Electronic Library of
Scientific Literature Electronic Library of
Scientific Literature
Volume XIII / 1999, Number 3
ČASOVÁ DYNAMIKA KĹBOVÝCH ŤAŽKOSTÍ U PACIENTOV S CHRONICKOU RENÁLNOU INSUFICIENCIOU A CHRONICKOU HEMODIALYZAČNOU LIEČBOU
M. Kmeť, M. Mikulecký, J. Rovenský, P. Javorský
Interná klinika, oddelenie B, NsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica
Primár: MUDr. M. Kmeť, CSc.
Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava
Riaditeľ: prof. MUDr. T. Trnovec, DrSc.
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Dialyzačné stredisko NsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica
Vedúci lekár: MUDr. J. Koláčný
Súhrn
V priebehu 5 rokov sme sledovali 114 pacientov (64 mužov, 50 žien) s priemerným vekom
56 (25-76) rokov, s chronickou renálnou insuficienciou (CHRI) zaradených do chronického
intermitentného hemodialyzačného programu (CHIHL). Zaujímalo nás, či sa u týchto
pacientov zvyšuje výskyt príznakov a znakov dialyzačnej artropatie, aká je ich
závislosť od základnej choroby, pohlavia a dĺžky CHIHL, ktoré príznaky alebo znaky
sa objavujú ako prvé, aká je časová závislosť ich vzniku od dĺžky CHRI a CHIHL a
aká je lokalizácie postihnutia. Zistili sme, že výskyt sledovaných príznakov a
znakov u týchto pacientov stúpal v závislosti od dĺžky trvania CHIHL. Zvýšil sa
výskyt bolesti (p=0,00025), obmedzenia pohyblivosti kĺbov (p=0,0002) aj ostatných
sledovaných znakov a príznakov. Prvé sa objavili paraartikulárne kalcifikácie (75 %
kvantil prežívania bez nich bol 47 mesiacov). 75 % kvantil pre bolesť bol 67 mesiacov,
pre všetky ostatné sledované príznaky a znaky bol 75 % kvantil viac ako 80 mesiacov.
Najčastejšie postihnuté boli ramená, drobné kĺby rúk, kolená, C chrbtica; rozdiely
však neboli štatisticky významné. Nezistili sme rozdiely v závislosti od základnej
choroby, ani od pohlavia.
Kľúčové slová: chronická renálna insuficiencia, chronická hemodialyzačná
liečba, artropatia, časová dynamika.
Summary
In the prospective open-label study we have followed up 114 patients (64 men and 50 women,
age 25-76 years, mean age 56) with chronic renal insufficiency (CHRI) treated by
intermittent haemodialysis (III); the duration of follow-up was 5 years. Underlaying
diagnoses were as follows: chronic glomerulonephrivis in 36 patients (pts), chronic
tubulointerstitial nephritis in 22 pts, diabetic nephropathy in 14 pts. We sought to
determine the relationship between frequency of signs and symptoms of HD-related
arthropathy (HDRA) and: underlaying diagnosis, sex, age, and duration of HD treatment. We
found overall increase in HDRA signs and symptoms with longer duration of HD. Most
prominent increase was found in the incidence of pain (p=0.00025) and limited movement
(p=0.00025). As for time of onset, the earliest signs were paraarticular calcifications
(75 % quantil 47 months) and pain (75 % quantil 67 months). Time of onset of other signs
and symptoms was more than 80 months from the beginning of HD. Most frequently affected
were arms, hands, knees, cervical spine (p=n.s.). There was no relationship with
underlying diagnosis and sex.
Key words: chronic renal insufficiency, chronic haemodialysis therapy, arthropathy,
temporal dynamics.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 89-94
Download full text in PDF format (226 kB)
VLIV OLOMOUCINU A ROSKOVITINU NA PRODUKCI METALOPROTEINÁZ DEGRADUJÍCÍCH EXTRACELULÁRNÍ MATRIX POJIVOVÉ TKÁNĚ LIDSKÝMI FIBROBLASTY A CHONDROCYTY
J. Šťovíčková
Revmatologický ústav, Praha
Ředitel: doc. MUDr. K. Pavelka, CSc.
Souhrn
Cíl: Zjistit, zda je možno inhibitory buněčného dělení ovlivnit produkci
metaloproteináz štěpících mezibuněčnou matrix.
Metody: V kulturách lidských embryonálních fibroblastů a lidských
synoviálních buněk z revmatoidní synovie nebo chondrocytů a synoviálních buněk z
osteoartrotické chrupavky a synovie byla stanovována proliferační aktivita nepřímo
měřením mitochondriální dehydrogenázové aktivity metodou štěpení MTT. Produkce
metaloproteináz byla sledována v kondiciovaných mediích zymograficky v 10 %
polyakrylamidovém gelu s želatinou nebo s kaseinem jako substrátem.
Výsledky: Olomoucin a roskovitin, deriváty 4-benzylamino-9-metylpurinu, snižují
proliferační aktivitu jak plicních fibroblastů, tak synoviálních buněk a
chondrocytů. IC50 pro olomoucin je u plicních fibroblastů 70±14 micromol/L, u buněk z
revmatických tkání 56±14 micromol/L. U roskovitinu je IC50 14±2,8 micromol/L pro
plicní fibroblasty a 11,2±2,8 micromol/L pro revmatoidní buňky. Produkce
metaloproteináz není olomoucinem ani roskovitinem ovlivněna u nestimulovaných
plicních fibroblastů. Jsou-li však stimulovány mitogenem, je působením olomoucinu
potlačena produkce stimulovaných metaloproteináz. U buněk z revmatodiní synovie je
oběma inhibitory potlačována produkce želatinázy B, želatinázy A, intersticiální
kolagenázy a metaloproteináz o molekulové hmotnosti 135 a 150 kDa. U buněk z
osteoartrotického kloubu je oběma inhibitory potlačována pouze produkce
intersticiální kolagenázy.
Závěr: Z daných experimentálních dat je možno vyvodit, že proliferace a
exprese metaloproteináz jsou procesy, které spolu přímo nesouvisejí. Spojovacím
můstkem mezi nimi jsou pravděpodobně kinázy aktivované extracelulárními mitogeny
(ERK/MAP kinázy). Olomoucin i roskovitin jsou inhibitory jak kináz řídících
buněčný cyklus, tak ERK/MAP kináz, a tedy mohou úspěšně inhibovat jak
proliferační aktivitu, tak produkci metaloproteináz buněk stimulovaných exogenními
mitogeny.
Klíčová slova: olomoucin, roskovitin, proliferace, produkce metaloproteináz.
Summary
Goal: To assess the possibility to use inhibitors of the cell division for the
reduction of the production of matrix metalloproteinases.
Methods: The proliferation of embryonal human lung fibroblasts from rheumatoid
synovium and chondrocytes from osteoarthritic cartilage was measured indirectly by the
method of splitting MTT by the mitochondrial dehydrogenase. The production of matrix
metalloproteinases was followed by zymography on 10 % PAGE with copolymerized gelatine or
caseine as substrates.
Results: Olomoucine and roscovitine, the derivatives of
4-benzylamino-9-methylpurine, down-regulated proliferation of embryonal human lung
fibroblasts as well as fibroblasts from rheumatoid synovium and chondrocytes from
osteoarthritis cartilage, respectively. IC50 was 70±14 micromol/L for olomoucine and
14±2,8 micromol/L for roscovitine in the case of lung fibroblasts and 56±14 micromol/L
for olomoucine and 11,2±2,8 micromol/L for roscovitine in the case of rheumatoid synovial
fibroblasts or osteoarthritic cartilage chondrocytes. The production of matrix
metalloproteinases was not affected by these inhibitors when the treated celles were
unstimulated lung fibroblasts. When the cells were stimulated by methylsulphoxid,
olomoucine down-regulated production of metalloproteinases induced by this mitogen. When
cells from rheumatoid synovium were treated by either inhibitor gelatinase B, gelatinase
A, fibroblasts collagenase and two other metalloproteinases with Mr 135 and 150 kDa were
down-regulated. In the cultures of chondrocytes from osteoarthritic cartilage only
fibroblast collagenase was slightly down-regulated by both inhibitors.
Conclusion: The proliferation of the cells and production of matrix
metalloproteinases are not closely related events. The connection between them provide
probably ERK/MAP kinases. Olomoucine androscovitine are inhibitors of both
cyclin-dependent kinases regulating the progression of cells through the cell cycle and
ERK/MAP kinaseswhich regulate the production of AP-1 as a result of extracellular stimuli.
That is why both olomoucine and roscovitine can down-regulate proliferation as well as
production of matrix metalloproteinases by the cells stimulated by exogenous mitogens.
Key words: olomoucine, roscovitine, proliferation, production of matrix
metalloproteinases.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 95-100
Download full text in PDF format (553 kB)
ÚČINOK ZEEL comp. NA EXPERIMENTÁLNU OSTEOARTRÓZU V KOLENE KRÁLIKA
M. Stančíková, M. Bély, K. Švík, H.W. Metelmann, M. W. Schmolz, R. Ištok, R.
Fano
Research Institute of Rheumatic Diseases, Piešťany, Slovak Republic
Vedúci: prof. MUDr. j. Rovenský, DrSc
National Institute of Rheumatology and Physiotherapy, Budapest, Hungary
Vedúci: Dr. G. Bálint
Biologische Heilmittel Heel GmbH, Medical Research Department, Baden-Baden, Germany
Vedúci: H.W. Metelmann
Experimental and Diagnostic Immunology, GmbH, Reutlingen, Germany
Vedúci: Dr. rer. nat. M.W. Schmolz
Súhrn
Pozadie problému: Zeel comp. je roztok homeopatických extraktov, ktorý sa
používa v antihomotoxickej liečbe osteoartrózy. Klinická štúdia u pacientov s
gonartrózou ukázala priaznivý účinok tejto látky.
Cieľ práce: Sledovanie účinku Zeel comp. na artikulárnu chrupku počas vývoja
osteoartrózy u králikov po prerušení predného skríženého väzu (PPSV).
Metódy: V štúdii sa použilo celkovo 12 králikov samcov kmeňa New Zealand
White (NZW). Králiky sa po chirurgickom výkone PPSV pravého kolena a po jednoduchej
artrotómii kontralaterálneho ľavého kolena náhodne rozdelili do dvoch skupín po 6
zvierat: osteoartrotická neliečená skupina (OA) a skupina liečená Zeel comp. OA
skupina dostávala do pravého operovaného kolena s PPSV intraartikulárnu injekciu
sterilného fyziologického roztoku a liečená skupina podobným spôsobom Zeel comp.
Súčasne obe skupiny dostávali do ľavého kolena (slepá, tzv. sham kontrola) sterilný
fyziologický roztok. Zeel comp. a fyziologický roztok sa aplikovali intraartikulárne
dvakrát za týždeň, ihneď po operácii, celkom 9 týždňov až po eutanáziu zvierat.
Sledovali sa tieto parametre: makroskopická morfológia, histológia, močový
pyridinolín (Pyr).
Hlavné výsledky: Morfologické zmeny v osteoartritickej skupine bez liečby boli
viditeľné na mediálnej aj laterálnej oblasti kondylov operovaných kolien (PPSV), ale
výraznejšie na mediálnom kondyle. Povrch artikulárnej chrupky bol zdrsnený, s
hypertrofickými zmenami a závažnými eróziami. Závažnosť poškodenia chrupky bola
všeobecne nižšia v skupine liečenej Zeel comp. v porovnaní s artritickými
kontrolami. Morfologické zmeny na kontralaterálnej sham kontrole boli malé alebo
žiadne. Bodové hodnotenie poškodenia chrupky makroskopickou morfológiou preukazovalo
signifikantne nižší rozsah poškodenia v skupine Zeel comp.
Histologické dôkazy degenerácie chrupky sa pozorovali v kolenách s PPSV liečených aj
neliečených králikov. V artikulárnej chrupke OA kontroly sa zistili tieto
degeneratívne zmeny: zdrsnený povrch, strata povrchovej vrstvy, erózie, fibrilácie
a/alebo fisúry, nepravidelné rozmiestnenie a tvar chondrocytov. V osteoartritickej
skupine liečenej Zeel comp. boli znaky chrupkovej degenerácie femorálnych kondylov
limitované. Priemer celkového histopatologického skóre skupiny Zeel comp. bol
signifikantne nižší v mediálnych kondyloch (20,7±0,64, p<0,05) v porovnaní so
skupinou OA, ktorá dostávala fyziologický roztok (23,40±0,54). Výsledok bol podobný
aj pri pozorovaní laterálnych kondylov.
Biochemické stanovenia ukázali signifikantne vyššie koncentrácie Pyr v moči OA
skupiny oproti zdravým králikom počas celej štúdie (9 týždňov), indikujúce
vyššiu kolagénovú degradáciu chrupky a subchondrálnej kosti u osteoartritických
zvierat. Králiky liečené Zeel comp. mali tieto koncentrácie pozorovateľne nižšie v
porovnaní s OA kontrolou.
Záver: Výsledky tejto štúdie ukázali, že hoci intraartikulárna aplikácia
Zeel comp. celkom nezabránila rozvoju poškodenia kĺbu u králikov s PPSV na modeli
osteoartrózy, výsledky našich morfologických a histologických sledovaní, ako aj
biochemických zistení demonštrovali signifikantné a bazálne zníženie závažnosti
poškodenia chrupky kondylov a chondrocytov.
Kľúčové slová: králik, osteoartróza, Zeel comp., makroskopická morfológia,
histopatológia, pyridinolín.
Summary
Objective: Zeel comp. is a mixture of homeopathic extracts used in antihomotoxic
medicine of osteoarthrosis. The clinical study in patients with gonarthrosis showed a
pronounced beneficial effect of this compound.
The aim of study: The evaluation of the Zeel comp. effect on the articular
cartilage of knee joint during development of osteoarthrosis in rabbits following anterior
cruciate ligament transsection (ACLT).
Methods: A total of 12 New Zealand White (NZW) male rabbits were used in this
study. The rabbits were randomly divided into two groups of 6 animals after surgical ACLT
of right knees and simple arthrotomy of their contra-lateral left knees: osteoarthritic
untreated group (OA) and Zeel comp. treated group. OA group received intra-articular
injection of sterile saline and the treated group injected in the same manner with Zeel
comp. into the right ACLT knee. At the same time both groups received intra-articular
injection of sterile saline into the left knees (Sham controls). Zeel comp. or saline were
injected intra-articularly twice a week, immediately after surgery until sacrifice at 9
weeks. The parameters tested were gross morphology, histology as well as urinary
pyridinoline (Pyr).
Most important results: Morphological changes in osteoarthritic group without
treatment were seen on both, medial and lateral region, but markedly on medial condyle of
the ACLT right knee. The articular cartilage was characterised by a rough and hypertrophic
appearance with severe erosions. The severity of cartilage damage was generally lower in
Zeel comp. group in comparison with OA group. The gross morphological examination of
contralateral sham controls revealed very little or no changes. Gross morphological
grading of cartilage damage showed significantly lower extent of damage in Zeel comp.
group.
Histological evidence for cartilage degeneration was observed in the ACLT knees of both
treated and untreated rabbits. In OA controls the articular cartilage showed degenerative
changes, including: rough surface, loss of superficial layer, erosion, fissures, irregular
arrangement and form of chondrocytes. In the osteoarthritic group treated with Zeel comp.
the signs of cartilage degeneration of femoral condyles were limited. The mean global
histopathological score in the Zeel comp. group was significantly lower in medial condyles
(20.70±0.64, p<0.05) in comparison with saline treated OA group (23.40±0.54). Similar
results were observed in lateral condyles.
Biochemical determinations showed significantly higher concentrations of urinary Pyr in
the OA group compared to healthy rabbits during the whole period of the study (9 weeks),
indicating a higher collagen degradation of cartilage and subchondral bone in the
osteoarthritic animals. The urinary levels of rabbits treated with Zeel comp. was clearly
lower compared to the OA controls.
Conclusion: The results of this study showed that, intraarticular Zeel comp.
injections did not completely prevent the development of joint damage in the ACLT rabbit
model of osteoarthrosis, however the results of our morphological and histological
experiments as well as the biochemical findings demonstrate a significant and substantial
decrease in severity of the damage caused in condyle cartilage and in chondrocytes.
Key words: rabbit, osteoarthrosis, Zeel comp., gross morphology, histopathology,
pyridinoline.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 101-108
Download full text in PDF format (1117 kB)
REUMATOLOGICKÉ PREJAVY U PACIENTOV S ENDOKRINNÝMI CHOROBAMI
J. Rovenský, J. Payer Jr., I. Rybár
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
I. interná klinika Fakultnej nemocnice, Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. I. Ďuriš, DrSc.
Súhrn
Hormonálna rovnováha je základným predpokladom primeraného vývoja a funkcie
pohybového aparátu. Hlavnými hormónmi ovplyvňujúcimi kostný metabolizmus sú tzv.
kalciotropné hormóny - parathormón, vitamín D a kalcitonín. Rovnako dôležitými pre
vývoj pohybového aparátu sú však aj rastový hormón, tyreoidálne hormóny,
inzulín, glukokortikoidy a pohlavné hormóny. Chronické endokrinné ochorenia sú
často sprevádzané komplikáciami muskuloskeletálneho systému. Včasná a dôsledná
liečba základného ochorenia je nevyhnutným predpokladom efektívnej terapie zmien
pohybového aparátu.
Kľúčové slová: reumatologické prejavy, endokrinné choroby, hypertyreóza,
hypotyreóza, hypogonadizmus, hyperparatyreóza, hypoparatyreóza.
Summary
Fundamental precondition of adequate development and function of the locomotor apparatus
is hormonal balance. Major hormones effecting bone metabolism are calciotrophic hormones -
parathormone, vitamin D and calcitonin. Equally important for locomotor apparatus
development are growth hormone, thyroidal hormones, insulin, glucocorticoids and sexual
hormones. Chronic endocrine diseases are often accompanied by musculoskeletal system
complications. Early and thorough management of undelying disease is an inevitable
precondition of the altered locomotor apparatus effective therapy.
Key words: rheumatological manifestation, endocrine diseases, hyperthyreoidism,
hypothyreoidism, hypogonadism, hyperparathyreoidism, hypoparathyreoidism.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 109-114
Download full text in PDF format (89 kB)
VÝZNAM TRANSPLANTÁCIE KOSTNEJ DRENE PRI ZÁPALOVÝCH REUMATOLOGICKÝCH CHOROBÁCH
M. Mistrík, A. Sakalová
Klinika hematológie a transfúziológie Fakultnej nemocnice, Bratislava
Prednostka: prof. MUDr. A. Sakalová, DrSc.
Súhrn
Transplantácia krvotvorných buniek je štandardnou liečbou vybraných závažných
hematologických, onkologických a vrodených chorôb. V poslednom desaťročí sa
objavili poznatky o tom, že v patogenéze niektorých autoimunitných chorôb sa
uplatňujú poruchy kmeňovej krvotvornej bunky a že transplantácia krvotvorných bunie
môže byť prínosom. Doterajšie výsledky ukazujú, že autológna transplantácia
krvotvorných buniek sa môže úspešne urobiť pri reumatických chorobách. Pritom sa
môže použiť technika ako pri konvenčných indikáciách. Optimálny prípravný
režim, kritériá výberu chorých, hodnotenia odpovede, dlhodobé výsledky a efektivitu
vo vzťahu k nákladom, ako aj mnoho ďalších odpovedí môže dať iba koordinovaná
prospektívna klinická štúdia. Zlepšenie sa pozorovalo u 2/3 hodnotiteľných
chorých, v niektorých prípadoch s kompletnou klinickou a imunologickou odpoveďou.
Doteraz však nie sú jednoznačne určené kritériá odpovede a relapsu. Sledovanie
chorých je stále krátke, pozorujú sa relapsy po iniciálnej odpovedi. Toxicita výkonu
je rovnaká ako napríklad toxicita autotransplantácie pre lymfómy po prvej remisii.
Napriek tomu, že sa výrazne zlepšila technológia a bezpečnosť autotransplantácie,
jej použitie pri nemalígnych ochoreniach je významným krokom pre chorého a jeho
ošetrujúceho lekára, ktorý vyžaduje dôkladné a jasné porovnanie potenciálneho
rizika a prínosu, výber primeraných protokolov a pacientov a informovaný súhlas
chorého. Pri reumatických chorobách prichádzajú do úvahy tri odlišné stratégie
použitia transplantácie krvotvorných buniek. V rámci jednej z nich sa najprv urobí
odber a uskladnia sa autológne krvotvorné bunky, následne sa podá netransplantačná
liečba a až v prípade jej zlyhania sa chorý podrobí autotransplantácii. Ďalšou
možnosťou je odber a následné urobenie autotransplantácie krvotvorných buniek.
Treťou možnosťou je alogénna transplantácia krvotvorných buniek od HLA-identického
súrodenca, ktorá veľmi pravdepodobne povedie k trvalému vyliečeniu.
Intenzívna chemoterapia s následnou autológnou transplantáciou krvotvorných buniek sa
stala perspektívnym liečebným postupom nielen pre ťažké reumatologické ochorenia,
ale aj pre hematologické, neurologické a ďalšie autoimunitné choroby, ako je Crohnova
choroba, autoimunitný diabetes mellitus, alebo amyloidóza AL.
Kľúčové slová: autológna transplantácia krvotvorných buniek, autoimunitné
ochorenia, reumatické choroby.
Summary
Haematopoietic stem cell transplantation is a standard treatment for severe
haematological, oncological and inborn disorders. During last ten years it was recognized
that in the pathogenesis of some autoimmune diseases abnormalities of haematopoietic stem
cell could be involved, and that stem cell transplants may bring benefit. Recent results
confirmed autologous stem cell transplants could be performed in rheumatoid disorders. The
same technique as for standard indications could be used. Optimal conditioning regimen,
patient selection criteria, evaluation of response, long-term results and cost
effectiveness, as many other answers can give coordinated prospective clinical studies
only. Improvement was seen in 2/3 of evaluable patients, in some complete clinical and
immunological repsonse. Time of observation is still very short, relapses have occured
after initial response. Autotransplant toxicity was similar to the autotransplant toxicity
for lymphomas after first remission. Despite dramatic improvement in stem cell transplant
technology and safety, their using for non-malignant disorders is a significant step for
patients and their doctors, and requires detailed and clear comparison of potential risk
to benefit, selection of optimal protocols and patients, and patient’s informaed
consent. In considering more aggressive treatment for rheumatoid diseases it appears there
are 3 possible approaches. First, and most conservative, is to store peripheral blood stem
cells for possible future marrow rescue and then to give higher doses of immunosuppressive
agents, especially in combination, to see wheather there is an improvement over
conventional doses. Second, for those who prefer stem cell transplantation to conservative
approach, is to give myeloablative and lymphoablative therapy chemotherapy followed by
lymphocyte-free haematopoietic stem cells. Third, and most likely to be curative, is myelo
and lymphoablative therapy followed by stem cells from an HLA matched family member.
Intensive chemotherapy followed by autologous stem cell transplant is a perspective
therapeutic approach not only to severe rheumatoid diseases, but also to haematological,
neurological and other autoimmune disorders, like Crohn’s disease, autoimmune diabetes
mellitus or amyloidosis AL.
Key words: autologous stem cell transplantation, autoimmune disorders, rheumatoid
diseases.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 115-123
Download full text in PDF format (114 kB)
LIEČBA GASTRODUODENÁLNYCH VREDOV VYVOLANÝCH NESTEROIDOVÝMI ANTIFLOGISTIKAMI POMOCOU FAMOTIDÍNU
I. Rybár, J. Rovenský
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Retrospektívne sme analyzovali hojenie gastroduodenálnych peptických vredov vyvolaných
NSA pomocou H2-antagonistu vyššej generácie - famotidínu v dávke 40 mg denne u 22
chorých s reumatickými chorobami. Liečba NSA nebola prerušená. Po 4 týždňoch sa
zhojilo (12/19) 63 % žalúdkových vredov a (6/9) 67 % dvanástnikových vredov. Po
8-týždňovej liečbe (18/19) 95 % žalúdkových vredov a (9/9) 100 % dvanástnikových
vredov. V podskupinách chorých liečených glukokortikoidmi a s prítomným Helicobacter
pylori sa nezaznamenali štatisticky významné odchýlky v hojení. Tolerancia
famotidínu u chorých liečených antireumatikami bola optimálna.
Kľúčové slová: peptický vred, gastropatia, nesteroidové antiflogistiká,
H2-antagonisty, famotidín.
Summary
A retrospective analysis of the healing of gastroduodenal peptic ulcers induced by
non-steroidal antiinflammatory drugs (NSAID) by means of H2-antagonist famotidine 40 mg
o.d. in 22 patients with rheumatic diseases has been carried out. The NSAID treatment was
not interrupted. There were 19 gastric ulcers and 9 duodenal ulcers in 22 patients.
Healing rate after 4 weeks of the treatment was 63 % (12/19) in gastric ulcers and 67 %
(6/9) in duodenal ulcers. Healing rate after 8 weeks of the treatment was 95 % (18/19) in
gastric ulcers and 100 % (9/9) in duodenal ulcers. In subgroups of patients treated with
the glucocorticosteroids and in patients with Helicobacter pylori infection, no
statistically significant differences in the healing have been recorded. Tolerance of
famotidine in rheumatic patients was optimal.
Key words: peptic ulcer, gastropathy, non-steroidal antiinflammatory drug, H2-antagonist,
famotidine.
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 125-129
Download full text in PDF format (84 kB)
Rheumatologia, 13, 1999, č. 3, s. 130-155
Download full text in PDF format (3712 kB)