Electronic Library of Scientific Literature
Electronic Library of Scientific Literature
Volume XI / 1997, Number 4
TOTÁLNA ARTRODÉZA ZÁPÄSTIA U PACIENTOV S REUMATOIDNOU ARTRITÍDOU
Ľ. PRAVDA
Ortopedicko-traumatologické oddelenie Nemocnice s poliklinikou, Piešťany
Vedúci: MUDr. Ľ. Pravda
Súhrn
Pozadie problému: Najlepšou liečbou deštruovaného nestabilného a bolestivého
reumatoidného zápästia je totálna artrodéza, ktorá v našich podmienkach
v súčasnosti pokrýva aj indikácie pre implantačnú artroplastiku.
Cieľ a východiská: Cieľom práce bolo overiť vplyv postavenia zápästia
na silu úchopu ruky na dostatočnom počte pacientov.
Metódy: Pri operáciách sme použili 2 spôsoby fixácie: Straubovu-Ranawatovu
metódu a modifikovanú Mannerfeltovu metódu. U časti pacientov s ich súhlasom
sme na dominantnej strane zápästia fixovali v 20° dorzálnej flexii. Druhú
skupinu tvoria pacienti s fixáciou zápästia v neutrálnej polohe.
Výsledky: U 20 pacientov sme urobili 26 totálnych artrodéz zápästia.
Dvanásť zápästí na dominantnej strane fixovaných v 20° dorzálnej flexii
malo po 1 roku od operácie zvýšenie sily úchopu ruky o 62,5 mmHg, čo znamenalo
zisk 136 %. Neutrálna poloha zvýšila silu úchopu o 35 mmHg, čo je 76 %.
Záver: Totálna artrodéza predstavuje úspešnú operáciu, ktorá stabilizuje
slabé, deštruované zápästie, odstraňuje bolesť a zvyšuje silu úchopu ruky,
čo jednoznačne potvrdzujú aj výsledky u našich pacientov, pričom sila úchopu
je väčšia pri 20° dorzálnej flexii. Nezanedbateľný je aj kozmetický efekt
operácie.
Kľúčové slová: totálna artrodéza, subtotálna artrodéza, reumatoidná deštrukcia
zápästia.
Summary
Background to the issue: The best treatment for deformed, unstable
and painful wrist is total arthrodesis. Today, under our conditions, this
also covers indications for implant arthroplasty.
Aim and starting points: The aim of this work was to verify the
influence of wrist position on hand grip strength in a suitably large sample
of patients.
Methods: In surgery we used two methods of fixation: the Straub-Ranawat
method and the modified Mannerfelt method. Some patients opted to have
the dominant side of their wrist fixed at 20° dorsal flexion whilst other
patients had their wrist fixed in a neutral position.
Important results: In total, 26 wrist arthrodesis operations were
performed on 20 patients. After one year, twelve wrists that were fixed
on the dominant side at 20° dorsal flexion showed an increase in grip strength
of 62.5 mmHg, representing a 136 % gain. Fixing in the neutral position
increased the grip strength by 35 mmHg, which is 76 %.
Conclusion: Total arthrodesis represents a successful operation,
which stabilises a weak, deformed wrist, relieves pain and increases hand
grip strength. This was explicitly confirmed by the results in our patients.
The grip strength is 20 % higher in dorsal flexion. The cosmetic effect
of the operation cannot be neglected either.
Key words: total arthrodesis, partial arthrodesis, rheumatoid destruction
of the wrist.
pp. 189-194
Download full text in PDF format (400 kB)
MODIFIKOVANÝ PRIEBEH REUMATOIDNEJ ARTRITÍDY PRI KOINCIDENCII S DISH (M. FORESTIER)
D. ŽLNAY, P. SCHULTZ, J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Pozadie problému: V poslednom období sa všeobecne uznáva, že difúzna
idiopatická skeletálna hyperostóza (DISH) patrí medzi metabolické ochorenia
sprevádzané často poruchou glycidového, purínového a tukového metabolizmu
s hyperretinolémiou. Tieto poruchy zvyčajne ovplyvňujú priebeh vlastného
ochorenia a prípadne sprievodných chorôb.
Cieľ a východiská: Koincidencia reumatoidnej artritídy (RA) a DISH
je zriedkavá. V literatúre bolo dokumentovaných len niekoľko prípadov.
Vzájomné ovplyvnenie týchto chorôb sa diskutuje vo svetle rôznych metabolických
porúch, ako je napríklad často sa vyskytujúca hyperretinolémia pri DISH.
Metódy: V priebehu piatich rokov sme opakovane vyšetrili klinicky,
laboratórne a röntgenologicky súbor 11 chorých s istou diagnózou RA za
použitia ARA kritérií, u ktorých sa pri aktuálnom vyšetrení zistila tiež
istá diagnóza DISH podľa Utsingerových diagnostických kritérií. Súbor sa
delil na 2 podskupiny. V prvej podskupine bolo 5 pacientov, u ktorých pri
začiatku RA bola už diagnostikovaná DISH, a druhá podskupine pozostávala
zo 6 pacientov, u ktorých sa DISH diagnostikovala v priebehu ochorenia.
Hlavné výsledky: Takmer u všetkých pacientov na začiatku ochorenia
sa klinicky alebo anamnesticky zistilo typické polyartikulárne postihnutie
kĺbov. U 6 bol nález typických reumatoidných uzlíkov. 8 chorých malo vysokú
pozitivitu RF/LFT, u 5 chorých bol pozitívny i hemaglutinačný test. U 6
chorých bol stredne zápalový synoviálny výpotok bez prítomnosti mikrokryštálikov.
Klinicky často po akútnom polyartikulárnom začiatku v priebehu 2 až 4 rokov
sa pozoruje stabilizácia procesu. Röntgenologicky sa zisťujú menej početné
deštruktívne prejavy, zriedkavejšie je symetrické postihnutie. Pozorujú
sa jemné osteoplastické perifokálne prejavy v okolí erózií, dochádza k ohraničeniu
defektov so sklerotickým lemom. Spoluúčasť zreteľnejších exostotických
formácií, až periostóz najmä na processus styloides ulnae je častá. V prvej
podskupine so včasnejším začiatkom DISH je neskôr zvyčajne oligoartikulárny,
epizodický priebeh, röntgenologicky sú výraznejšie osteoproduktívne zmeny
a ankylózy. V druhej podskupine s neskorším začiatkom DISH je pomalšia
progresivita ochorenia, sklerotizácia v okolí erózií a menej vyznačené
osteoplastické zmeny.
Závery: Z našich výsledkov vyplýva, že DISH modifikuje priebeh reumatoidnej
artritídy. Spomaľuje rozvoj deštruktívnych prejavov za spoluúčasti tvorby
osteoplastických perifokálnych zmien, zreteľnejším ohraničením defektov,
často s rekalcifikáciou erózií a tvorbou exostotických formácií. Predpokladáme,
že na modifikovaný priebeh RA majú pravdepodobne vplyv metabolické abnormality
DISH, predovšetkým hyperretinolémia, genetická predispozícia a časový faktor
vzniku koincidencie týchto ochorení.
Kľúčové slová: difúzna idiopatická skeletálna hyperostóza, reumatoidná
artritída, hyperretinolémia, metabolické abnormality.
Summary
Background of the problem: In the last time there is generally accepted
that diffuse idiopathic skeletal hyperostosis (DISH) belongs to metabolic
disorders often assotiated with disturbance of glycine, purine and fat
metabolism, and with hyperretinolemia. These disorders usually affect the
course of the main disease and attendant diseases.
Objectives: Coincidence of rheumatoid arthritis (RA) with DISH is
rare, and only some cases were reported in the literature. Mutual influence
of these diseases has been discussed from the aspect of various metabolic
disorders, such it is often in the case of hyperretinolemia in DISH.
Methods: Over a five years period we repeatly carried out clinical,
laboratory and radiographic examinations of ll patients with the established
diagnosis of rheumatoid arthritis according to ARA criteria and of DISH
based on Utsinger's diagnostic criteria. The group of patients was devided
into two subgroups: in the first of them there were 5 patients in whom
DISH was diagnosed at the beginning of RA, the second one consisted of
6 patients in whom DISH was diagnosed during RA.
Main purpose: Almost in all of studied patients the polyarticular
affection was found out clinically at the onset of RA, in 6 of them also
with finding of typical rheumatoid nodules. The high positivity of rheumatoid
factors detected by LFT was in 8 patiens, in 5 of them the hemagglutination
test was positive, too. In 6 patients the synovial exudate showed a middle
inflammatory character without finding of microcrystals. The stabilization
of the arthritic proces, often after clinically acute polyarticular onset,
was observed during a period of 2 till 4 years. Roentgenographically less
number of destructive changes and only rare symetrical joint affection
were registered. In the surrounding of erosions some slight perifocal osteoplastic
reactions with a tendency to tnniecce these defects by sclerotic border
were found to develop. Participation of more pronounced exostotic formatoins
up to periostosis, especially on the processus styloides ulnae, was often.
In the first patients subgroup with an earlier onset of DISH, later the
course of RA was episodic, often oligoarticular and roentgenographically
marked osteoproductive changes and ankyloses of joints. In the second subgroup
with later onset of DISH, the progression of the disease was slower and
osteoplastic changes including surrounding sclerotization of erosions less
pronounced.
Conclusions: The results of our study confirm that DISH can modify
the course of rheumatoid arthritis. It slows down the development of destructive
changes due to participation of osteoplastic perifocal reactions with marked
surrounding of defects and often with recalcification of erosions and exostotic
formation production. The metabolic abnormalities of DISH, in the first
place hyperretinolemia together with the factor of time and genetic predisposition,
are supposed to influence the modified course of RA.
Key words: diffuse idiopathic skeletal hyperostosis, rheumatoid arthritis,
hyperretinolemia, metabolic abnormalities.
pp. 195-200
Download full text in PDF format (363 kB)
PYRIDINOLÍNOVÉ PRIEČNOVÄZBOVÉ ZLÚČENINY KOLAGÉNU PRI SYSTÉMOVEJ SKLERÓZE
R. IŠTOK, M. STANČÍKOVÁ, J. LUKÁČ, J. ROVENSKÝ
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Súhrn
Pozadie problému: Systémová skleróza (SSc) je charakterizovaná poruchami
metabolizmu kolagénu; ich výsledkom je fibróza mäkkých spojivových tkanív.
Priečnoväzbové zlúčeniny kolagénu pyridinolín (Pyr) a deoxypyridinolín
(Dpyr) sú degradačné produkty kolagénu vylučované močom. Zvýšená koncentrácia
pyridinolínu, najmä jeho frakcie pochádzajúcej z mäkkých tkanív (soft tissue
pyridinoline, stPyr) bola opísaná u pacientov so SSc. Nevyjasnený zostáva
tkanivový zdroj stPyr pri SSc.
Cieľ práce: Porovnať koncentrácie Pyr, Dpyr a stPyr v moči u pacientov
so SSc, osteoporózou (OP) a zdravých kontrol. Zistiť, či parameter stPyr
odráža rozsah kožného, resp. orgánového postihnutia u pacientov so SSc.
Metódy: Sledované súbory tvorilo 24 pacientov so SSc, 22 pacientov
s OP a 11 zdravých kontrol. Koncentrácie Pyr a Dpyr v rannom moči sa určovali
metódou HPLC s fluorescenčnou detekciou.
Výsledky: Pyr aj Dpyr boli signifikantne zvýšené u pacientov so
SSc v porovnaní so zdravými kontrolami. Výrazne zvýšené boli hodnoty stPyr
u pacientov so SSc oproti zdravým kontrolám aj pacientom s OP (62,9±50,0
vs 23,3±6,9 a 21,9±21,2 nmol/mmol kreatinínu, p =< 0,005). Medzi skóre
kožného postihnutia a hodnotami stPyr sme zistili signifikantnú pozitívnu
koreláciu (rS=0,57, p=0,0063). Výraznú koreláciu sme zaznamenali
aj medzi skóre orgánového postihnutia a stPyr (rS=0,58, p=0,0057).
Záver: Zvýšené hodnoty stPyr u pacientov so SSc a ich signifikantná
korelácia s mierou kožného i orgánového postihnutia poukazujú na to, že
zdrojom Pyr môžu byť fibrotizované tkanivá.
Kľúčové slová: systémová skleróza, pyridinolín, deoxypyridinolín, kolagén.
Summary
Background of the problem: Systemic sclerosis (SSc) is characterized
by disturbance of collagen metabolism resulting in fibrosis of the soft
connective tissues. Cross-link compounds of collagen, pyridinoline (Pyr)
and deoxypyridinoline (Dpyr), are the degradation products of collagen
secreted by urine. The increased concentration of pyridinoline, especially
the fraction originating from soft connective tissues (soft tissue pyridinoline,
stPyr), has been described in patients with systemic sclerosis, however,
its tissue source remains to be explained.
Aim of the investigation: The authors tried to compare Pyr, Dpyr
and stPyr urine concentration in patients with SSc, osteoporosis (OP) and
healthy persons, and to find out if stPyr reflects the extent of the skin
and organ involvement in patients with SSc.
Methods: The investigated group consisted of 24 patients with SSc,
22 patients with OP, and 11 healthy persons. Pyr and Dpyr in samples of
morning urine were estimated by HPLC method using fluorescence detection.
Results: Pyr and Dpyr were found to be increased significantly in
patients with SSc when compared with healthy controls. Markedly increased
values of stPyr were found in patients with SSc in comparison to both healthy
controls and patient with OP (62.9±50.0 vs 23.3±6.9 and 21.9±21.2 nmol/mmol
creatinine, p =< 0.005). A significant positive correlation was found
out between the score of skin involvement and stPyr values (rS=0.57,
p=0.0063). A marked correlation was also noted between the score of organ
involvement and stPyr (rS=0.58, p=0.0057).
Conclusion: The increased values of stPyr in patients with SSc and
their correlation with the range of skin and organ involvement suggest
that fibrotized tissues may be the source of Pyr.
Key words: systemic sclerosis, pyridinoline, deoxypyridinoline, collagen.
pp. 201-204
Download full text in PDF format (148 kB)
FUNKČNÉ HODNOTENIE CHORÝCH SO VČASNOU REUMATOIDNOU ARTRITÍDOU
A. SZILASIOVÁ, M. KOVAŘOVÁ, Ž. MACEJOVÁ, I. NAGYOVÁ, A. BEREŠOVÁ, B.
SPIŠÁK
II. interná klinika Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Košice
Prednosta: doc. MUDr. D. Trejbal, CSc.
Ústav sociálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ, Košice
Prednosta: MUDr. M. Kovařová, CSc.
Súhrn
Pozadie problému: Reumatoidná artritída je často spojená s poškodením
funkcie kĺbov a s obmedzením fyzickej výkonnosti chorého, ktoré ovplyvňujú
kvalitu života pacienta.
Cieľ práce: Testovanie poškodenia funkcie kĺbov a fyzickej spôsobilosti
k jednoduchým denným činnostiam chorých s RA.
Metódy: Fyzickú spôsobilosť sme zisťovali pomocou dotazníka na hodnotenie
zdravia indexom neschopnosti (HAQ/FDI). Poškodenie kĺbových funkcií sme
merali výkonnostným indexom signály pre poškodenie kĺbov (SOFI).
Výsledky: Vyšetrili sme 160 chorých s RA (135 žien a 25 mužov) s priemerným
vekom 48,3±12,13 roka a s trvaním choroby 21,32±15,61 mesiaca. Priemerná
hodnota HAQ/FDI bola 1,079±0,65. Skóre 0 malo 6,3 % (10) pacientov, 46,9
% (75) chorých malo skóre od 0,1 do 1,0. Do skupiny so závažným obmedzením
funkčnej schopnosti, ktorej skóre bolo od 1,1 do 2,0, patrilo 36,3 % (58)
a veľmi závažné postihnutie funkčnej spôsobilosti (skóre od 2,1 do 3,0)
malo 10,8 % (17) pacientov. Skóre indexu SOFI bolo od 0 do 28. Bez známok
poškodenia boli 3 pacienti (2,8 %). Skóre indexu od 1 do 11 malo 66 chorých
(62,3 %) a 36 chorých malo skóre od 12 do 28 (34,9 %), čo sme hodnotili
ako závažné poškodenie kĺbových funkcií. HAQ/FDI a SOFI index štatisticky
významne korelovali s ostatnými parametrami, ako bol kĺbový index podľa
Ritchiovej, počet citlivých kĺbov, úchopová sila rúk, FW a hladina CRP.
Funkcia horných končatín bola postihnutá častejšie ako DK.
Záver: Dve jednoduché metódy merania kvality života chorých s RA
z pohľadu ich fyzickej spôsobilosti a poškodenia funkcie kĺbov nám umožnili
zistiť, že napriek krátkemu trvaniu ochorenia mala viac ako polovica chorých
závažnejšie až závažné prejavy poškodenia funkcie kĺbov a známky obmedzenia
funkčnej fyzickej schopnosti. Meranie SOFI indexom nám poskytlo údaj o malom,
ale závažnom včasnom poškodení funkcie kĺbu. Fyzická výkonnosť chorých
meraná pomocou HAQ/FDI bola významne podmienená poškodením funkcie kĺbov
a zápalovou aktivitou a ukázala nám obraz aktuálneho stavu choroby z pohľadu
a hodnotenia pacienta.
Kľúčové slová: funkčná fyzická schopnosť, HAQ/FDI, signály poškodenia kĺbov,
index SOFI, reumatoidná artritída.
Summary
Background of the problem: The course of RA is often accompanied
with impairment of joint functions and with restriction of the patients
physical activity this substantially contributes to change of quality of
life.
Aim: Assessment of impairment of the joint functions and of the
physical capacity concerned to provision of simple daily life activities
in RA patients.
Methods: Physical capacity in patients was assessed by Stanford
Health Assessment Questionnaire (HAQ/FDI). Impairment of functions of joints
was measured by index - Signals of Functional Impairment (SOFI).
Results: 160 patients diseased with RA were investigated in total
(135 women and 25 men) of mean age of 48,3±12,13 years with disease duration
of 21,32±15,61 months. The mean value of HAQ/FDI presented 1,079±0,65.
Score of 0 was found 6.3 % patients (10), 46,9 % patients (75) showed score
in range from 0,1 to 1,0. The subgroups of patients with severe restriction
of functional capacity (score 1,1-2,0) was presented in 36,3 % (58) and
with very severe restriction in functional capacity (score 2,1-3,0) was
presented in 10,8 % (17) patients. Score of SOFI index ranged from 0 to
28. Without any evident negative score of SOFI were found 3 patients (2,8
%). In 66 patients was found score ranging from 1 to 11 (62,3 %) and in
36 patients score ranging from 12 to 28 (34,9 %), the latter figure was
related to very severe impairment of joint functions. HAQ/FDI index and
SOFI index statistical significantly correlated to other parameters, as
the Ritchie index, number of tender joints, strength of grip test, ESR
and level of CRP. Upper limbs were affected more often than lower limbs
(p =< 0.01).
Conclusion: Two simple methods measuring quality of life of RA patients
from functional capacity point of view and regarding to impairment of joint
function, revealed that in spite of short duration of the disease over
half of patients experienced mild and severe impairment of joint functions,
as well as marks of restrictions of functional capacity . The SOFI index
measurment shoved minor signs but on the other hand early stages of joint
functions impairment. Measurment of physical capacity of patients by usage
of HAQ/FDI contributes to creation of actual disease stage from patient's
point of view.
Key words: functional capacity, HAQ/FDI, signals of impairments, SOFI index,
rheumatoid arthritis.
pp. 205-211
Download full text in PDF format (444 kB)
MOŽNOSTI VYUŽITIA INDIVIDUÁLNEJ ENDOPROTÉZY KOXY U MLADÝCH PACIENTOV
J. MASÁR
Ortopedicko-traumatologická klinika Martinskej FN a Jeseniovej lekárskej
fakulty UK, Martin
Prednosta: MUDr. J. Masár, CSc.
Súhrn
Pozadie problému: Myšlienka individuálnych endoprotéz bedrového
kĺbu vznikla na základe mnohoročných skúseností s aseptickým uvoľňovaním
komponentov endoprotézy. Principiálne ide prvýkrát o dodržiavanie zásady
prispôsobovania sa implantátu kosti a nie naopak.
Cieľ: Predstavenie relatívne novej metódy v endoprotetike bedrového
kĺbu v našich podmienkach a kvalitatívne vyhodnotenie krátkodobých výsledkov.
Metódy: Individuálnu endoprotézu typu Aldinger používajú na pracovisku
autora od mája 1993. Do júna 1997 implantovali 53 Aldingerových endoprotéz,
z čoho bolo 51 klasických a 2 novej generácie - tzv. adaptíva. Najväčšie
zastúpenie mali pacienti so sekundárnou artrózou po vrodenej dysplázii
alebo luxácii. Počet žien bol trojnásobne vyšší ako počet mužov.
Výsledky: Za účelom zhodnotenia výsledkov vyšetrili 45 pacientov
(84,9 % operovaných) s odstupom času od operácie priemerne 28 mesiacov
v rozmedzí 3 až 50 mesiacov. Na hodnotenie využili schému podľa Merlé d'Aubigné.
Podľa nej zaznamenali veľmi dobré výsledky u 85 % kontrolovaných, dobré
u 10 %, priemerné u 5 % a zlé ani u jedného operovaného. Z komplikácií
udávajú u 1 pacienta pooperačnú infekciu, v 3 prípadoch paraartikulárne
osifikáty a v 1 prípade museli vymeniť kĺbovú jamku.
Záver: Autori dospeli k analogickým výsledkom ako na zahraničných
aj našich pracoviskách, kde túto modernú metódu endoprotetiky bedrového
kĺbu používajú Küsswetter a Sell (6) a Makai a Jančík (7). Za rozhodujúci
z hľadiska dlhovekosti implantátu považujú princíp prispôsobenia implantátu
kosti.
Kľúčové slová: individuálna endoprotéza koxy, necementované acetabulum
Harris-Galante, Balgrist, Zweymüller - sekundárna koxartróza.
Summary
Background: The idea of the individual endo-prosthesis of coxa has
developed from many years of experience with aseptic loosening of the endo-prosthesis
components. In principle, for the first time the implant has to adjust
to the bone and not vice versa.
Objective: Introduce a hip endo-prosthetics method relatively new
in our conditions and assess the short-term results from the quality point
of view.
Methods: At the authors' research centre, the Aldinger's individual
endo-prosthesis is utilised since May 1997. By June 1997, in total 53 Aldinger's
endo-prostheses were implanted, 51 of them were classical and 2 were of
the new, adaptive type. Majority of patients suffered from secondary arthritis
after congenital dysplasia or luxation. Among our patients there were three-times
more females than males.
Results: 45 patients (84.9 % of those operated) were examined to
evaluate the results from 3 to 50 months after the surgery, 28 months in
average. The Merle d'Aubigné's scheme was utilised in the assessment. Based
on this scheme, very good results were observed in 85 % of evaluated patients,
good results in 10 % and average results in 5 % of the evaluated patients.
Insufficient results were not observed. As for the complications, 1 patients
reported post-surgical infection, in 3 patients para-articular ossificates
were detected and in 1 patients the articular fossa had to be substituted.
Conclusion: The authors attained results analogical to the results
achieved in other local and foreign research centres, in which this modern
method of hip endoprosthetics was utilised (Küsswetter and Sell (6), Makai
and Jančík (7)). A decisive factor in the implant long life is the pronciple
of the implant adjusting to the bone.
Key words: individual coxa endo-prosthesis, not-cemented acetabulum Harris-Galante,
Balgrist, Zweymüller - secondary coxarthritis).
pp. 213-218
Download full text in PDF format (662 kB)
DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ A POSTIHNUTIE LOKOMOČNÉHO APARÁTU
K. BOŠMANSKÝ, J. ROVENSKÝ, R. PULLMANN
Výskumný ústav reumatických chorôb, Piešťany
Riaditeľ: prof. MUDr. J. Rovenský, DrSc.
Oddelenie klinickej biochémie Lekárskej fakulty UK, Bratislava
Prednosta: doc. MUDr. RNDr. R. Pullmann, CSc.
Súhrn
Drogy spôsobujú osobnostné zmeny, postupnú degradáciu osobnosti, poruchy
psychomotoriky, paranoidné stavy a podobne. V somatickej sfére spôsobujú
poruchu pečene, obličiek, rôzne zmeny na koži a v neposlednom rade majú
vplyv aj na lokomočný aparát. U pacientov závislých od drog sa zisťujú
rôzne typy postihnutia mäkkých tkanív, nešpecifické bolestivé prejavy,
dystrofické zmeny a obmedzenie funkcie pohybového systému. Do súvislosti
so závislosťou od drog sa dávajú myalgie a myozitídy. Pôsobenie drog na
organizmus vrátane pohybového aparátu si možno vysvetliť atypickou reaktivitou
organizmu na dlhodobo podávanú látku.
Autori sa snažili bližšie objasniť vzťah medzi drogovou závislosťou a reaktivitou
organizmu a na základe údajov literatúry poukazujú na niektoré príznaky
na lokomočnom aparáte. Niektorí pacienti s drogovou závislosťou sa ocitnú
v reumatologickej ambulancii s podozrením na reumatické ochorenie. Preto
je pre reumatológia dôležité, aby po vylúčení iných faktorov myslel aj
na možnú súvislosť medzi závislosťou od drog a postihnutím pohybového aparátu.
Kľúčové slová: drogy, lokomočný aparát.
Summary
Narcotic have been known to cause personality changes, gradual personality
degradation, psychomotoric alteration, paranoid halucinations, etc. In
the somatic sphere they give rise to liver and kidney disturbances, various
skin changes, and last but not least, they also have some influence upon
the locomotor syste, structures. In patients dependent on narcotics various
types of the soft connective tissue affections with non-specific painful
manifestations, including dystrophic changes and function limitation of
the locomotor system can occur. Myalgias and myositis may also beobserved
in narcotic abusers. The effect of narcotics upon organism can be explained
by its atypical reactivity on the prolonged use of the compound.
The authors aimed to explain more closely the relationship between the
narcotic dependence and the organism reactivity, and on the basis of literary
data to point to certain musculoskeletal symptoms. There surely are narcotic
abusers who sometimes find themselves in the surgery for rheumatology due
to suspicion of a rheumatic disease or syndrome. So, a rheumatologist should
remember, after having excluded other factors, of the possible relationship
between rheumatic complaints and narcotic dependence.
Key words: narcotics, locomotor system.
pp. 219-223
Download full text in PDF format (177 kB)
GLUKOKORTIKOIDMI INDUKOVANÁ OSTEOPORÓZA
J. PAYER, Z. KILLINGER
I. interná klinika Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského,
Bratislava
Prednosta: prof. MUDr. I. Ďuriš, DrSc.
Súhrn
Glukokortikoidmi vyvolaná osteoporóza predstavuje najčastejšiu príčinu
sekundárnej osteoporózy. Mechanizmus vzniku kostných zmien je komplexný.
Najdôležitejším je tlmivý vplyv glukokortikoidu na maturáciu a funkčnú
schopnosť osteoblastu. Postihnutá je prevažne trabekulárna kosť a akcelerácia
kostných zmien je najväčšia počas prvých mesiacov glukokortikoidového pôsobenia.
V prevencii a liečbe sa uplatňuje minimalizácia dávky a dĺžky podávania
glukokortikoidov, preferovanie inhalačnej formy, suplementácia kalciom,
vitamínom D, resp. jeho metabolitmi a štandardná antiosteoporotická terapia.
Kľúčové slová: glukokortikoidy, trabekulárna kosť, kalcitriol, kalcium.
Summary
Glucocorticoid-induced osteoporosis represents the most frequent cause
of secondary osteoporosis. Mechanism of the bone change development is
complex. The most important factor is the inhibitory influence of maturation
and functional ability of osteoblast. The most frequently affected bone
is trabecular bone. The acceleration of bone changes is higher during the
first months of glucocorticoid action.
In both the prevention and treatment glucocorticoid dosage and administration
period minimalisation, inhalatory form preference, Calcium and vitamin
D or its metabolites supplementation and standard anti-osteoporosis therapy
are utilised.
Key words: glucocorticoids, trabecular bone, calcitriol, Calcium.
pp. 225-227
Download full text in PDF format (123 kB)
ZRIEDKAVÝ PRÍPAD TUBERKULÓZNEJ SPONDYLITÍDY KOMBINOVANÝ S RARITNOU NEŠPECIFICKOU BAKTERIÁLNOU FLÓROU (AGROBACTERIUM TUMEFACIENS)
M. GAJDOŠ, J. PALMAJ, J. LUKÁČ, P. ERDELSKÝ
Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, Lehnice
Riaditeľ: MUDr. S. Novák, CSc.
Ortopedické oddelenie pre diagnostiku a liečbu osteoartikulárnej tuberkulózy
OL ÚTaRCH, Lehnice
Primár: MUDr. J. Palmaj
Súhrn
Spondylitída je zriedkavým zápalovým ochorením, ktoré v ranom štádiu môže
spôsobovať diagnostické rozpaky pre svoje necharakteristické klinické symptómy
najmä pri spondylitídach tuberkulóznej etiológie. Aj netuberkulózne spondylitídy
sú väčšinou spôsobené obmedzeným počtom patogénov (Staphylococcus, Escherichia
coli). Postihnutie inými mikroorganizmami sa vyskytuje zriedkavejšie a prevažne
sa vyskytuje u chorých s rôznymi chronickými ochoreniami, alebo u pacientov
s poruchou imunity. Aj najčastejšie sa vyskytujúca bakteriálna flóra spôsobujúca
lymfohematogénnou cestou výskyt zápalových ložísk na chrbtici je však ťažko
identifikovateľná, pokiaľ sa diagnostika nerieši aktívnym prístupom - odberom
materiálu na kultivačné, histopatologické a genetické vyšetrenie buď otvorenou
cestou pri chirurgickej sanácii ložiska, alebo ihlovou kostnou biopsiou.
Diagnostika vzácnych bakteriálnych kmeňov, resp. ich kombinácií je bez
týchto metód prakticky nemožná. Niekedy ani zápalové markery a sérodiagnostika
nevedú k presnej detekcii bakteriálneho agensu. Navyše takéto prípady sú
veľmi zriedkavé až raritné. Kombináciu osteoartikulárnej tuberkulózy a fytopatogénnej
flóry sme v literatúre nenašli. Náš prípad kombinovaného výskytu tuberkulóznej
a fytopatogénnej kostnej infekcie sa po exaktnej diagnóze zhojil pri liečbe
kombinovaným antibiotickým a antituberkulotickým režimom.
Kľúčové slová: Spondylitis tuberculosa, Agrobacterium tumefaciens.
Summary
Spondylitis is a rare inflammatory disease, which, in its early stage,
shows non-characteristic clinical symptomatology, especially in the spondylitis
of tuberculous etiology, resulting in diagnostic hesitation. Non-tuberculous
spondylitisis is caused by restricted amount of pathogens (Staphylococcus,
Escherichia coli). Other micro-organisms are involved only rarely, mostly
in the patients with various chronic diseases or in the patients with immunity
disorder. Even the most frequent bacterial flora, which via lympho-heamatogenous
system causes the occurrence of inflammatory sites in the spine, is difficult
to detect, unles the active diagnostic approach is selected - material
sampling for cultivation, histopathological and genetic tests or the needle
biopsy of bone. Diagnostics of rare bacterial strains or their combinations
is practically impossible without these methods. Sometimes even inflammatory
markers or serological diagnostics cannot pinpoint the bacterial agent.
Moreover, such cases are unusual and rare. We have not find a combination
of osteoarticular tuberculosis and phytopathogenous flora in the literature.
Our case of combined occurrence of tuberculous and phythopatogenous bone
infection, after it was exactly diagnosed, healed via combined antibiotic
and antituberculous therapy.
Key words: Spondylitis tuberculosa, Agrobacterium tumefaciens.
pp. 229-232
Download full text in PDF format (496 kB)
Download full text in PDF format (128 kB)