES IN THE THERAPY OF INFLAMMATORY RHEUMATIC DISEASES
J. ROVENSKÝ, D. ŽLNAY, D. MIÈEKOVÁ, A. TUCHYÒOVÁ, ¼. RAUOVÁ
Výskumný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Riadite¾: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
V terapii zápalových reumatických chorôb
sa hydrolytické enzýmy zatia¾ používajú
ako prídavná terapia. Teoretické zdôvodnenie
je vo využití ich protizápalového analgetického
a imunomodulaèného úèinku. Z nozologických
jednotiek sme úspešne túto lieèbu použili najmä
pri rezistentných formách reumatoidnej artritídy,
pri systémovom lupus erythematosus a v terapii Sjögrenovho
syndrómu. O postavení hydrolytických enzýmov
v terapii reumatických chorôb rozhodnú len ïalšie
cielené štúdie so súèasným sledovaním
imunologických parametrov. Pod¾a našich doterajších
skúseností sa táto forma terapie osvedèila
ako prídavná.
K¾úèové slová: hydrolytické enzýmy,
terapia, zápalové reumatické choroby.
Summary
In the treatment of inflammatory rheumatic diseases, hydrolytic enzymes
have so far been used as supplementary therapy. Their administration is
theoretically justified by their anti-inflammatory, analgesic, and immunomodulatory
effect. Of the nosological units in which we have used this therapy sucessfully,
resistant forms of rheumatoid arthritis, systemic lupus erythematosus,
and Sjögren's syndrome have to be mentioned. The role of hydrolytic
enzymes in the therapy of rheumatic diseases can only be established by
performing target-oriented trials involving simultaneous study of immunological
parameters. I the light of our experience, this form of therapy has
proved beneficial as a supplementary mode of treatment.
Key words: hydrolytic enzymes, therapy of inflammatory rheumatic diseases.
pp. 103-104
Download full text in PDF format
GRIPTESTER AND ASSESSMENT OF HANDGRIP FORCE
M. KOUDELKA, R. ŽÁK, M. TALANDA
Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej
akadémie vied, Bratislava
Riadite¾: Ing. V. Giba, CSc.
Prírodné lieèivé kúpele Èíž,
a.s., Èíž
Lekársky riadite¾: MUDr. R. Žák
Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity,
Bratislava
Vedúci: doc. Ing. J. Èuchran, CSc.
Súhrn
V mnohých medicínskych odboroch absentujú moderné
technické prostriedky a metódy zabezpeèujúce
dostatoène presné a štandardné merania potrebné
pri diagnostike, ako aj pri hodnotení výsledkov lieèebného
procesu. Tak je to aj v reumatológii, kde sa prejavuje nedostatok
prostriedkov pre objektívne meranie a hodnotenie kardinálnych
parametrov.
V snahe prispieť k riešeniu tohto problému vyvinuli autori
pracujúci v oblasti biomechaniky prístroj na meranie
úchopovej schopnosti ruky (griptester) navrhnutý na základe
biomechanického rozboru morfológie ruky tak, aby bol schopný
merať silu hrubého úchopu (na radiálnej aj ulnárnej
strane ruky), ako aj jemného úchopu. Pre snímanie
síl v òom sa použili dostatoène presné,
autormi za tým úèelom vyvinuté, optomechanické
snímaèe síl. Tieto snímaèe dovo¾ujú
priamu registráciu a vyhodnocovanie silových záznamov
v poèítaèi typu PC.
Prístroj umožòujúci štandardné meranie a v súèinnosti
s poèítaèom reprodukovate¾nosť a porovnate¾nosť
záznamov v rôznom èasovom odstupe sa úspešne
testoval na konkrétnych pacientoch. Možno ho využiť v diagnostike,
ergonómii, prognostike, posudkovej èinnosti a podobne.
K¾úèové slová: úchopová
schopnosť ruky, griptester, hrubý úchop, jemný úchop,
radiálny lúè ruky, ulnárny lúè
ruky, optomechanický snímaè sily.
Summary
Several medical branches fail to possess up-to-date equipment and methods
that would warrant precise standard measurements required both in diagnostics
and in evaluating the results of the therapeutic process. This applies
also to rheumatology with a lack of adequate means for objective measurement
and assessment of cardinal parameters.
With the aim to contribute to the solution of this problem, the authors,
specialists in biomechanics, developed a device for measuring the
gripforce of the hand — griptester. Its design is based on biomechanical
analysis of the morphology of the hand so that it is able to measure both
the gross gripforce (at the radial and ulnar side of the hand) and the
fine one. Optomechanical recorders of force, developed by the authors,
allow adequately precise force recordings. The measured force data can
be directly recorded and evaluated on a PC.
The device, providing standard measurements and in joint operation with
a computer reproducibility and comparability of data at different
time intervals, has been successfully tested on patients. It can be used
to advantage in diagnostics, ergonomics, prognostication, assessing working
ability, etc.
Key words: gripforce of the hand, griptester, gross grip, fine grip, radial
and ulnar proection of the hand, optomechanical recorder of force.
pp. 105-108
Download full text in PDF format
C. KOPÁÈ
I. ortopedická klinika Lekárskej fakulty Univerzity
Komenského, Bratislava
Vedúci: prof. MUDr. F. Makai, DrSc.
pp. 109-110
----------
17th EUROPEAN WORKSHOP FOR RHEUMATOLOGY RESEARCH
(20.—23.3.1997 in Brest)
L. CEBECAUER
pp. 111-112
----------
M. VYKYDAL
pp. 112
----------
Reviews
Download full text in PDF format